Príspevky pre farmárov sa kontrolujú pravidelne a zväčša náhodný výberom. Tento systém kontrol funguje v rámci EÚ už desiatky rokov. Ako je potom možné, že niekto dostane desaťtisíce eur neoprávnene a navyše niekoľko rokov po sebe? Jednoducho. Zistí si, čo sa kontroluje a čo nie. Platobná agentúra totiž kontroluje viac to, či sú žiadosti administratívne v poriadku, ako napríklad to, či žiadateľovi daný pozemok naozaj patrí.
Odpoveď sa pritom môže skrývať v dôkladnej príprave. Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá celý proces platieb riadi, má sofistikovaný systém kontrol. Zo všetkých žiadateľov o príspevok uspeje podľa PPA zhruba polovica. Ako teda agentúra schvaľuje príspevky farmárom?
Kontrola na začiatku
Každá žiadosť, ktorá je do PPA doručená v stanovenom termíne, podlieha administratívnej kontrole a kontrole na mieste. V prvom rade sa kontroluje, či žiadosť spĺňa všetky náležitosti. Na tomto kroku zlyhá drvivá väčšina žiadateľov. Najčastejšími dôvodmi neposkytnutia príspevku sú podľa PPA nedodanie potrebných príloh k žiadosti a nedodanie všetkých dokladov v termíne.
Na začiatku prebieha aj krížová kontrola. Zjednodušene povedané, žiadosť sa nahrá do systému, kde ju počítač porovná s vybranými databázami. Integrovaný administratívny a kontrolný systém preverí každú jednu žiadosť, či spĺňa podmienky. Porovnávajú sa aj dáta z externých zdrojov, akými sú napríklad Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a podobne.
Rošková pod radarom
Tento automatizovaný systém kontroluje najmä to, či je žiadosť podaná správne. Ak sú všetky doklady v poriadku, žiadateľ splnil podmienky a príspevok dostane. Systém kontroluje aj to, či si na jeden pozemok nenárokujú platby viacerí žiadatelia. Toto sa Agro Porúbke (predtým Gard) podarilo využiť. Istý farmár na východe Slovenska opísal portálu Aktuality.sk, ako si Roškovej firma uplatňovala dotáciu na pozemky, ktoré využíval on. Farmár však o príspevky nežiadal.
Nekontroluje sa však to, či subjekt pôdu vlastní, alebo ju má v prenájme. Firme Gard, neskôr Agro Porúbka tak stačilo, že si vytypovala pozemky, na ktoré nikto dotácie neberie.
Ako sa už dávnejšie vyjadril šéf PPA Juraj Kožuch, firma „grófky z východu“ musela mať informácie o pozemkoch zvnútra. Pod radarmi kontrol sa mohla schovávať aj tým, že patrila medzi úplne priemerných žiadateľov. Iba 20 percent subjektov berie dotácie vyššie ako pol milióna eur. Viac ako milión eur dostalo v roku 2017 podľa PPA iba 71 subjektov. Roškovej firmy brali príspevky vo výške zhruba 50 až 100-tisíc eur ročne.
Kontrola na mieste
O príspevky žiadajú každoročne tisícky poľnohospodárov. Vlani to bolo viac ako 6000 žiadateľov. Príspevok dostane necelá polovica z nich. Nie je v ľudských silách skontrolovať tri tisícky farmárov. Kontroly sa preto posielajú tam, kde určí systém. PPA má systém rizikových analýz, ktorý vyhodnocuje žiadateľov. Zjednodušene povedané, kontrola ide najskôr tam, kde už v minulosti boli nejaké nezrovnalosti. Ročne sa takto skontroluje asi desať percent žiadateľov o príspevok.
Kontroly sa však robia aj náhodne, alebo na základe podnetu. Kontrolujú sa letecké snímky, alebo sa kontrola vyberie na miesto fyzicky. V prípade kontroly podľa ortofotomapy to bolo pre „grófku“ jednoduché. PPA vtedy ešte nemala nový typ ortofotomapy. Na leteckých snímkach nebolo jasne a do detailov vidieť, čo sa naozaj na pozemkoch nachádza. Takto sa mohlo stať, že dotácia pristála aj na dedinskom letisku.
