BRATISLAVA 19. apríla 2016 (WBN/PR) – Ovládne vašu myseľ i fantáziu a donúti vás rozmýšľať nad mnohými nezvyčajnými vecami. Napríklad nad tým, čo sa udialo v minulosti a vy ste na to už zabudli…alebo si na to nespomínate, pretože to nebolo dôležité. No pre niekoho iného možno áno. A teraz nadišiel čas zúčtovania. Psychotriler Náboj sa vám dostane pod kožu.
Minulosť nás totiž vždy dostihne…
Caroline je 40-ročná profesorka francúzskej literatúry.
Jedného dňa začne mať bolesti v zápästí a pri lekárskom vyšetrení zistia neuveriteľnú vec: príčinou bolestí je náboj, ktorý má v oblasti krčných stavcov. Caroline vôbec netuší, ako sa tam ocitol. Nemá tam jazvu a nikdy ju nepostrelili.
Požiada preto rodičov o vysvetlenie, no s prekvapením zistí, že je adoptovaná a jej biologických rodičov v Atlante zastrelili, keď bola ešte dieťa. Aj ju vtedy postrelili, ale prežila. Páchateľa nikdy nechytili.
Šokovaná Caroline sa rozhodne pátrať po svojich koreňoch, snaží sa zistiť podrobnosti spojené s týmto prípadom. Vyhľadá novinára, ktorý kedysi o vražde jej rodičov písal. Ten jej navrhne, že s ňou urobí rozhovor, čo by mohlo vyvolať záujem verejnosti a pomôcť jej odhaliť pravdu. Zrazu sa však z temnej minulosti vynára čoraz viac postáv, ktoré o prípade niečo vedia. Caroline pátra po vrahovi ďalej na vlastnú päsť, lebo chce stoj čo stoj zistiť, čo sa vlastne stalo a prečo. Lenže aj vrah číta noviny…
Pozrite si TRAILER k novinke Náboj:
Moji rodičia boli mladí manželia a volali sa Boone a Sadie Rawson Smithovci. Zaľúbili sa do seba na univerzite a krátko pred mojím narodením sa prisťahovali do Atlanty zo Charlotte. Tieto detaily boli uvedené v ich novinových nekrológoch.
Zomreli spolu, zastrelili ich čisto a zblízka – Boona do hlavy, Sadie Rawson do srdca. Zavraždili ich. Mojich rodičov zavraždili v jeseni v roku 1979. Obaja mali dvadsaťšesť rokov. Ich telá našli v kuchyni v bielom tehlovom dome na príjemnej ulici vo štvrti Buckhead.
Ja som bola v tom tehlovom dome s nimi. Aj mňa postrelili a takmer som zomrela. Keď polícia vyrazila dvere, našli ma s modrými perami na kuchynskej dlážke, ešte som dýchala. Okamžite ma previezli do nemocnice, dali mi infúziu a zašili ranu. Zázračne som sa zotavila. Tú vraždu nikdy neobjasnili. Vraha nechytili. Boona a Sadie Rawson Smithovcov pochovali, dom predali a mňa poslali do Washingtonu.
„To je zhruba všetko, čo o tom vieme,“ uzavrel otec. „Keď si k nám prišla, ešte vždy prebiehalo policajné vyšetrovanie. Nechceli nám povedať viac, len to, čo bolo v novinách. A potom čas plynul… ubehli roky… a zdalo sa, že už na tom nezáleží.“