Inštitút pre dopravu a hospodárstvo tvrdí, že konečný variant výstavby križovatky Triblavina na diaľnici D1 s troma pruhmi a dvoma kolektormi v každom smere sa nedá považovať za diaľnicu s kolektormi. To, čo Národná diaľničná spoločnosť označuje za kolektor, je podľa inštitútu rýchlostná cesta.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) má výhrady ku konečnému variantu výstavby križovatky Triblavina na diaľnici D1 pri Bratislave s troma pruhmi a dvoma kolektormi ako súčasť diaľnice v každom smere.
„V žiadnom prípade sa nedá tento konečný variant považovať za diaľnicu s kolektormi, pretože to, čo Národná diaľničná spoločnosť označuje za kolektor, je rýchlostná cesta. NDS ustúpila tlaku aktivistov,“ informoval v piatok predseda správnej rady inštitútu Ondrej Matej.
Dlho odkladané rozhodnutie označil inštitút za diletantské. Postaví sa tak podľa neho drahá a zbytočná rýchlostná cesta, pričom prechod medzi ňou a diaľnicou bude možný iba v v mimoúrovňových križovatkách Triblavina a Ivanka. A na tie by boli okolité obce pripojené aj bez kolektorov.
Inštitút vyzýva ministerstvo dopravy zverejniť metódu hodnota za peniaze, na základe ktorej rozhodla NDS o variante výstavby križovatky Triblavina. Rezort by mal podľa inštitútu zverejniť tiež dopravné prieskumy a intenzitu dopravy v danej lokalite, odborné porovnanie konečného variantu voči variantu bez kolektorov a ako sú v platnom územnom pláne zakreslené pripojenia okolitých obcí na plánovanú rýchlostnú komunikáciu.
Ak ministerstvo nepredloží odborné porovnania a opodstatnenosť realizácie predloženého variantu, inštitút očakáva, že minister Roman Brecely odvolá vedenie NDS. „Na Slovensku si nemôžeme dovoliť, aby pri tak nákladných investíciách sa kompetentní pri rozhodovaní nechali ovplyvňovať tlakom aktivistov,“ uviedol Matej.
Vzniká podľa neho precedens, že pod tlakom aktivistov sa preinvestuje jedna miliarda eur a zrealizovaná dopravná stavba nevyrieši dopravnú situáciu obyvateľov v okolí Bratislavy. „Jediným riešením, ktoré môže pomôcť aglomerácii ako je Bratislava, je len kvalitná integrovaná verejná doprava,“ dodal Matej.
S konečným riešením stavby Triblaviny nie je spokojné ani Občianske združenie Triblavina. „Predložené riešenie je len ďalším z pokusov obísť schválenú koncepciu dopravy v území a nie je prinavrátením sa k zákonnému postupu.. Rozšírenie diaľnice na päťpruh (v každom smere) neumožňuje napojenie urbanizovaného územia na diaľnicu,“ upozornila vo štvrtok Tatiana Kratochvílová z uvedeného združenia a z petičného výboru za výstavbu križovatky podľa pôvodných plánov so súbežnými kolektormi.
Pokiaľ na kolektor je podľa združenia možné napojiť cestu prvej a druhej triedy každých päťsto metrov, na diaľnicu len cestu prvej triedy najviac každých päť kilometrov.
„Ak sa teda stanú kolektory súčasťou diaľnice s pravidlami pripájania ciest na diaľnicu, hovoriť naďalej o kolektoroch je absurdné,“ uviedla Kratochvílová. Tvrdí, že takéto riešenie stále nie je v súlade s územným plánom Bratislavského kraja a riešenie D1 medzi Bratislavou a Triblavinou bez možností napojenia obcí zo severu aj juhu hovorí v prospech len jedného developera.
NDS v stredu oznámila, že križovatka Triblavina sa postaví v pôvodnej koncepcii. K súčasným šiestim pruhom v úseku D1 od Bratislavy po Triblavinu majú pribudnúť ďalšie štyri pruhy v oboch smeroch spolu. Súčasťou križovatky budú podľa diaľničiarov aj kolektory, ako je to uvedené v územnom pláne Bratislavského kraja.
Pôjde tak podľa NDS o finančne menej náročné riešenie. „Ide o jediné možné riešenie, ako zo strednodobého aj dlhodobého výhľadu zabezpečiť plynulosť dopravy na severnom výstupe z Bratislavy,“ uviedol generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt.
NDS uviedla, že konečným dizajnom severného výjazdu z Bratislavy vyhovela petičnému výboru, ktorý žiadal zachovanie kolektorov pri výstavbe križovatky Triblavina.
