BRATISLAVA 1. januára (WEBVNOVINY) – Aj v roku 2011 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Prinášame prehľad tých najvýznamnejších.
Einsteinova teória dostala trhliny
Vedcom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) naraziť na stopy po existencii Higgsovho bozónu, ktorý dáva časticiam hmotnosť. Podarilo sa to na detektoroch ATLAS aj CMS. V LHC sa však podarilo objaviť aj iný bozón, konkrétne Chi_b (3P) , ktorý je kombináciou kvarku b a jeho antikvarku. Ide o vôbec prvý potvrdený objav novej častice v LHC od jeho spustenia v roku 2009.
V septembri odborníci z CERN-u oznámili, že pravdepodobne zachytili subatomárne častice, ktoré prekonali rýchlosť svetla (299 792,458 kilometra za sekundu ).
Experti vypustili prúd neutrín zo Ženevy do 732 kilometrov vzdialeného laboratória Gran Sasso v Taliansku, pričom tieto častice tam dorazili o 60 nanosekúnd rýchlejšie než svetlo.
O dva mesiace neskôr vedci z talianskeho tímu OPERA informovali, že spomínaný pokus s neutrínami zopakovali a dosiahli rovnaké výsledky.
Podľa nich ani táto skutočnosť však stále nedokazuje, či je možné poprieť teóriu relativity Alberta Einsteina. Podľa nej sa žiadna častica nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo.
Expertom z CERN-u sa tiež podarilo udržať atómy antivodíka na viac ako 15 minút. Ide o veľmi významný krok vpred oproti minulému roku, keď sa im antihmotu podarilo zachytiť len na dve desatiny sekundy. Vďaka tomuto pokroku budú môcť antihmotu skúmať detailnejšie, čo im môže pomôcť pochopiť, prečo vesmír tvorí z väčšej časti normálna hmota a nie jej opak.
Mars 500 – úplná izolácia
V piatok 4. novembra
Foto: SITA/AP Photo/IBMP, Oleg Voloshin, HO Fi
Rusi Alexej Sitev, Alexander Smolejevskij a Suchrob Kamolov, Francúz Romain Charles, Talian kolumbijského pôvodu Diego Urbina a Číňan Wang Yue boli v module nachádzajúcom sa v Inštitúte biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied v Moskve vystavení podmienkam čo najpodobnejším podmienkam astronautov pri misii na Mars.
Experiment sa skladal z 250 dní cesty na Mars, 30 dní pobytu na ňom vrátane výstupov na jeho povrch a nakoniec 240 dní simulovanej cesty na Zem.
„Dvojča“ Zeme a iné objavy
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil v decembri snímku planéty Kepler-22b, ktorá dostala prezývky ako „druhá Zem“ alebo „dvojča Zeme“.
Teplota na povrchu planéty je približne 22 stupňov Celzia a mala by sa na nej vyskytovať aj voda.
Planétu objavil vesmírny teleskop Kepler, pomocou ktorého astronómovia našli aj planéty Kepler-20e a Kepler-20f. Tie sú vôbec najmenšími doteraz objavenými exoplanétami. Medzi ďalšie objavy teleskopu Kepler patrí aj planéta Kepler-16b, ktorá obieha okolo dvoch hviezd.
Vesmírna sonda Stardust vo februári úspešne poslala na Zem snímky kométy Tempel, pričom na fotografiách je zachytený aj kráter, ktorý v roku 2005 vytvorila na kométe sonda Deep Impact. Z fotografií je zrejmé, že jeho okraje už poznačila erózia.
Snímky vznikli počas preletu okolo kométy, ktorý sa uskutočnil vo vzdialenosti približne 338 miliónov kilometrov od Zeme.
Pre sondu Stardust, ktorá je vo vesmíre od roku 1999, išlo pravdepodobne o poslednú misiu, pretože už jej zostáva len málo paliva.
Predstavitelia NASA v marci zverejnili prvú fotografiu povrchu Merkúru z jeho obežnej dráhy.
Záber urobila vesmírna sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging). MESSENGER sa stal vôbec prvou sondou, ktorá sa dostala na obežnú dráhu tejto najmenšej planéty Slnečnej sústavy.
V čase vstupu na orbitu bol MESSENGER vzdialený od Slnka 46,14 milióna kilometrov a od Zeme 155,06 milióna kilometrov.
Významné objavy
Vozidlu Opportunity sa podarilo na Marse objaviť zatiaľ najpresvedčivejší dôkaz o tom, že sa na tejto planéte v minulosti vyskytovala tečúca voda. Ide o žilu sadrovca vystupujúcu z horniny, ktorú Opportunity našiel na okraji marťanského kráteru Endeavour. Sadrovec sa väčšinou vytvára v mieste, kde voda preteká horninou.
Vedci z NASA
Foto: SITA/AP/NASA/JPL
Vesmírna sonda Dawn sa v júli dostala na obežnú dráhu planétky Vesta, ktorá je druhým najväčším objektom v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.
O mesiac neskôr začala o tejto planétke zbierať údaje, pričom prvé pozorovanie jej povrchu uskutočnila zo vzdialenosti 2735 kilometrov.
Jej úlohou je Vestu preskúmať a potom sa presunúť k planétke Ceres. Vedci dúfajú, že Dawn zozbiera dostatok informácií, aby na ich základe dokázali pochopiť podmienky a procesy v raných štádiách slnečnej sústavy.
Americkí astronómovia objavili pomocou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu štvrtý mesiac trpasličej planéty Pluto.
Priemer mesiaca, ktorý dostal dočasný názov P4, je iba približne 13 až 34 kilometrov.
Vedci si P4 prvýkrát všimli na fotografii, ktorú Hubbleov teleskop spravil 28. júna, pričom jeho existenciu následne potvrdili prostredníctvom snímok z 3. a 18. júla. Novoobjavený mesiac sa nachádza medzi obežnými dráhami mesiacov Nix a Hydra, ktoré astronómovia objavili v roku 2005.
Najväčšie čierne diery
Americkým astronómom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa podarilo objaviť dve zatiaľ najväčšie čierne diery.
Objekty situované medzi dvoma blízkymi galaxiami sú takmer 10 miliárd ráz hmotnejšie než naše Slnko.
Veľkosť objektov vedci odhadovali pomocou pozorovaní galaxií v ich blízkosti, pričom zistili, že pri galaxii NGC 3842 sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá je 9,7 miliárd ráz hmotnejšia než Slnko a pri galaxii NGC 4889 zas pozorovali porovnateľný alebo ešte väčší objekt.
Medzinárodnému tímu vedcov sa vôbec po prvý raz podarilo objaviť tenkú vrstvu antihmoty tvoriacu prstenec okolo Zeme. Potvrdila sa tak teória, že magnetické pole Zeme dokáže zachytiť antihmotu podobne ako to robia vedci v laboratóriách pomocou magnetov. Antihmotu, konkrétne antiprotóny, objavil vesmírny modul PAMELA (Payload for Antimatter Matter Exploration and Light-nuclei Astrophysics) pripevnený na ruskom satelite Resurs-DK1 vo Van Allenových radiačných pásoch.
Vlna cunami spôsobená marcovým zemetrasením v Japonsku prešla celým Tichým oceánom až k pobrežiu Antarktídy, kde odlomila veľké kusy ľadovca.
Na týchto snímkach je vidieť, ako sa z ľadovca v Sulzbergerovom zálive, ktorý bol stabilný uplynulých 46 rokov, odlomili kryhy s celkovou rozlohou 125 štvorcových kilometrov. Najväčšia kryha mala rozmery 6,5 krát 9,5 kilometra a hrúbku 80 metrov.
Vlna cunami dosahovala síce v čase, keď dorazila k Antarktíde, výšku už iba 30 centimetrov, vedci však uviedli, že počas nasledujúcich hodín až dní rozptýlené vlny spôsobili opakované ohýbanie ľadovca, čo malo za následok jeho rozlomenie.
Plasty, robot a chuť na sex
Americkí vedci z Case Western Reserve University predstavili nový typ plastu, ktorý sa dokáže sám opraviť, keď je vystavený bežnému svetlu. Prevratný materiál môže predĺžiť životnosť a zvýšiť odolnosť desiatok produktov vyrobených z polymérov ako napríklad domácich nástrojov, plastových prepraviek, duší kolies či drahého zdravotníckeho vybavenia.
Foto: flickr.com
Izraelskí odborníci z Weizmann Institute zistili, že plač žien znižuje chuť mužov na sex.
Podľa ich výskumu zloženie ženských sĺz znižuje hladinu testosterónu.
Experti dúfajú, že tieto zistenia tiež pomôžu v liečbe rôznych chorôb vrátane rakoviny, ktoré sa liečia znižovaním hladiny testosterónu.
Chirurgický tím vo Švédsku vykonal v júli historicky prvú transplantáciu syntetického orgánu. Išlo o priedušnicu, ktorú po vytvorení pokryli kmeňovými bunkami pochádzajúcimi od pacienta. Na tejto technike je dôležitý fakt, že nevyžaduje darcu a vylučuje tak riziko, že by telo orgán odmietlo.
Tímu amerických vedcov sa podarilo vyvinúť vakcínu, ktorá dokáže ochrániť myši proti smrtiacemu vírusu Ebola. Ide taktiež o vôbec prvú vakcínu, ktorá sa dá dlhodobo skladovať bez toho, aby sa poškodila. Nová vakcína obsahuje syntetický vírusový proteín, ktorý dokáže rozpoznať vírus Ebola a ani počas dlhodobého skladovania sa nepoškodí. Počas laboratórnych testov dokázala vakcína ochrániť až 80 percent myší nakazených vírusom Ebola. Vakcína sa taktiež ani nepoškodila, ani keď ju vedci vysušili a zmrazili.
Vírus i zvieratá
Kanadskí vedci vytvorili vírus, ktorý po vstreknutí do krvi dokáže vyhľadávať po celom tele rakovinové bunky a zabíjať ich. Podľa výskumníkov sa to podarilo vôbec po prvý raz. Vírus počas experimentu na 23 pacientoch napádal iba nádorové bunky, pričom do zdravého tkaniva nezasahoval. Odborníci pre tento experiment modifikovali vírus vakcínie.
Austrálski vedci z The University of New South Wales objavili na severe štátu Queensland vôbec prvú kompletnú kostru obrovského vyhynutého vombata druhu Diprotodon optatum.
Tento vačkovec, ktorý vyhynul krátko po príchode prvých ľudí do Austrálie pred približne 50-tisíc rokmi, dorastal do veľkosti osobného auta a vážil tri tony.
Medzinárodný tím paleontológov objavil v čínskej provincii Liao-ning fosílne pozostatky najstaršieho známeho placentárneho cicavca, ktorý žil pred 160 miliónmi rokov. Piskorom podobný živočích dostal vedecké meno Juramaia sinensis a jeho objav pomôže vedcom lepšie pochopiť evolúciu cicavcov.
Doteraz najstarším známym placentárnym cicavcom bola Eomaia scansoria, ktorá žila pred 125 miliónmi rokov. Rozdelenie cicavcov na placentárne a vačkovce sa tak udialo minimálne o 35 miliónov rokov skôr, než si doteraz vedci mysleli. To zároveň súhlasí s teóriami vyplývajúcimi z analýzy DNA, podľa ktorých muselo dôjsť k vzniku viacerých skupín cicavcov skôr než pred 125 miliónmi rokov.
Americkí vedci z Yale University zistili, že vyhynutý nelietavý ibis druhu Xenicibis xympithecus používal ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom svoje krídla, ktoré sa premenili na štruktúry podobné kyjaku. K tomuto tvrdeniu dospeli odborníci na základe objavu dvoch kostí, ktoré pravdepodobne zlomil úderom svojich krídel iný ibis. Tento vták žil na Jamajke ešte pred 10-tisíc rokmi a dorastal do veľkosti sliepky. Jeho záprstná kosť bola predĺžená a omnoho väčšia než u ostatných príbuzných druhov, čo týmto ibisom umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň.
Plaz, ktorý mal šabľovité zuby
Brazílski paleontológovia z Universidade Federal do Piauí objavili fosílie bylinožravého plaza, ktorý mal šabľovité zuby.
Nezvyčajného tvora, ktorý žil pred približne 260 miliónmi rokov, pomenovali Tiarajudens eccentricus.
Jeho veľké tesáky pravdepodobne slúžili na ochranu pred predátormi alebo na vzájomné súboje o teritórium, potravu alebo samice.
Medzinárodný vedecký tím na čele s Davidom Honeom z University College Dublin objavil v čínskej provincii Šan-tung fosílie obrovského mäsožravého dinosaura, ktorý bol príbuzným známeho Tyrannosaura rexa. Dinosaura, ktorý žil na konci kriedy, Hone s kolegami pomenoval Zhuchengtyrannus magnus. Tento predátor bol pravdepodobne štyri metre vysoký a jedenásť metrov dlhý s hmotnosťou približne šesť ton.
Čínski paleontológovia na čele so Su Singom popísali nový druh malého opereného dinosaura, ktorý pravdepodobne popiera dlhoročnú teóriu o pôvode vtákov. Podľa nej je prvým vtákom Archaeopteryx lithographica objavený pred 150 rokmi v Bavorsku, ktorý žil pred 150 miliónmi rokov. Objav dinosaura druhu Xiaotingia zhengi, ktorý žil na území dnešnej Číny už pred 155 miliónmi rokov, však podľa Singa dokazuje, že aj Archaeopteryx bol v skutočnosti dinosaurom a nie vtákom.
„Superpavúk“
Americkí vedci z University of Kansas objavili v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko doteraz najväčšieho fosilizovaného pavúka, ktorého rozpätie končatín dosahovalo až 15 centimetrov. Pavúk, ktorý žil pred 165 miliónmi rokov, dostal vedecké pomenovanie Nephila jurassica. Okrem veľkosti je tento objav významný aj tým, že posúva existenciu rodu Nephila až do obdobia jury. Doteraz najstarší fosilizovaný zástupca tohto rodu mal vek „iba“ 35 miliónov rokov. Rod Nephila, ktorý sa vyznačuje predovšetkým tým, že jeho zástupcovia vytvárajú najväčšie pavučiny na svete, je tak v súčasnosti vôbec najdlhšie existujúcim rodom pavúkov na
Tím britských a čínskych paleontológov objavil v severovýchodnej Číne 120 miliónov rokov starú fosíliu samice suchozemskej jašterice, v ktorej tele sa nachádzalo minimálne 15 takmer plne vyvinutých embryí.
Ide o vôbec najstaršiu známu fosíliu gravidnej jašterice. Približne 30 centimetrov dlhá jašterica patrí do rodu Yabeinosaurus a podľa odborníkov zomrela len niekoľko dní pred pôrodom.
Fosília je tak dobre zachovaná, že pod mikroskopom mohli vedci rozoznať aj miniatúrne zuby nenarodených jašteríc. Tento objav je významný predovšetkým preto, že šlo o živorodý druh suchozemského jaštera. V súčasnosti iba dvadsať percent jašterov a hadov rodí živé mláďatá, pričom vedci si doteraz mysleli, že u pravekých plazov sa živorodosť vyskytovala iba u morských druhov z nadčeľade Mosasauroidea.
Prečo vačkovce skáču?
Medzinárodnému tímu vedcov sa vôbec po prvý raz podarilo sekvenovať genóm kengury, pričom odhalili aj gén zodpovedný za schopnosť týchto vačkovcov skákať.
Odborníci na čele z The University of Melbourne skúmali DNA malej kengury druhu Macropus eugenii, ktorá sa po diablovi tasmánskom (Sarcophilus harrisii) a vačici druhu Monodelphis domestica stala iba tretím vačkovcom so sekvenovaným genómom.
Známy juhokórejský vedec Hwang Wu-suk predstavil v októbri osem vyklonovaných kojotov prériových (Canis latrans), ktoré venoval útulku pre divé zvieratá v meste Pchjongtchäk.
Hwang najprv vzal bunky z kože kojota a následne jadrá týchto buniek transplantoval do vajíčok psa, z ktorých predtým jadrá odstránil. Prvý z vyklonovaných kojotov sa narodil 17. júna.
Britskí experti z University of Cambridge a The University of Edinburgh vyšľachtili geneticky modifikované kurčatá, ktoré nedokážu prenášať vírus vtáčej chrípky H5N1. Tieto kurčatá sa im podarilo vyšľachtiť implantovaním génu, ktorý má na starosti produkciu špecifickej molekuly napodobňujúcej dôležitú kontrolnú zložku vírusu H5N1.
Vírus následne pri vlastnej replikácii rozpozná túto molekulu namiesto vlastných génov, čo má za následok narušenie jeho replikačného cyklu. Tieto transgenické kurčatá sa síce môžu nakaziť vírusom H5N1 a taktiež naň umierajú, vírus z nich však nedokáže prejsť na iné jedince, s ktorými nakazené kurčatá prídu do kontaktu, a to ani v prípade nemodifikovaných kurčiat.
Americkým biológom pod vedením Robina Moorea z organizácie Conservation International a Blaira Hedgesa z The Pennsylvania State University sa podarilo v Haiti objaviť šesť kriticky ohrozených druhov žiab rodu Eleutherodactylus, z ktorých päť v prírode nikto nevidel už 20 rokov. Išlo o druhy E. dolomedes, E. amadeus, E. glandulifer, E. thorectes, E. corona a E. parapelates, ktoré sú všetky kriticky ohrozené.
Malajzijským vedcom z Universiti Malaysia Sarawak sa podarilo na ostrove Borneo
Foto: http://mexicoandcentralamerica.wikispace
V rieke Temža v londýnskej štvrti Greenwich objavili mladé morské koníky druhu Hippocampus hippocampus, čo zvyšuje nádeje biológov, že sa tento druh v tejto oblasti pravidelne rozmnožuje.
Je to taktiež ďalší dôkaz o zlepšujúcich sa podmienkach v Temži a jej ústí po tom, čo bola táto rieka niekoľko storočí veľmi znečistená.
Greenwich je tak najvzdialenejším miestom od ústia Temže, kde sa morské koníky podarilo objaviť.
Belgickí vedci z Université de Liege zistili, že piraje používajú na komunikáciu niekoľko typov zvukov. Tie používajú predovšetkým na zastrašovanie, aby sa tak vyhli vzájomným súbojom. Expertom sa podarilo počas výskumu zaznamenať tri rozličné zvuky. Prvý z nich piraje vydávali, keď boli hlavami oproti sebe, navzájom sa však nenapádali. Ďalší zvuk vedci zachytili, keď sa piraje navzájom naháňali. Posledný z trojice zvukov ryby vydávali pri pohryznutí, keď jedince súperili o potravu. Väčšinu času však ryby nevydávali žiadne zvuky a taktiež medzi nimi nedochádzalo k žiadnym konfliktom.
Prekvapenia prírody
Japonskí vedci z Tokijského technologického inštitútu objavil pri severnom pobreží Tanzánie druhú rozmnožujúcu sa populáciu lalokoplutvej ryby latimérie podivnej (Latimeria chalumnae). Až do tohto objavu si odborníci mysleli, že táto prehistorická morská ryba, o ktorej si pôvodne mysleli, že vyhynula už pred 80 miliónmi rokov, sa rozmnožuje iba v oblasti Komorských ostrovov.
Americkí vedci z Cornell University detailne opísali život austrálskych pavúkov druhu Delena cancerides, ktorí sa od väčšiny ostatných pavúkov odlišujú tým, že žijú v skupinách.
Odborníci na čele s Ericom Yipom zistili, že tento druh sa napríklad za určitých okolností delí o potravu.
Medzinárodný vedecký tím objavil v Tichom oceáne nový druh úhora, ktorý je podľa ich slov živou fosíliou.
Úhor dostal vedecké pomenovanie Protoanguilla palau a je natoľko primitívny, že preňho museli vytvoriť samostatnú čeľaď Protoanguillidae.
Úhora objavili v podmorskej jaskyni v hĺbke 35 metrov na území ostrovného štátu Palau, pričom na popis nového druhu použili 18 centimetrov dlhú samicu. Spočiatku sa však nevedeli zhodnúť, do akej skupiny rýb tento nový druh patrí. Genetická analýza však ukázala, že ide o zástupcu radu úhorotvarých (Anguilliformes), avšak veľmi primitívneho. Niektoré jeho znaky sú dokonca primitívnejšie než najstaršie známe fosílie úhorov.
https://www.youtube.com/watch?v=aOXiDjYOPgA
Sokoľ, ktorý je morským vtákom
Tím amerických a britských vedcov zistil, že sokol poľovnícky (Falco rusticolus) je v skutočnosti morským vtákom.
Populácie tohto druhu, ktoré žijú na severe Arktídy, zimujú na ľadových kryhách, kde sa živia inými morskými vtákmi.
Ide o vôbec prvý známy druh sokola, ktorý trávi dlhé obdobia roka priamo na otvorenom mori. Doteraz si ornitológovia mysleli, že všetky sokoly sú viazané na pevninu a ponad more lietajú iba výnimočne, napríklad v čase migrácie.
Škótski ornitológovia zistili, že vtáky nevedia stavať svoje hniezda inštinktívne, ale musia sa to naučiť. Odborníci k tomuto poznatku došli po preskúmaní filmu zachytávajúceho pletiarky zahalené (Ploceus velatus) žijúce v Botswane. Vedci zistili, že rôzne jedince menili počas roka svoju techniku budovania hniezd. Všimli si tiež, že skúsenejším vtákom zriedkavejšie padali pri budovaní steblá trávy.
Podľa nórskych vedcov je vrabec taliansky (Passer italiae) platným druhom, ktorý vznikol iba v nedávnej histórii skrížením vrabca domového (Passer domesticus) s vrabcom obojkovým (Passer hispaniolensis). Svoje tvrdenia zakladajú na analýze DNA, ktorá podľa nich definitívne vyriešila dlhoročnú vedeckú debatu o systematickom postavení talianskych vrabcov.
Švajčiarski odborníci z Universität Zürich zistili, že druhý palec u krtov nie je v skutočnosti prstom ale podľa všetkého predĺženou kosťou zápästia. Krtom tento nepravý prídavný prst pravdepodobne pomáha pri kopaní tunelov a pri pohybe v nich. Väčšina suchozemských stavovcov okrem vtákov má päť prstov, medzi cicavcami sú výnimkami panda veľká a krty so šiestimi prstami. V oboch prípadoch ide o adaptáciu na ich spôsob života, pričom pandy používajú svoj druhý palec na lepšie uchytenie bambusu.
Americkí vedci z Texaskej univerzity v Austine zistili, že samce krabov rodu Uca využívajú svoje obrovské klepeto nielen na prilákanie samíc, ale aj na tepelnú reguláciu. Odborníci počas experimentu svietili lampami na samce s nepoškodeným veľkým klepetom a tiež na tie, ktorí o toto klepeto prišli, pričom každých desať minút im merali telesnú teplotu. Zistili, že krabom bez veľkého klepeta trvalo omnoho dlhšie, kým sa schladili.
Čistenie nechtov u zvierat
Britskí etológovia z University of Durham nakrútili v zoologickej záhrade v Chesteri samca mandrila pestrotváreho (Mandrillus sphinx), ako si vyrobil z vetvičky nástroj, pomocou ktorého si následne odstránil nečistoty spod nechtov na nohách.
Podľa odborníkov je to dôkaz, že opice dokážu vyrobiť sofistikovanejšie pomôcky, než sa doteraz predpokladalo.
Mandril pestrotváry je celkovo piatym druhom opice Starého sveta, u ktorého zaznamenali vedomé vyrobenie nástroja.
Šimpanzy učenlivé (Pan troglodytes) sa dorozumievajú najmenej 66 druhmi posunkov. Zistili to vedci zo škótskej University Of St Andrews. Doteraz si odborníci mysleli, že šimpanzy sa dorozumievajú len pomocou asi 30 posunkov.
Vedci z United States Geological Survey (USGS) stanovili vek jedného čierneho koralu rastúceho v Mexickom zálive neďaleko miesta minuloročnej havárie ropnej plošiny Deepwater Horizon na 2000 rokov. Ide o vôbec prvé stanovenie veku týchto hlbokomorských koralov patriacich do radu Antipatharia. Dvetisícročný koral rastie v hĺbke 300 metrov vo vzdialenosti 34 kilometrov severovýchodne od vrtu spoločnosti BP, z ktorého po explózii spomínanej plošiny 20. apríla 2010 uniklo do mora viac než 757 miliónov litrov ropy.
Tím britských a nemeckých vedcov zistil, že u karibskej rastliny druhu Marcgravia evenia sa vyvinuli listy s tvarom taniera, ktoré slúžia na prilákanie netopierov. Tieto listy dokážu s vysokou efektivitou odrážať ultrazvukové signály netopierov, ktoré tak rastlinu rýchlejšie nájdu a opelia ju. Ide o vôbec prvú známu rastlinu, ktorá využíva na prilákanie opeľovačov akustiku.
„Nočná“ orchidea
Tím holandských botanikov popísal nový druh orchidey, ktorá kvitne iba v noci. Ide o vôbec prvý takýto druh, ktorý vedci v súčasnosti poznajú.
Dôvod, prečo táto orchidea kvitne iba v noci, však zatiaľ nepoznajú. Orchideu objavil Ed de Vogel počas expedície na ostrove Nová Británia, ktorý je súčasťou štátu Papua-Nová Guinea.
Spolu s kolegami Andrém Schuitemanom, Jaapom Janom Vermeulenom a Artom Vogelom následne tento nový druh pomenovali Bulbophyllum nocturnum.
Na juhočínskom ostrove Chaj-nan objavili zatiaľ najväčšiu známu plodnicu zo všetkých popísaných druhov húb. Rekordná plodnica dosahuje dĺžku desať metrov, šírku 80 centimetrov a hmotnosť takmer 500 kilogramov. Plodnica patrí druhu Fomitiporia ellipsoidea a objavil ju Ju-Čcheng Taj z Čínskej akadémie vied. Huba, ktorá rastie na spodnej strane spadnutého stromu, je podľa jeho slov minimálne dvadsať rokov stará.
„Opäť“ objavili Atlantídu
Americkí vedci z University of Hartford v marci informovali, že sa im v južnom Španielsku podarilo objaviť pozostatky bájnej Atlantídy.
Tento legendárny ostrov s vyspelou kultúrou sa podľa nich nachádzal na území dnešného Národného parku Doňana severne od mesta Cadíz.
Pomocou satelitných záberov, digitálneho mapovania a radarov odhalili pod povrchom mokradí spomínaného národného parku pravidelné štruktúry, ktoré podľa nich vytvorili ľudia.
Ako dôkaz, že ide o pozostatky Atlantídy, uviedli nález viac ako stovky pamätníkov, ktoré mali postaviť obyvatelia Atlantídy na pamiatku svojho zničeného mesta.
Čínski archeológovia objavili doteraz neznáme časti Veľkého čínskeho múru. Tehly a kamene, ktoré kedysi tvorili múr, objavili v horách v provincii Liao-ning. Túto časť múru údajne postavili počas dynastie Ming v rokoch 1368 až 1644, no neskôr ju zanedbávali a preto sa nezachovala tak ako iné časti stavby. Miestni obyvatelia o tehlách a kameňoch vedeli, no netušili, že kedysi boli súčasťou Veľkého čínskeho múru. Mnohí z nich si z nájdených tehál dokonca postavili vlastné domy.
Americkým vedcom z University of Alabama sa podarilo prostredníctvom nového satelitného prieskumu Egypta identifikovať 17 doteraz neznámych pyramíd. Tie spolu s viac než tisíc hrobkami a 3000 starovekých usadlostí objavili na infračervených snímkach, ktoré zobrazujú budovy nachádzajúce sa pod zemou. Počiatočné vykopávky potvrdili prítomnosť niektorých z týchto budov vrátane dvoch pravdepodobných pyramíd.
Zdroj: archív agentúry SITA.