Freestylový kajakár v ródeu na divokej vode má v súťaži iba štyridsaťpäťsekúndový priestor na to, aby rozhodcom a divákom predviedol celé svoje športové umenie. Počas 45 sekúnd musí na vratkom kajaku efektne zvládnuť búrlivú vodnú vlnu. Musí na nej predviesť cviky, ktoré sú plné dynamiky, adrenalínu, akčnosti. Búrlivý vodný valec je miestom, na ktorom demonštruje ovocie svojho tréningového úsilia. Tridsaťročný Bratislavčan Peter Csonka už viac rokov patrí v ródeu na divokej vode do absolútnej svetovej špičky. Aj vďaka Areálu vodných športov (AVS) v Čunove a rodnému Dunaju.
Peter, v priebehu prvých dvoch – troch mesiacov roka športovci z letných odvetví okrem tradičnej zimnej prípravy zvyčajne analyzujú predchádzajúcu sezónu. Aká bola tá vaša z pohľadu aktívneho pretekára a skúseného slovenského reprezentanta vo vodnóm ródeu?
So sezónou 2014 som veľmi spokojný (krátka odmlka). Samozrejme, prišlo moje zranenie. Ale moje vážne zranenie ramena prišlo prakticky až po skončení sezóny, tesne po nej. Už sme v podstate končili sezónu. Takže keď sa teraz spätne pozerám na celý súťažný ročník 2014, musím povedať, že ja som s ním spokojný (krátka odmlka). Fakt som veľmi spokojný s tým, ako to všetko minulý rok celé dopadlo. Mohlo síce aj lepšie, ale mohlo aj horšie (smiech).
Keď teraz s odstupom času rekapitulujete rok 2014, zažili ste počas neho preteky alebo podujatie, ktoré by ste si už nikdy v živote nechceli zopakovať?
Viete, to je tak… Kým sa na pretekoch darí, tak človek by si to všetko najradšej ešte niekedy zopakoval (smiech). Lebo je to predsa dobrý pocit, keď sa človeku v súťaži darí (krátka odmlka). Keď sa však nedarí, vtedy človek túži po tom, aby sa to už viackrát v živote nestalo. Ale to je predsa logické, nie? Nikoho z nás predsa netešia neúspechy. Každý športovec predsa trénuje pre to, aby bol úspešný… Ale, keď sa tak nad minulou sezónou zamyslím, musím povedať, že minulý rok som mal viac vydarených pretekov. Takže všetko bolo super.
Robíte ródeo na divokej vode, čo nie je na Slovensku nejako extra rozšírený šport. V koho šľapajach ste sa vydali, že ste skončili práve pri tomto športe? Kto bol pre vás vzorom, že ste sa rozhodli práve pre takúto adrenalínovú disciplínu v búrlivej vode?
Ja som začínal vlastne s vodáctvom ako žiak základnej školy. Bol som na to veľmi mladý. Ešte som nemal ani desať rokov. Vtedy to bol taký nový smer… Netvrdím, že nátlak (smiech). Jednoducho, taký smer udával tréner v našom klube Iuventa Bratislava. Tak nás orientoval… Ja sám som s divokou vodou začínal nie cez klasický vodný slalom, ale cez rafting. A tak isto aj s celou kanoistikou… Začali sa mi páčiť malé lodičky. Priťahovali ma tie akrobatické kúsky, ktoré jazdci na nich robili (krátka odmlka). Vždy som mal rád freestylové disciplíny. Tak to bolo s mojím lyžovaním, alebo aj so snoubordingom. V podstate aj s celou kanoistikou… Mne sa začalo veľmi páčiť práve ródeo. A keďže mám veľmi rád vodu, tak som skončil pri freestylovom kajaku (smiech). Veľmi ma to celé priťahovalo… Začal som skúšať nové veci na vode. Viete, mňa veľmi baví učiť sa v živote nové veci. Najmä nové pohybové veci. Preto som pri tom zostal… A musím sa teraz úprimne priznať, že vôbec ma to odvtedy neomrzelo (smiech). Vodné ródeo je pre mňa stále veľmi silným magnetom, lebo v ňom sa predsa vždy niečo nájde, čo sa chcem naučiť (smiech). Vždy je tam niečo, čo si chcem na vlastnej koži vyskúšať (smiech). Chcem sa presvedčiť, či to vôbec dokážem…
Peter ste čerstvým tridsiatnikom, čiže v tomto nezvyčajnom športe fungujete už dlhé roky. Už ste vzorom pre nejakých mladých freestylových kajakárov? Už niekto z nich chce byť takým úspešným pretekárom, akým ste momentálne vy?
Dúfam, že áno (smiech). Po celom svete sú predsa mladí ľudia… Tak ako som bol mladý aj ja. Aj mňa to chytilo na základe toho, že som niekoho pozorne pozoroval, učil som sa od neho. Keď som bol malý, pozeral som si fotografie a videá tých najlepších a najúspešnejších freestylových kajakárov. Vlastne som sa od nich učil, ako to treba robiť (krátka odmlka). Túžil som byť takým dobrým jazdcom, akými boli mnohí z nich. To bola vlastne moja veľká motivácia, moja veľká túžba. Ich majstrovstvo, ktoré prezentovali na videu, ma hnalo dopredu.
Máte nejaké prezentácie svojich špičkových výkonov na súčasných moderných sociálnych sieťach? Ukazujete svojim nasledovníkom smer, kadiaľ vlastne vedie cesta k takým úspechom, aké ste vy dosiahli v dlhoročnej športovej kariére?
Ale určite áno. Treba povedať, že tie deti sa v podstate učia od nás starších. My si to uvedomujeme… Keď ideme na nejaké domáce alebo zahraničné preteky, vždy sme tam skôr. Do ich dejiska prichádzame s určitým predstihom… Trénujeme rôzne figúry, vymýšľame kúsky priamo na vode. Ak sú tam mladí chlapci, niekedy aj štrnásť – pätnásťroční juniori, tak ich učíme. My skúsenejší sme pre nich vzormi. Keď sú fakt dobrí, tak im pomáhame, radíme im. Aby sa ešte viac zlepšili (krátka odmlka). My si to uvedomujeme… Preto im pomáhame v tom, aby sa zlepšili, aby sa zdokonalili vo svojom športovom majstrovstve (krátka odmlka). A potom nám práve oni intenzívne dýchajú na chrbát a postupne nás starších veteránov vytláčajú z medailových pozícií (smiech). Ale to asi tak má aj byť… Musíme si vychovávať nasledovníkov – a zároveň aj konkurentov. Len to náš šport posunie výkonnostne ďalej.
Čo im pri takýchto „motivačných stretnutiach“ s talentovanými a potenciálnymi nasledovníkmi zvyknete poradiť, čo im ako skúsený jazdec najviac kladiete na srdce?
V našom športe je to individuálne pri každom prvku. Niekedy im radím iba tak všeobecne. Snažím, sa im poradiť, čo majú robiť. Tak isto im kladiem na srdce, že ródeo na divokej vode je veľmi náročným športom Je to veľmi náročné predovšetkým na chrbticu. Na súťaži za 45 sekúnd musíte na vodnom valci bezchybne predviesť niekoľko trikov, obratov, skokov a prvkov akrobacie. Musí to mať určitú obtiažnosť, určitú choreografiu a postupnosť. To si vyžaduje veľmi dobre trénovaných pretekárov (krátka odmlka). Celé naše športové odvetvie potrebuje fyzicky zdatných aktérov. Musia byť dobre svalovo stavaní, aby dokázali zdorovať tej ohromnej sile vody. Aby ju vedeli pre seba využiť (krátka odmlka). A veľa týchto detí, ktoré začnú robiť ródeo na divokej vode vo veľmi mladom veku, nemajú ani trénera, ktorý by ich správne viedol, ktorý by im vedel poradiť ako a kedy cvičiť. Práve to im zdôrazňujem (krátka odmlka). Nabádam ich k tomu, aby okrem tréningu na vode, vo vodnom valci alebo na vodnej vlne, trénovali aj na suchu, v posilňovni. Tam treba robiť rôzne kompenzačné cvičenia. Musia posilňovať najmä driek a chrbát. Lebo potom neskôr majú veľké problémy s chrbticou. Často im radím, čo majú cvičiť, keď sú sami doma. Ako treba spevniť celé svoje telo, aby svalstvo vydržalo pokope. Fakt im treba veľmi skoro radiť, aby všetko vydržali.
Všetky tieto vaše rady a slová potvrdzuje aj vaše vážne zranenie, ktoré vás na veľmi dlho vyradilo z tréningu. Čo sa vám vlastne stalo a koľko mesiacov a týždňov ste boli maródom?
Celkovo som bol dosť dlho mimo športu a tréningu. Hlavne pre to, že celá procedúra hojenia môjho zranenia trvala dlhšie (krátka odmlka). Mne sa to stalo začiatkom októbra 2014. Vykĺbil som si ramenný kĺb. Žiaľ, pri tom nešťastnom momente – a pri tej veľkej smole – mi to odtrhlo aj dlhú hlavu bicepsu! Čiže musel som čakať, kým sa to ustáli. Potom som musel absolvovať magnetickú rezonanciu. Po nej som podstúpil operáciu (krátka odmlka). Už som bol síce v dobrom stave… Už som sa tešil, že som mohol všetko robiť, ale po operácii sa to celé obnovilo. Zasa mi museli celú končatinu znehybniť. Muselo sa to opäť dávať dokopy niekoľko mesiacov…. Takže celá liečba takéhoto vážneho zranenia trvá veľmi dlho. Je to veľmi dlhý proces hojenia, ktorý si vyžaduje predovšetkým trpezlivosť (krátka odmlka). Je s tým naozaj veľmi veľa roboty (krátka odmlka). Osobne som musel preukázať najmä trpezlivosť. Aby sa nič pri liečbe neunáhlilo, aby sa všetko zahojilo tak, ako sa má zahojiť.
Počas dlhej liečby ste mali dosť času, aby ste si premysleli, na ktoré preteky a súťaže teraz zameriate svoju pozornosť. Kedy ste naskočili do novej sezóny, respektíve čo vám čerstvo vyliečené rameno dovolilo doteraz absolvovať z vášho plánu zimnej prípravy?
Prakticky hneď po operácii zraneného ramena som začal s kondičnou prípravou. Lebo pred mojou operáciou som bol dlho obmedzený v pohyboch. Preto som trénoval iba to, čo sa dalo (krátka odmlka). Keď som už bol s rukou na tom lepšie, tak som sa snažil ju trochu rozhýbať. Aby som nevyšiel z cviku (smiech). Absolvoval som rôzne fyzioterapie, chodil som v zime na bežky. Bežecké lyžovanie voľným štýlom je pre nás vodákov veľmi vhodným doplnkovým športom. Robil som väčšinou nekontaktné športy, ktoré by mi nemali ešte ublížiť. Nemohol som ísť do kontaktu… Ale v priebehu tohto mesiaca by som už chcel sedieť bez problémov na vode, aby som sa mohol pripraviť na svetový šampionát, ktorý bude v Kanade. Práve smerom k MS 2015 v Kanade budem teraz orientovať celý svoj tréning.
Z toho, čo ste doteraz povedali, nám teda vychádza, že práve augustový svetový šampionát v Kanade bude pre vás top podujatím celej sezóny 2015?
Áno, máte pravdu. Top podujatím v roku 2015 budú pre nás s manželkou majstrovstvá sveta, ktoré budú v Kanade koncom augusta. Pre nás ako pre rodinu to bude zaujímavé podujatie hneď z niekoľkých hľadísk… Máme doma teraz osemmesačné bábätko. Budeme tam cestovať aj s manželkou, ktorá tiež robí ródeo na divokej vode… Malý náš ´krpec´ bude mať v auguste už rok a pol. Ale v každom prípade to bude všetko zaujímavé. Lebo do Kanady cestujeme aj s ním. (krátka odmlka). V dejisku šampionátu sa budeme s Ninou starať o malého ´krpca´ – a zároveň budeme aj súťažiť s tými najvážnejšími rivalmi. Takže bude to dosť náročné po všetkých stránkach (smiech). Nie iba po tej športovej, ale aj po tej rodičovskej. Sám som zvedavý, aké to v Kanade bude, čo z toho nakoniec vypáli (smiech).
Celá rodina Csonkovcov sa chystá na svetový šampionát do zámoria?
Áno. Tak to vyzerá. Ak nám do toho nič nečakané nepríde, pôjdeme tam všetci traja.
Peter, o vás je všeobecne známe, že už dlhé roky veľmi radi cestujete po svete. Spájate tak svoj adrenalínový šport napríklad s fotografovaním, s točením dokumentárnych filmov a s plnením pozoruhodnej charitatívnej či filantropickej činnosti.. Kde sa vo vás berie toľko energie, že všetky tie aktivity už dlhé roky zvládate na pomerne slušnej poloprofesionálnej úrovni?
Jazdenie na kajaku na divokej vode považujem za jeden veľký celok. Za štýl života. Spôsob nášho žitia. Nedá sa predsa celý život robiť len freestyle (smiech). Adrenalín, splavovanie divokých perejí a cestovanie po svete k tomu všetkému jednoducho patrí. Je to súčasť nášho života. Je to práve tá stránka športu, ktorá ho určite z rôznych hľadísk robí zaujímavým. Aj keď sa freestylu venujem vrcholovo a dávam do toho všetko, pre mňa osobne nie je nič lepšie, ako po skončení ťažkej a psychicky náročnej sezóny odísť niekam do africkej exotiky a trošku zrelaxovať pri splavovaní extrémnych riek. Tak sme boli na rieke Zambezi i Bielom Níle. Filmovanie patrí k mojím záľubám, a preto si vždy z takéhoto výletu donesiem plno obrazového materiálu, ktorý potom doma po večeroch trpezlivo strihám a nakoniec z toho vznikne zaujímavý dokumentárny film z našej spoločnej expedície (smiech). Aj prezentácia takýchto diel na rôznych cestovateľských festivaloch a prehliadkach je predsa forma propagácie nášho športu (krátka odmlka). Je to tiež forma, ktorou sa môžem ako špičkový športovec prezentovať. Môžem propagovať krásu nášho športu medzi mladými ľuďmi. A musím sa priznať, že takéto premietania na cestovateľských a filmových festivaloch nám pomáha aj pri hľadaní sponzorov. A tá charita už k návšteve Afriky akosi zákonite patrí.
Počas kariéry ste zaznamenali niekoľko pozoruhodných výsledkov nie iba v rámci svetového šampionátu a na majstrovstvách Európy, ale aj v seriáli pretekov Svetového pohára. Ktorý medailový úspech z tých všetkých si vy osobne najviac ceníte a prečo?
Samozrejme, ako každého špičkového športovca, aj mňa tešia cenné medaily z vrcholných podujatí. V zbierke mám tri strieborné medaily z majstrovstiev sveta. Tak isto aj zlatú a bronzovú z majstrovstiev Európy a kopu iných cenných trofejí z prestížnych medzinárodných súťaží. (krátka odmlka). Najviac si však cením zisk troch zlatých medailí z posledných troch podujatí Svetového pohára. Mimoriadne si cením najmä to, že som vyhral všetky tri preteky Svetového pohára v jednej sérii za sebou, vďaka čomu mi patrilo prvenstvo aj v konečnom hodnotení Svetového pohára! Najviac som však hrdý na to, že som zatiaľ jediný freestylový kajakár na svete, komu sa podarilo vyhrať zlato v každých pretekoch zo série Svetového pohára. K tomu už asi netreba ďalších slov (smiech). Bodaj by sa mi niečo také ešte niekedy podarilo zopakovať. Reálne to však nevidím, lebo o slovo sa už hlásia aj roky, aj zranenia.
Zhováral sa Štefan Žilka