KYJEV 25. februára (WEBNOVINY) –
Ukrajinský dočasný prezident Olexander Turčynov v utorok varoval pred „separatistickými tendenciami“ v krajine po zosadení jeho predchodcu v úrade Viktora Janukovyča.
Reagoval tým na protesty proti súčasnému politickému vývoju vo východných častiach Ukrajiny, predovšetkým na Kryme.
Podľa Turčynova musí preto vzniknúť „koalícia národnej dôvery,“ cituje ho spravodajský portál britskej stanice BBC.
Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč plánoval tvrdo potlačiť protivládne jednotky za pomoci tisícov vojakov.
Vyplýva to z dokumentov, ktoré novinári objavili v jeho luxusnej vile na okraji Kyjeva potom, ako Janukovyč opustil hlavné mesto.
Poslanec Hennadij Moskal zverejnil dokumenty popisujúce plán na obkľúčenie Námestia nezávislosti (Majdan). Autenticita dokumentu sa nedá potvrdiť.
Podľa Janukovyčovho plánu malo byť do akcie okrem obrnených vozidiel zapojených aj 22 000 vojakov a policajtov vrátane asi 2000 príslušníkov špeciálnych policajných síl Berkut.
Operácia Vlna a Bumerang
Tajné operácie mali podla poľského portálu TVN24 krycie názvy „Vlna“ a „Bumerang“ Podľa poslanca Moskala malo ísť o plné „očistenie Majdanu, radnice i okolitých budov, ktoré obsadili demonštranti.“ Dokumenty prezrádzajú aj mená mužov, ktorí majú dať rozkaz na vykonanie operácií.
Námestie mali obkolesiť ostreľovači, ktorí mali strieľať po demonštrantoch. Moskal povedal, že dokument zverejnil, aby nové ukrajinské úrady neváhali pri stíhaní Janukovyča.
Janukovyča chcú dostať pred medzinárodný tribunál
Ukrajinský parlament schválil v utorok rezolúciu, na základe ktorej má zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča za zločiny proti ľudskosti súdiť Medzinárodný trestný súd (ICC). Na základe návrhu, ktorý schválilo 324 poslancov zo 450-členného parlamentu, sa majú totiž vysokí predstavitelia napojení na zabíjanie demonštrantov od konca novembra do minulého týždňa zodpovedať zo svojich činov pred týmto tribunálom.
„Hlavným cieľom tejto rezolúcie je zaistiť nezávislé vyšetrovanie a potrestanie tých, ktorí sú zodpovední za zločiny proti ľudskosti na Ukrajine,“ uvádza sa vo vysvetlení, ktoré cituje agentúra RIA Novosti.
Parlament zbavil Janukovyča v sobotu právomocí a obvinil ho z priamej zodpovednosti za smrť desiatok demonštrantov pri zrážkach s políciou počas minulého týždňa. Nový minister vnútra Arsen Avakov voči nemu začal trestné stíhanie a vydal naňho zatykač pre „hromadnú vraždu„.
Začína sa kampaň
Na Ukrajine sa v utorok oficiálne začína trojmesačná kampaň pred predčasnými prezidentskými voľbami. Tie by sa mali uskutočniť 25. mája. Kandidáti už odteraz môžu podávať svoje prihlášky ústrednej volebnej komisii. „Volebná kampaň sa začína automaticky na základe rezolúcie Verchovnej rady,“ uviedla komisia.
Dočasná hlava štátu a predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov dúfa, že predčasné voľby budú „spravodlivé a transparentné“. „Som si istý, že nová vláda bude schopná vyviezť krajinu z krízy,“ citujú ho ukrajinské médiá.
Ukrajinský parlament v sobotu odvolal prezidenta Viktora Janukovyča a následne aj kľúčových členov jeho vlády. Zosadený prezident, ktorý ešte v piatok potvrdil pristúpenie na prelomovú dohodu s opozíciou sprostredkovanú EÚ, v sobotu odišiel z Kyjeva a nachádza sa na neznámom mieste.
Nový minister vnútra Arsen Avakov voči nemu začal trestné stíhanie a vydal naňho zatykač pre „hromadnú vraždu“. Proruského lídra údajne naposledy videli v nedeľu na Krymskom polostrove. Deň predtým sa údajne neúspešne pokúsil odletieť z Donecka do Ruska.
Janukovyčov jediný spojenec je postrelený
Jeden z najbližších ľudí zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča Andrij Kľujev je postrelený. Potvrdil to v utorok jeho hovorca. Kľujev, ktorý má byť na úteku spolu s Janukovyčom, podľa jeho slov nie je v ohrození života, no nie je známe, kde sa nachádza.
Hovorca sa odvoláva na dôveryhodné zdroje, podľa ktorých sa nedávno vymenovaný šéf prezidentskej kancelárie dostal v uplynulých dňoch pod paľbu dva razy. Výsledkom je strelné poranenie nohy údajne posledného spojenca proruského lídra. Oboch údajne naposledy videli spolu v nedeľu na Kryme.
Janukovyč ešte koncom januára vymenoval Kľujeva za nového šéfa svojej prezidentskej kancelárie. Obávaný expredseda národnej Rady bezpečnosti bol označovaný za zástancu tvrdej línie a podľa opozičných médií stál za tvrdým útokom polície na demonštrantov ešte z konca novembra, čo bol počiatok neskorších násilných nepokojov.
Kľjujev, ktorý v minulosti pôsobil aj ako vicepremiér, pochádza z východoukrajinskej Doneckej oblasti, rodného kraja samotného exprezidenta. Jeho majetok sa odhaduje na viac ako 200 miliónov dolárov.
Z ukrajinského parlamentu odstránili päťcípu červenú hviezdu s cieľom vymazať ďalší symbol sovietskeho dedičstva. Oleh Tyahnibok, líder nacionalistickej strany Svoboda, tento krok oznámil poslancom v utorok. V uplynulých týždňoch na Ukrajine ľudia postŕhali už niekoľko sôch lídra boľševikov Lenina, čo sa vo všeobecnosti považuje za odraz narastajúcich nacionalistických nálad v bývalej sovietskej republike.
Moskva sa obáva, že by to mohlo byť zlou predzvesťou pre veľkú ruskú menšinu na Ukrajine. Ministerstvo zahraničia v Moskve v utorok uviedlo, že si pozorne preštuduje návrh zákona, na základe ktorého by ruština už nebola na Ukrajine oficiálnym jazykom. Momentálne je uznaná za oficiálny jazyk v regiónoch, kde je viac ako desať percent rusky hovoriaceho obyvateľstva. Takých regiónov je menej než polovica.
Informácie priniesla ruská agentúra Ria Novosti.
https://www.youtube.com/watch?v=CzwydpVKTfA
Poslanci Európskeho parlamentu si v utorok na návrh svojho predsedu Matina Schulza minútou ticha uctili obete násilných demonštrácií na Ukrajine. EP tým chcel „vzdať hold oddanosti ukrajinského ľudu myšlienkam demokracie a spravodlivosti,“ uviedol Schulz.
Pred Ukrajinou teraz podľa neho stoja kľúčové výzvy, medzi ktoré zaradil najmä „zaistenie národného zmierenia a politickej stability„.
Schulz zároveň ocenil prepustenie expremiérky Julije Tymošenkovej z väzenia a vypísanie nových prezidentských volieb naplánovaných na 25. mája.
Slovensko, Česká republika ako aj zvyšok Visegrádskej štvorky majú záujem pomôcť Ukrajine. Zhodli sa na tom v utorok v Bratislave ministri zahraničia Slovenska Miroslav Lajčák a Českej republiky Lubomír Zaorálek. „Aktuálna pomoc sa môže týkať aj finančných záležitostí na obnovu toho, čo bolo zničené alebo pomoci zraneným,“ povedal Zaorálek
Zároveň je podľa oboch ministrov dôležité, aby sa Ukrajinci dohodli na kompromise a zvolili si novú vládu. „Potrebujeme partnera, ktorého dnes nemáme“ vyjadril sa Lajčák.
Až potom musia prísť na rad témy ako Asociačná dohoda alebo finančná pomoc pre ekonomiku. Obaja ministri zároveň označili za veľmi nepravdepodobnú možnosť, že by sa Ukrajina rozdelila.
Lajčák aj Zaorálek taktiež pochválili vzájomné česko-slovenské vzťahy a vyzdvihli význam Visegrádskej štvorky. Tá má podľa nich v zahraničí svoju váhu, o čom svedčí aj záujem o zasadnutia V4 plus, na ktoré členské štáty pozývajú aj zástupcov iných krajín. Naposledy sa uskutočnilo v Budapešti za prítomnosti Bulharska, Rumunska a Grécka.
Združenie môže podľa Zaorálka posilniť úlohu Česka a Slovenska v zahraničnej politike Európskej únie. Vzájomne nadštandardné vzťahy Slovenska a Českej republiky má ešte zdôrazniť spoločné zasadnutie oboch vlád, ktoré by sa malo uskutočniť ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu.
