BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Na planéte Zem žije približne 8,7 milióna rastlinných a živočíšnych druhov. Drvivú väčšinu z nich sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať a ich katalogizácia by údajne zabrala viac ako tisíc rokov.
Vyplýva to z najnovšieho výskumu medzinárodného tímu vedcov, podľa ktorých je ich odhad zatiaľ najpresnejším v histórii.
K spomínanému číslu vedci dospeli štúdiom jednotlivých vetiev „rodostromu života“. Vo svojom článku v magazíne PLoS Biology uviedli, že mnohé druhy vyhynú skôr, než ich biológovia stihnú skúmať.
„Premýšľali sme o tom niekoľko rokov, zvažovali sme množstvo rôznych prístupov, ale bez úspechu. A toto bola v podstate naša posledná šanca, posledná vec, ktorú sme skúsili, a zdá sa, že to funguje.“ Tittensor, ktorý pracuje pre World Conservation Monitoring Centre v rámci Programu Spojených národov pre životné prostredie a pre Microsoft Research v britskom Cambridgei, spolupracoval na výskume s kolegami z kanadskej Dalhousie University a americkej University of Hawaii.
Drvivú väčšinu z vypočítaných 8,7 milióna druhov (s možnou odchýlkou jeden milión druhov) tvoria živočíchy. Za nimi nasledujú v oveľa menšom počte druhov huby, rastliny, prvoky a eukaryoty z ríše Chromista. Výskum však nezahŕňal baktérie a ďalšie typy mikroorganizmov.
Väčšina rastlinných a živočíšnych druhov žije na pevnine
Vedci do dnešného dňa oficiálne popísali okolo 1,2 milióna rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých väčšina žije na pevnine. Živočíchy z celkového počtu druhov predstavujú podľa najnovšieho odhadu 7,77 milióna, pričom ľudstvo zatiaľ pozná iba 12 percent z nich.
Huby predstavujú 0,61 milióna druhov, no známych je iba 7 percent. Rastlinných druhov je vo svete podľa vedcov okolo 300-tisíc, pričom 70 percent z nich je známych. Najmenšie zastúpenie majú prvoky (40-tisíc druhov, z toho 22 percent popísaných) a eukaryoty z ríše Chromista (30-tisíc druhov, 50 percent popísaných).
Podľa Carla Linnaeusa, blízke rastlinné a živočíšne druhy tvoria rody a tie zase čeľade
Pre vypočítanie tohto odhadu sa tím zameral na vzťah medzi druhmi a väčšími skupinami, do ktorých patria. Podľa mierne pozmeneného taxonomického systému, ktorý v 18. storočí vytvoril Carl Linnaeus, blízke rastlinné a živočíšne druhy tvoria rody a tie zase čeľade, ktoré vytvárajú rady. Viac príbuzných radov vytvára triedy, tie kmene a kmene napokon vytvárajú ríše.
Vedci vyčíslili vzťah medzi objavom nového druhu a objavom novej vyššej skupiny, ako napríklad kmeňa či radu. Tento údaj následne použili pre odhad toho, koľko druhov pravdepodobne existuje.
„Použitím čísiel z vyšších taxonomických skupín sme dokázali odhadnúť počet druhov,“ vysvetlil výskumník Sina Adl z Dalhousie University.
Keďže sa im podarilo touto metódou presne odhadnúť počet druhov v niektorých dlhodobo skúmaných skupinách ako cicavce, ryby či vtáky, vedci sú presvedčení o jej všeobecnej správnosti.
Informáciu zverejnila webová stránka bbc.co.uk.