BRATISLAVA 8. mája (WebNoviny.sk) – Napriek oficiálnemu ukončeniu druhej svetovej vojny v Európe, ktoré si na Slovensku pripomíname 8. mája, neznamenal tento dátum v roku 1945 koniec všetkých bojov na území vtedajšieho Československa.
Nemecké jednotky chceli byť zajaté USA
Ako pre agentúru SITA povedal historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Martin Posch, celé územie Československa v tej dobe ešte nebolo plne pod kontrolou československej vlády, a to z viacerých dôvodov.
„Na danom území sa nachádzali spojenecké jednotky, či už sovietska Červená armáda, prípadne americká 3. armáda pod velením generála Georgea Smitha Pattona v západných Čechách, ktoré, pochopiteľne, počúvali rozkazy svojich veliteľov a nie predstaviteľov československej vlády. Ich aktivita vychádzala aj z faktu, že sa prevažne v západnej časti Československa nachádzali nemecké jednotky, ktoré sa pokúšali dostať sa do amerického a nie sovietskeho zajatia,“ vysvetlil Posch.
Waffen SS pokračovali v bojoch
Aktivity nemeckých jednotiek v posledných momentoch druhej svetovej vojny podľa Poscha skomplikovalo Pražské povstanie, ktoré vypuklo 5. mája, teda len niekoľko dní pred oficiálnym ukončením bojov.
„Povstalecká Praha bola prekážkou pre nemecké jednotky pri spomínanej snahe dostať sa do amerického zajatia. Ôsmeho mája sa skončili aj boje v Prahe, keď povstalci umožnili po niekoľkých dňoch krvavých bojov bez dostatočnej výzbroje odchod nemeckých jednotiek z Prahy. Avšak až po tom, ako podpísali kapituláciu,“ povedal Posch s tým, že boje v Prahe neboli posledným ozbrojeným stretom s nemeckými jednotkami.
Európa si pripomína 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, najkrvavejšieho konfliktu v dejinách
Jednotky Waffen SS sa totiž podľa Poscha nepodriadili dohode s Českou národnou radou a pokračovali v bojoch. „Niektoré nemecké jednotky sa pokúsili prebojovať cez uzavretú demarkačnú líniu na západ aj po oficiálnom ukončení bojov. Posledný takýto veľký pokus sa uskutočnil 12. mája 1945,“ vysvetlil.
Dodal, že ukončením oficiálnych bojov v Československu sa neskončili všetky armádne operácie, keďže 17. mája 1945 sa začalo obsadzovanie pohraničného územia československými jednotkami, ktoré bolo odtrhnuté od Československa počas Mníchovskej dohody na jeseň roku 1938.
Sovietsky zväz trval na opakovaní
Európa si v stredu pripomína 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, 8. mája 1945 podpísali dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka, druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila.
Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája.
Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní.
Nevyčísliteľné škody
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov ľudí.
Milióny ľudí utrpeli zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné. Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po I. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.
