Na hrade Ľubovňa, ktorý sa počas tejto sezóny teší vysokej návštevnosti, začínajú s očakávanou rekonštrukciou a obnovou. Týka sa severovýchodnej steny hradby, ktorá je v havarijnom stave, a tretieho nádvoria. Stavenisko si v utorok oficiálne prevzal zhotoviteľ.
Zámerom projektu Ľubovnianskeho múzea v hodnote viac ako 1,1 milióna eur je rovnako záchrana a prezentácia archeologickej lokality vojenských kasární zo 17. storočia, ktoré boli pri hradbe objavené.
Jedna z posledných väčších obnov
Dlhšie pripravovaná rekonštrukcia je podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka zrejme jednou z posledných väčších. Jej architektom je projektant Pavol Paulíny, ktorý bol v roku 2021 ocenený Cenou za architektúru (CE ZA AR) za obnovu hospodárskej budovy na hrade Uhrovec.
Pod Ľubovnianskym hradom oživili ďalšiu drevenicu, ukážu vďaka nej niekdajší život
„Podstatou projektu je napravenie havárie, ktorá sa stala v roku 2010, keď sa časť severovýchodnej hradby zrútila. Ďalšou časťou je prezentácia zaniknutých kasární, ktoré sa tu podarilo nájsť a zdokumentovať. Pôjde o prezentáciu, ktorá bude aj zastrešená, a tým aj dá možnosť pre múzeum využiť ďalšie priestory pre expozíciu a prezentáciu aktivít,“ povedal Mikulík pre médiá.
Zhotoviteľ, ktorý v minulosti obnovoval ako víťaz verejného obstarávania aj palác Lubomirských, má na práce 18 mesiacov.
Pandémia všetko skomplikovala
Múzeum v Starej Ľubovni už v minulosti na tento zámer získalo nenávratný príspevok od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, pre pandémiu a nárast cien materiálov však od neho muselo ustúpiť.
Hrad Ľubovňa sa pripravuje na jednu z posledných veľkých obnov, stáť bude vyše milióna eur
Na opravu severovýchodného múra bolo vtedy podľa riaditeľa múzea vyčlenených veľmi málo peňazí, za ktoré by sa obnovu nepodarilo zrealizovať. Súčasnú investičnú akciu finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR vo výške 650-tisíc eur a sumou 567 500 eur zriaďovateľ múzea – Prešovský samosprávny kraj.
Pribudne aj sokoliarsky dvor
Súčasťou preberacieho konania bolo aj netradičné dokumentovanie stavby z vtáčej perspektívy a menšia prezentácia archeologických nálezov. Tie odhalil aj spomínaný pád hradby. Počas archeologického výskumu sa našli napríklad turecké fajky, hracie kocky či ostatky po peciach.
Projekt po realizácii umožní prezentovať historické vojenské kasárne a archeologické nálezisko formou stálej expozície s využitím moderných digitálnych technológií. Okrem toho vznikne aj nové zázemia pre sokoliarov, ktorí s hradom spolupracujú sedemnásť rokov.
„Súčasťou obnovy nádvoria je aj vybudovanie sokoliarskeho dvora, kde budeme mať historické pomôcky, teda ako sokoliarstvo vyzeralo v 16. a 17. storočí, z ktorého obdobia aj pochádza,“ reagoval ich šéf Pavol Michal, zároveň riaditeľ Základnej školy s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach, ktorá je jediná svojho druhu na svete.
História hradu
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyskich, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945. V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum. Priemerná ročná návštevnosť Ľubovnianskeho múzea je 200-tisíc návštevníkov.