BRATISLAVA 27. apríla (WEBNOVINY) – BRATISLAVA 24. apríla (SITA) – Voliči si môžu pred nastávajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (EP) overiť hodnotovú blízkosť kandidujúcich strán.
Je to možné vďaka projektu EU VOX 2014 Volebný kompas pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorý uplynulý týždeň na tlačovej konferencii v Bratislave predstavila sociologička a garantka projektu na Slovensku Oľga Gyárfášová spolu s riaditeľom Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Róbertom Hajšelom. Projekt priebežne spúšťajú vo všetkých 28 členských štátoch Európskej únie.
Online otázky majú pomôcť s výberom
Základom projektu je, že záujemca odpovie online na 30 vybraných otázok. Systém vyhodnotí jeho odpovede a porovná ich zo stanoviskami desiatich vybraných politických strán. Tak určí, ktorá strana je potenciálnemu voličovi hodnotovo najbližšia.
Volič sa tiež dozvie, či preferuje skôr pravicové alebo ľavicové riešenia a či sú jeho názory skôr konzervatívne alebo liberálne. Jeho pozícia sa tak zobrazí na grafe, kde majú vyznačenú pozíciu aj všetky politické strany. Presne 26 otázok je rovnakých vo všetkých členských štátoch, štyri sú špecifické pre každý členský štát. Vybrané sú z troch tematických okruhov: ekonómia, spoločenské hodnoty a postoj k Európskej únii.
„Cieľom projektu je posilniť účasť vo voľbách do EP,“ povedal Hajšel. „Predchádzajúce dvoje voľby do EP boli na Slovensku spojené s rekordne nízkou účasťou. V roku 2004 dosiahla len 16,9 percenta, v roku 2009 sa ju podarilo zlepšiť, ale aj tak nepresiahla 20 percent,“ dodal. Tohtoročné voľby budú pritom podľa Hajšela prelomové. „Prvýkrát sa volí podľa Lisabonskej zmluvy. Voliči si zvolia 751 poslancov, ktorí majú napríklad právomoc voliť nového predsedu Európskej komisie.“
Projekt odštartovala umelkyňa
Do projektu na Slovensku zaradili hodnotové postoje desiatich politických strán: Smer-SD, SDKÚ-DS, SaS, NOVA, KDH, Most-Híd, OĽaNO, SMK, SNS a ĽSNS. „Ich postoje boli do systému vkladané na základe volebných programov, rozhovorov v médiách alebo hlasovania v NR SR alebo Európskom parlamente,“ povedala odborná garantka projektu Oľga Gyárfášová.
„Postoje každej strany skúmalo nezávisle päť odborníkov,“ dodala s tým, že politické strany sa na príprave projektu nepodieľali. Výsledky si potenciálny volič môže porovnať s inými, prípadne si môže overiť hodnotovú blízkosť aj so stranami v iných členských štátoch EÚ.
Projekt na Slovensku odštartovala umelkyňa Zora Jaurová. „Napriek všetkým výhradám, ktoré môžeme voči EÚ mať, si stále myslím, že členstvo v EÚ je jedna z najlepších vecí, ktoré sa Slovensku stali,“ vyhlásila s tým, že projekt pomôže voličom veľmi ľahko sa zorientovať v kandidujúcich stranách. Zároveň vyjadrila obavy, že pri neúčasti voličov môžu EP ovládnuť euroskeptické strany. „A to je vzhľadom k súčasnému dianiu dosť desivá perspektíva,“ dodala.
Autormi projektu sú holandská organizácia Kieskompas a akademická platforma PreferenceMatcher. Financovaná je zo zdrojov Európskeho parlamentu a Open society foundation. Záujemcovia, ktorí si chcú porovnať svoje názory s postojmi strán tak môžu urobiť na stránke Euvox.eu/sk alebo Euractiv.sk.
Účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) by mohla byť väčšia ako 20 percent, verí vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Dušan Chrenek. „Verím, že ľudia si uvedomia, že na to, aby niečo v EÚ aj zmenili, potrebujú vyjadriť svoj názor, a to aj účasťou vo voľbách do EP,“ povedal Chrenek v rozhovore pre agentúru SITA.
Ľudí k volebným urnám musia podľa Chreneka prilákať najmä politické strany, ktoré by mali robiť aktívnu kampaň, predstaviť dobrých kandidátov a vysvetľovať voličom, prečo by mali ísť voliť.
„Verím, že kampaň, ktorá sa stále len rozbieha, sa zintenzívni a tých aktivít politických strán bude v máji oveľa viac,“ dodal Chrenek. Prieskumy verejnej mienky Eurobarometer za posledných desať rokov ukazujú, že Slováci majú k EÚ pozitívnejší vzťah, ako je to v celoeurópskom priemere. V obidvoch eurovoľbách, ktoré sa u nás zatiaľ konali, však bola na Slovensku dosiahnutá najnižšia účasť voličov spomedzi všetkých členských štátov EÚ.
„Je na to viacero dôvodov, jedným z nich je aj to, že sa splnil ten náš veľký cieľ, vstúpili sme do EÚ, už môžeme využívať jej výhody a u ľudí akoby prevládal pocit, že teraz už nemusia robiť nič navyše,“ nazdáva sa šéf EK na Slovensku. Ľudia si tiež podľa neho myslia, že účasťou vo voľbách sa len máločo zmení a Brusel je pre nich veľmi vzdialený. „Tiež nie je niekedy do detailov vysvetlené, čo robí Európsky parlament a aký má dosah na život ľudí,“ tvrdí Chrenek.
