BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Napriek všetkým životným prekážkam sa brazílskemu autorovi Paulovi Coelhovi podarilo dosiahnuť svoj sen – stal sa spisovateľom.
Napriek tomu, že začal písať knihy dávno po tridsiatke, získal medzinárodný úspech a uznanie.
Predal viac ako 100 miliónov kópií románov vo viac ako 150 krajinách sveta a jeho diela sú preložené do viac ako 70 jazykov. Je najlepšie predávaným portugalsky píšucim autorom všetkých čias.
Paulo Coelho sa narodil 24. augusta 1947 v brazílskom veľkomeste Rio de Janeiro. V rodine inžiniera Pedra a domácej panej Lydie sa nestretol s pochopením pre túžbu stať sa spisovateľom.
„Tvoj otec je inžinier, logický, racionálny človek s veľmi jasnou víziou sveta. Vieš vôbec, čo to znamená byť spisovateľom?“ pýtala sa dospievajúceho Coelha mama. Po usilovnom pátraní dospel k názoru, že „spisovateľ vždy nosí okuliare a nikdy si nečeše vlasy. Má povinnosť a záväzok byť nepochopený svojou generáciou“.
Obrazom: Paulo Coelho žije svoj Osobný príbeh
Zo psychiatrie na právo
Rodičia ho vychovávali v tradičných hodnotách, viedli ho ku kresťanstvu a viere v Boha, dali ho do jezuitskej školy.
On však všetko odmietal a čoraz viac sa uzatváral do seba. Preto sa rozhodli umiestniť ho do psychiatrickej liečebne, odkiaľ sa mu podarilo trikrát ujsť.
„Nechceli mi ublížiť, len nevedeli, čo robiť. Nechceli ma zničiť, chceli ma zachrániť,“ povedal s odstupom času.
Ako 20-ročného ho prepustili a on podľa vôle rodičov začal študovať právo. To mu však vydržalo len rok.
Ponoril sa do princípov hnutia hippies, spoznával drogy, cestoval po Severnej a Južnej Amerike, Mexiku a Európe.
Po návrate do Brazílie začal písať texty pre skladby brazílskych hviezd ako Elis Regina, Rita Lee či Raul Seixas. Niektoré z nich však boli venované satanizmu a okultizmu, čo sa znepáčilo vodcom brazílskej vojenskej diktatúry. Tí videli jeho tvorbu ako príliš voľnomyšlienkársku a nebezpečnú, a preto Coelha na krátky čas uväznili.
Návrat ku katolíckej viere
Po prepustení sa vydal na púť, ktorá zmenila jeho život a definitívne sa vydal cestou, ktorá mu podľa jeho slov bola súdená.
V roku 1982 vydal svoju prvú knihu Arquivos do Inferno a v roku 1986 O Manual Prático do Vampirismo.
Nemali však úspech a neskôr ich chcel dokonca pre nízku kvalitu stiahnuť z predaja.
V roku 1986 sa vydal na takmer 900-kilometrovú púť sv. Jakuba, ktorá vedie z Francúzska do španielskeho mesta Santiago de Compostela, kde údajne leží hrob jedného z dvanástich Ježišových apoštolov.
Vrátil sa späť ku katolíckej viere, zistil, že jeho osudom je písať. Svoje zážitky a pocity zhromaždil v diele Pútnik z Compostely (1987).
Rozprávka pre dospelých
Nasledujúci rok vydal v malom brazílskom vydavateľstve rozhodujúci román s názvom Alchymista, kde rozšíril myšlienku o ceste za svojím snom.
Odmietli mu však vytlačiť viac ako 900 kópií, a tak knihu spolu s ďalším románom Brida ponúkol väčšiemu vydavateľovi.
„Pracoval som, mal som osobu, ktorú som miloval, mal som peniaze, ale nesplnil som svoj sen. Mojím Osobným príbehom, ak môžem použiť termín z Alchymistu, je písať.“ Z románu prezývaného aj „rozprávka pre dospelých“ sa stal svetový bestseller.
Predalo sa viac ako 65 miliónov kópií, knihu preložili do viac ako 60 jazykov – Alchymista je zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najprekladanejšia kniha žijúceho autora.
Ako uvádza na stránkach svojho najúspešnejšieho románu, „keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol“. Coelho sa stal žiadaným autorom, ktorého pozná celý svet, vo veku 39 rokov.
Od Alchymistu každý alebo každý druhý rok vydal ďalší román, medzi inými napríklad Na brehu Rio Pedra som si sadla a plakala (1994), Piata hora (1996), Démon a slečna Prymová (2000), Záhir (2005) či Čarodejnica z Portobella (2006). Už od napísania Pútnika z Compostely, keď stále odkladal začiatok spisovateľskej kariéry, si zachoval neobvyklý zvyk.
„Vždy, keď uvidím biele pierko, je to znamenie od Boha, že mám začať písať ďalšiu knihu,“ povedal. Napísal zatiaľ 27 kníh, dve z nich – Pútnik z Compostely a As Valkírias (1991) sú autobiografické, ostatné sú fiktívne, no autor do nich vždy zakomponuje vlastné životné skúsenosti. Ďalšie, ako Maktub (1994), Manual do guerreiro da luz (1997) či Ako rieka, ktorá plynie (2006) sú zbierkami esejí, poviedok či rôznych učení.
Príbehy z kníh na filmové plátna
Každý z jeho príbehov má inú ústrednú myšlienku.
V románe Veronika sa rozhodla zomrieť (1998) sa vracia k svojim zážitkom z psychiatrickej liečebne, v knihe Jedenásť minút (2003) hľadá prostredníctvom príbehu prostitútky hranicu medzi láskou a sexom a v trileri Víťaz je sám (2007) kritizuje pretvárku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes a podobných podujatí.
Spoločným prvkom je množstvo úvah a zamyslení, ktoré dôsledne venuje každej téme.
V roku 2003 kúpila spoločnosť Warner Bros. práva na nakrútenie filmovej adaptácie Alchymistu.
Projekt však stagnoval a nikdy sa neuskutočnil, údajne pre problémy so scenárom. V roku 2008 Harvey Weinstein v Cannes oznámil, že odkúpil práva a stáva sa novým producentom. Odvtedy žiadne nové informácie nezverejnil, no webová stránka IMDb.com uvádza ako dátum premiéry rok 2014.
Kniha Veronika sa rozhodla zomrieť má hneď dve filmové adaptácie – jednu japonskú z roku 2005 a americkú pod režisérskou taktovkou Emily Young so Sarah Michelle Gellar v hlavnej úlohe z roku 2009. „Sarah Michelle Gellar hrala Veroniku tak emotívne, ako som si vždy predstavoval,“ uviedol spisovateľ na adresu herečky.
Coelho je veľkým fanúšikom internetu, pravidelne prispieva na svoj blog a komunikuje so svojimi priaznivcami. Na Facebooku má viac ako deväť miliónov fanúšikov, ktorých pravidelne zásobuje hlbokými myšlienkami a fotografiami zo svojho každodenného života. Dokonca podporuje zverejňovanie prekladov svojich kníh zadarmo na internete, čo mnohokrát vedie ku konfliktom s vydavateľstvom.
S pápežom sa nezhodne
Viac ako 30 rokov je ženatý s brazílskou umelkyňou Christinou Oiticicou.
Hoci je silným katolíkom, nesúhlasí s pápežom v niekoľkých politických a sociálnych otázkach.
V roku 1996 založil Inštitút Paula Coelha, prostredníctvom ktorého pomáha deťom a starým ľuďom s finančnými problémami.
V tom istom roku mu francúzsky minister kultúry udelil Rad rytiera umenia a literatúry Chevalier de l’Ordre des Arts et des Lettres. Od roku 1997 pôsobí ako špeciálny poradca UNESCO pre program duchovného zbližovania a interkultúrneho dialógu.
Francúzska vláda mu udelila Rad čestnej légie Chevalier de la Légion d’Honneur a galícijský guvernér ho vyznamenal Zlatou medailou za šírenie významu Svätojakubskej cesty. V septembri 2007 ho Organizácia spojených národov vymenovala za Posla mieru.
Zdroje: en.wikipedia.org, www.britannica.com, www.bookbrowse.com, biography.coelhopaulo.com
