Podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Peter Osuský (SaS) nie je veľmi znepokojený z možného útoku Ruska na Ukrajinu.
Pre agentúru SITA skonštatoval, že Moskva nie je v stave, aby si mohla klásť podmienky. Reaguje tak na slová ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby sa armády NATO stiahli z krajín niekdajšej Varšavskej zmluvy.
Putinov režim by sa priblížil k Slovensku
Obrana a zachovanie Ukrajiny je však podľa poslanca existenčným záujmom všetkých krajín, významne Slovenska.
„Treba mať stále na mysli, že pred bránami Kyjeva by sa bojovalo aj o Tallinn, Rigu, Vilnius, Varšavu či Bratislavu. Pád Ukrajiny by priblížil despotický režim Vladimira Putina rovno na východnú hranicu Slovenska“.
Rusko tvrdí, že vojnu nechce a nezačne ju. Nenechá však Západ šliapať po svojich bezpečnostných záujmoch
Rusko si podľa neho môže klásť vlastné podmienky toho, akým smerom by sa malo NATO uberať, ale na kladenie podmienok sú potrební dvaja.
„Krajina s hrubým domácim produktom Talianska, aj keď má rakety, kladením podmienok len potvrdzuje, že je len Hornou Voltou (niekdajší názov Burkiny Faso – pozn. SITA) s raketami,“ povedal. Pripomenul, že Rusku sa nemusí vyplatiť ani vyhrážanie sa zastavením dodávok energií do Európy, keďže samo je od peňazí z ich predaja dlhodobo závislé.
Od dodávky ropy a plynu je závislé aj Rusko
Poslanec konštatuje, že americké tankery s plynom smerujúce do Európy môžu byť pre ruského prezidenta zdvihnutým varovným prstom. „On nemá ropovody či plynovody do Číny. Môže ten plyn akurát tak dýchať a ropu začať piť,“ ozrejmil.
Ruská invázia vo februári je podľa Bidena „jasnou možnosťou“, telefonicky o tom varoval Zelenského
Doplnil, že Rusko nemôže Slovensko či Európsku úniu ohroziť napríklad tým, že by nedodalo mikročipy pre automobily, či kvalitnú oceľ. „Nemusia nám dodávať akurát tak ropu či plyn, od ktorých sú sami veľmi závislí. My sme len klienti,“ uzatvára Osuský.
