Moldavsko prežíva pravdepodobne najrozhodujúcejšie obdobie z pohľadu svojho ďalšieho smerovania. Práve teraz sa, zdá sa, rozhoduje o tom, či si jedna z najchudobnejších krajín kontinentu zvolí ekonomický rozvoj vďaka integrácii do Európskej únie alebo zostane v ruských pazúroch neprosperity a útlaku.
Počas víkendu sa v Moldavsku konalo prvé kolo prezidentských volieb a súčasne tiež referendum o ústavnom zakotvení cesty do Európskej únie. V úvodnom kole prezidentských volieb zvíťazila súčasná prozápadná hlava štátu Maia Sanduová, keď získala 42 % hlasov a v druhom kole bude čeliť proruskému kandidátovi Alexandrovi Stoianoglovi, ktorý prekonal prieskumy a získal asi 26 % hlasov.
V referende to až také jednoznačné nebolo. Dlho to vyzeralo tak, že obyvatelia Moldavska odmietnu cestu do EÚ, ale až sčítanie posledných hlasov z prozápadnejších okrskov spôsobilo, že za európsku budúcnosť sa napokon vyslovilo 50,39 % hlasujúcich, čiže extrémne tesná väčšina.
Dve kľúčové hlasovania sa konali uprostred pokračujúcich tvrdení moldavských úradov, že Rusko zintenzívnilo kampaň s cieľom destabilizovať krajinu a vykoľajiť jej cestu do EÚ. Obvinenia zahŕňajú financovanie promoskovských opozičných skupín, šírenie dezinformácií, zasahovanie do volieb a kupovanie hlasov.
„Rusko a jeho zástupcovia sa aktívne pokúšali podkopať demokratický a volebný proces v Moldavsku. Napriek tomu chválime moldavské orgány za úspešnú organizáciu volieb a ústavného referenda. Vítame výsledky ústavného referenda, v ktorom moldavský ľud vyjadril želanie zakotviť svoju budúcnosť v EÚ,“ uviedla vo vyhlásení Európska komisia.
EÚ bude pozorne sledovať vývoj počas druhého kola prezidentských volieb 3. novembra a pred parlamentnými voľbami v roku 2025. „Sme odhodlaní naďalej podporovať demokratický rozvoj Moldavska, reformy a hospodársky rast, ako aj posilňovať odolnosť Moldavska, najmä na jeho ceste do Európskej únie. EÚ a Moldavsko majú spoločnú budúcnosť,“ konštatuje Komisia.