BRATISLAVA 9. júla (WEBNOVINY) – Vláda začne hľadať strategického partnera pre Vojenský opravárenský podnik Trenčín a Letecké opravovne Trenčín.
Výdavky na právne poradenstvo transakcie dosiahnu spolu 360-tisíc eur, v tomto aj budúcom roku má ísť na právnikov po 180-tisíc eur.
Štát si chce zachovať stopercentnú majetkovú účasť na podnikaní oboch spoločností aj do budúcna.
Vyplýva to z návrhu na začatie procesu výberu strategického partnera pre spoločnosti Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a. s., a Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktorým sa bude vláda zaoberať v stredu. Podľa vládneho návrhu by podniky mali ísť do nájmu iným firmám na 20 rokov.
„Ekonomická situácia spoločností Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a. s., a Letecké opravovne Trenčín, a. s., je dlhodobo nepriaznivá, a preto je nevyhnutné prijať zásadné rozhodnutie o ďalšom pôsobení spoločností,“ uvádza vládny materiál. Obe vojenské spoločnosti podľa ministerstva obrany dosahovali v posledných rokoch prevažne záporné výsledky hospodárenia, zároveň nerealizovali žiadne významnejšie investície a nerozvíjajú sa.
Zákazky od ministerstva
Galkova iniciatíva je pokusom zviditeľniť roztrieštenú opozíciu
Iniciatívu exministra obrany Ľubomíra Galka, ktorý zbieral podpisy na vyslovenie nedôvery súčasnému ministrovi obrany Martinovi Glváčovi pre kauzu údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, označuje rezort obrany ako neopodstatnenú iniciatívu bez logiky.
Vnímajú to skôr ako pokus zviditeľniť roztrieštenú opozíciu, ktorá sa podľa komunikačného oddelenia ministerstva takýmto spôsobom snaží vytĺcť politický kapitál na zvýšenie svojich klesajúcich volebných preferencií.
Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi obrany by mali predložiť do parlamentu v auguste.
Exminister obrany Ľubomír Galko začal podpisy za Glváčovo odvolávanie zbierať koncom mája po tom, ako minister obrany nepostavil mimo službu šéfa Vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru. Podpisy Galkovi s výnimkou Zsolta Simona zo strany Most-Híd odmietli dať strany Ľudovej platformy. Pred víkendom mal Galko 25 podpisov, v piatok poslanec a predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic oznámil, že jeho skupina sa pripojí k iniciatíve exministra obrany.
„Treba pripomenúť, že medzi týmito opozičnými poslancami sú aj bývalí členovia vlády, ktorá preukázateľne sledovala a odpočúvala novinárov,“ uvádza vo svojom stanovisku komunikačný odbor ministerstva obrany.
Kauzu podozrení o údajnom tunelovaní vojenskej rozviedky odštartovala tajná správa, ktorú anonymne dostal denník Sme. V máji vyvolala veľkú odozvu v médiách a bola dôvodom viacerých rokovaní kontrolného výboru parlamentu. Údajne hovorí o tom, že dvaja šéfovia tajných vojenských služieb postupovali ako súčasť organizovanej skupiny a s peniazmi a majetkom tajných služieb narábali tak, aby z toho mali osobný prospech oni alebo tretie osoby. Dokument má 134 listov a zrejme vychádza z vnútorného vyšetrovania vo vojenskej rozviedke, ktoré sa rozbehlo, keď ministerstvo obrany viedol Ľubomír Galko.
Súčasný minister obrany Martin Glváč už dávnejšie označil spis za mediálnu kačicu, fiktívnu konštrukciu, ktorá ohrozila záujmy štátu, fungovanie vojenského spravodajstva a životy jej príslušníkov v utajení. Podľa ministra je preukázateľné, že k žiadnemu tunelovaniu nedošlo. Predsedovi Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Martinovi Fedorovi sa prihlásili viacerí svedkovia, ktorí by chceli vypovedať v tejto kauze, pričom ide o bývalých vysokých funkcionárov služby. Jedným z nich je napríklad bývalý zástupca šéfa Vojenskej spravodajskej služby Vladimír Suchodolinský, ktorý tvrdí, že je autorom správy.
Obidve spoločnosti zároveň majú sústavné problémy s cash-flow, ktoré sa v kritických momentoch musia riešiť mimoriadnymi zákazkami zo strany MO SR.
Z hľadiska potrieb Ministerstva obrany SR v oblasti opráv pozemnej kolesovej a pásovej techniky a leteckej techniky nie je perspektíva v súčasnosti ani budúcnosti zabezpečiť dostatočný objem zákaziek potrebný na zachovanie fungovania spoločností v súčasnom rozsahu bez vstupu strategického partnera.
„Ak teda v krátkom čase nedôjde k výberu strategického partnera pre obidve uvedené spoločnosti alebo nedôjde k zvýšeniu rozpočtu Ministerstva obrany SR v objeme umožňujúcom zadávanie zákaziek v potrebnom rozsahu (spoločne ide o sumu minimálne 17 mil. eur), bude začiatkom roka 2014 ohrozených spolu 669 pracovných miest (vychádzajúc zo stavu zamestnancov obidvoch spoločností k 30. júnu 2013),“ argumentuje rezort obrany.
Jeden z podnikov – Vojenský opravárenský podnik Trenčín – v utorok navštívil minister obrany Martin Glváč.
K hľadaniu strategického partnera v areáli podniku vyhlásil, že jasné sú už aj tri základné kritériá, na ktorých rezort trvá. Je nimi cena nájmu, ktorá bude mať váhu 50 percent z celého projektu, 40 percent zachovanie zamestnanosti na súčasnej úrovni a 10 percent odkúpenie nehnuteľného majetku. „Aj z toho je vidieť, že 40 percent je vysoké množstvo bodov na úspešnosť, čiže kladieme veľký dôraz na to, aby sme zachovali zamestnanosť a aby ľudia neprišli o prácu,“ povedal Glváč.
Odborná komisia Ministerstva obrany SR posúdila stav obidvoch spoločností vrátane súvisiacich potrieb rezortu a ministrovi obrany SR Martinovi Glváčovi predložila variantné riešenia racionalizácie a optimalizácie ich činnosti, pričom ako najvhodnejšia možnosť postupu sa javí výber strategického partnera so súčasným zachovaním stopercentnej majetkovej účasti štátu na ich podnikaní.
Vláda stráca zábrany
Nájdením strategického partnera pre obe firmy sa podľa vládneho návrhu zachová podstatná časť pracovných miest súčasných zamestnancov.
„V prípade nerealizácie dôjde k prepúšťaniu zamestnancov a možnému zániku spoločností Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a. s., a Letecké opravovne Trenčín, a. s.,“ konštatuje materiál rezortu obrany.
Predpokladá sa, že strategickí partneri prinesú do dotknutých spoločností nové výrobné programy, umožnia vstup na nové trhy a prispejú k získaniu nových odberateľov, čím dôjde k zásadnému zníženiu závislosti uvedených podnikov od zákaziek Ministerstva obrany SR.
Ministerstvo obrany SR nepredpokladá v rámci pripravovaného výberu strategického partnera prevzatie žiadneho záväzku na garantovanie určitého objemu zákaziek zo strany štátu, z čoho vyplýva, že záujem o vstup do strategického partnerstva s dotknutými spoločnosti budú mať len takí investori, ktorí sú pre ne schopní zabezpečiť dostatočný výrobný program a odbyt.
Podpredseda SDKÚ-DS Martin Fedor už 14. mája vyzval ministra obrany Martina Glváča, aby prišiel do parlamentu vysvetliť chystanú skrytú privatizáciu vojenských podnikov. „Vláda stráca zábrany. Chystá skrytú privatizáciu strategických podnikov, len tomu inak hovorí,“ uviedol vtedy pre agentúru SITA. Fedor upozorňoval na informácie, podľa ktorých Glváč plánuje do dvoch mesiacov predložiť vláde materiál, ktorý by umožňoval vstup partnera do podniku Letecké opravovne, a.s. Trenčín. „Je úplne jedno, či tomu hovoria tzv. dlhodobý prenájom na desiatky rokov alebo tomu hovoria vstup partnera do podniku. Prakticky ide o privatizáciu, o ktorej premiér Fico vždy hovoril, že jeho vláda privatizovať nebude, lebo štát je vraj najlepší hospodár,“ upozorňuje Fedor
Fedor vyzýval ministra obrany, aby prišiel tieto plány vysvetliť do parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť ešte predtým, ako si dá vládou niečo schváliť. „Ide o strategické rozhodnutie, ktoré sa však napríklad v návrhu Bielej knihy nijako konkrétne nespomína, a je v rozpore s doterajšími vyhláseniami predsedu vlády.“ Vojenské podniky podľa Fedora potrebujú strategických investorov. Lenže spôsob, akým k tomu zatiaľ pristupuje ministerstvo obrany, pripomína podľa neho snahu čo najrýchlejšie sa podniku zbaviť, pričom sa už verejne hovorí o záujme finančných skupín. „Chceme vidieť koncept nie pre jeden podnik, nie pre finančné skupiny, ale koncept ministerstva obrany pre všetky vojenské štátne akciové spoločnosti. Predstavu, víziu, plán. Hovoríme o strategických podnikoch pre ozbrojené sily, nie o opravovni obuvi,“ upozornil Fedor v polovici mája.