BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) – Väčšina ambicióznej budúcoročnej konsolidácie verejných financií v objeme 2,5 % hrubého domáceho produktu, ohlásenej novou vládou, by mala ísť na úkor výdavkov verejnej správy. „Zatiaľ to vychádza tak, aby väčšina tejto sumy pozostávala z úspor na strane výdavkov a menšia časť aby pozostávala zo zvýšených príjmov. Vchádza to zatiaľ zhruba tak, že by to mohlo byť v pomere dve tretiny k jednej tretine,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš.
Ako dodal, konsolidácia verejných financií je základnou prioritou súčasnej vlády, a preto bude mať prioritu aj pred akýmikoľvek inými opatreniami. Budúcoročná konsolidácia na úrovni približne 2,5 % hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá sume asi 1,7 mld. eur, je pritom podľa Mikloša zhodná aj s odporúčaniami Medzinárodného menového fondu a mala by byť vybalansovaná tak, aby neublížila ekonomike a zároveň dostatočne znižovala schodok. „Väčšia úspora by mohla znamenať ohrozenie ekonomického rastu, menšia konsolidácia by zase ohrozila celkový cieľ znížiť schodok do roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu. Preto je toto kľúčová vec,“ tvrdí minister.
Šéf rezortu financií pritom prvýkrát načrtol aj konkrétnejšie opatrenia, o ktoré by sa mala konsolidácia verejných financií opierať. Dôkazom, že vláda chce postaviť znižovanie schodku na šetrení sú podľa ministra aj návrhy výdavkových limitov rozpočtových kapitol na budúci rok, ktoré rezort financií v týchto dňoch rozosiela jednotlivým úradom. „Pri výpočte tejto sumy sme pristúpili k 10-percentnému poklesu bežných výdavkov a 10-percentnému poklesu mzdových výdavkov. Predpokladáme, že budú riešiť tento 10-percentný pokles mzdových výdavkov predovšetkým znížením prezamestnanosti vo verejných inštitúciách, ak nechcú znižovať platy,“ povedal Mikloš. Znižovanie platov sa však nemá týkať učiteľov.
Mikloš zároveň predniesol aj niektoré z ďalších opatrení, ktoré by mali viesť k znižovaniu schodku, ktoré podľa neho nie sú kontroverzné v tom zmysle, že by mohli byť rozporované. Vymenoval napríklad zvýšenie príjmu za predaj emisií cez transparentné súťaže, zvýšený odvod dividend z Fondu národného majetku SR do rozpočtu, úpravy rezerv vlády či lepšie využívanie eurofondov.
Medzi úsporné opatrenia sa však zrejme dostane aj stopnutie financovania rekonštrukcie futbalového štadióna v Bratislave, kde sa na budúci rok nepočíta so žiadnymi výdavkami či transformácia TASR a následná úspora príspevku zo štátneho rozpočtu. Jedným z opatrení, ktoré bude Mikloš podľa vlastných slov určite navrhovať je však aj zavedenie zdaňovania paušálnych náhrad ústavných činiteľov, ktoré doteraz zdaňované neboli. Štát chce tiež zefektívniť riadenie štátneho dlhu tým, že Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity by mala vo väčšej miere využívať prostriedky v Štátnej pokladnici. Pribudnúť by však mali aj ďalšie opatrenia, ktoré rezort financií podľa Mikloša predstaví v septembri.
Konsolidáciu verejných financií načrtnutú v programovom vyhlásení vlády si pritom zobral ešte vo štvrtok na mušku expremiér a šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého sa vláda nevyhne zvyšovaniu daní, odvodov či znižovaniu sociálneho štandardu. Minister Mikloš na tieto slová reagoval s ironickým podtextom, že „Robert Fico je známy odborník na verejné financie a preto sa nečudujem, že sa prioritne venuje tejto oblasti.“ Ako Mikloš dodal, dôkazom odbornosti minulej vlády je fakt, že pred štyrmi rokmi preberali „plnú špajzu“ a odovzdávajú ju úplne prázdnu s nezaplatenými faktúrami.
SITA
