Aké boli tvoje prvé kontakty s módnym návrhárstvom?
Ako predpubertálne mláďatko niekde na konci základnej školy som bola presvedčená, že toto je jediná moja cesta. Po skončení strednej školy, kde som študovala módne návrhárstvo, som mala taký odpor voči tomuto odboru, že som nevládala pozrieť ani na ihlu a niť. Vtedy som vedela, že mojou jedinou cestou je konceptuálne umenie. Teraz som sa jednoznačne rozhodla pre textilnú tvorbu. Stále ma však láka aj volné narábanie s formou odevu. V poslednej dobe stále špekulujem nad prelínaním odevov do objektov.
Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa prihlásila do súťaže Brillance Fashion Talent 2010?
Chcela som sa ukázať na poli módneho návrhárstva. Takže keď mi prišiel preposlaný mail s linkom na túto súťaž, povedala som si: Prečo to neskúsiť napríklad aj touto cestou?
Čo si myslíš o talentových súťažiach, s ktorými sa teraz akoby roztrhlo vrece?
Že sa s nimi pretrhlo vrece, je otázkou času a potreby. Tieto súťaže prezentujú mladé talenty a častokrát nové, svieže prístupy. Módny priemysel sa tak ako každý iný dostal do vysokých obrátok, kedy potrebuje chrliť veľa a rýchlo…lepšie povedané : Módny priemysel sme tak, ako každý iný, dostali do vysokých obrátok, kedy potrebujeme chrliť veľa a rýchlo. Otázka znie, prečo to potrebujeme a či to potrebujeme.
V roku 2006 si študovala maľbu a iné médiá v poľskom Poznani. Ako si spomínaš na toto obdobie?
Teraz už dosť matne… na poľské prostredie si spomínam najmä cez ľudí, s ktorými som prišla do kontaktu. Poliaci mi celkovo pripadali byť srdečnejší a otvorenejší ako Slováci. Poznaň bola v tom čase kultúrne živšie mesto ako Bratislava. Bolo tam viac možností pre prezentáciu mladého umenia.
Ako sa žije a študuje v Poľsku v porovnaní so Slovenskom?
Myslím že je to veľmi porovnateľné. Stážisti majú vždy iné vnemy, keď prídu kamkoľvek študovať, v porovnaní s domácimi študentmi. Je to ako pocit na tvorivom výlete, všetko nadchýna, všetko zaujíma, všetko je na krátko.
Z tvojich návrhov cítiť nielen talent na módne návrhárstvo, ale aj na kreslenie a maľbu ako také – k čomu máš bližšie – k výtvarníctvu či k módnemu biznisu? Ktorým smerom by si sa chcela uberať? Prečo?
Bližšie mám k výtvarníctvu, ale najradšej by som bola, keby sa mi podarilo obe tieto cesty skĺbiť. A prečo? Pretože je to výzva, na ktorú sa oplatí reagovať. Produkty, ktoré vznikajú pod taktovkou módneho biznisu, vnímam ako masové umenie, čiže ako niečo, čo je bližšie bežnému spotrebiteľovi. Takýto spotrebiteľ cíti poväčšine odstup voči výtvarným prejavom, ktoré sa tvária ako vysoké umenie, určené pre malú skupinku intelektuálnych elitárov.
Pred dvoma rokmi si bola na stáži u akademickej maliarky Márie Fulkovej. Stáž bola zameraná na textilnú tvorbu i prepojenie s inými umeleckými odbormi – čo si sa na stáži naučila? Ako si to neskôr zužitkovala?
Počas tohto semestra som sa zámerne venovala len remeslu. Prvýkrát som si vyskúšala preniesť vlastné návrhy na potlač látok – metráže. Odvtedy si potláčam svoje odevy.
Aká je tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť v oblasti dizajnu, grafiky i módneho biznisu?
Módny biznis je tu na Slovensku dosť náročné rozbiehať, pretože to tu máme ešte celkom v plienkach. Ľudia nie sú zvyknutý platiť mladým dizajnérom za ich robotu. Neuvedomujú si však, že v cene je často zahrnutý len symbolický zisk. Malovýrobca má vždy obrovské náklady oproti veľkým korporáciám. Ale tu ľudia radšej zaplatia veľké sumy peňazí za konfekciu vyrábanú na tisíce kusov. Takže najhoršou skúsenosťou je pre mňa každý zákazník, ktorý príde a tvári sa , že keďže sa odniekiaľ poznáme, robí mu to automatický nárok na nižšiu cenu. A tu, v Bratislave, sa poznáme všetci.
Najlepšie sa cítim vždy, keď sa niekto dobre cíti v mojich produktoch. Vždy poteší, keď niekoho zbadám niekde v dave oblečeného do mojej veci.
Má osobný život vplyv na tvoju tvorbu? Ak áno, spomenieš si na konkrétny príklad, kedy si pretavila zážitok do svojej tvorby?
Rozhodne má. Všimla som si, že keď je mi najhoršie, vtedy mi nejde ani nič moc vytvoriť. Vtedy som skôr vo fáze silenia sa do práce, aby som neupadala. Až keď to všetko dokážem vnútorne spracovať a pochopiť, potom dokážem túto skúsenosť pretaviť aj do najbližšieho výtvoru, nech je ním čokoľvek – kresby, odevy, potlače. Preto si teraz spätne ani neviem spojiť nijaký konkrétny zážitok s konkrétnym dielom – výplodom.
Máš svoje životné krédo?
Musím pochopiť a prekonať svoje nedostatky a slabosti.
Nosíš vlastné modely?
Zatiaľ moc nie, ale čím ďalej tým viac začínam neznášať konfekciu, tak v nich asi skončím.
Keď niečo navrhuješ, máš pred očami víziu človeka, ktorý by mal tvoj model nosiť? Aký je?
Na začiatku je to pre mňa väčšinou fiktívna masa ľudí, predstavujúca moju cieľovú skupinu. Ak by som mala byť konkrétnejšia, človekom, ktorý by mal môj odev nosiť, je vždy ten, kto sa v tom odeve cíti ako vo vlastnej koži. Inak ten produkt – odev nenadobúda zmysel. Bez človeka, ktorý v ňom žije, ktorý ho upotí, zašpiní, operie, prepáli cigaretou, stratí, daruje…by to bol stále len kus zošitej handry.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na BFT 2010 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Michaely Mazalánovej?
Veľmi otázne…pani krajčírky si dávajú na čas…ale ak to stihneme, myslím že to bude zaujímavá kolekcia.
Víťaz súťaže BFT 2010 získa možnosť vytvoriť svoju vlastnú kolekciu – máš už nejakú predstavu, ako by vyzerala tá tvoja?
To záleží od toho, kedy by som ju mala začať realizovať. Keby to bolo v najbližšej budúcnosti, bola by v prevažne bielych tónoch, naďalej zostávam pri práci s kontrastnými materiálmi, čo sa týka napríklad narábania s tvrdosťou a mäkkosťou.
Momentálne sa u mňa schyľuje k realizácií mojej ďalšej kolekcie, na ktorú sa už dosť nedočkavo teším. Ale vždy, keď som okolnosťami prinútená venovať sa naplno len jednej činnosti, tak sa mi stáva, že čím dlhšie robím, tým mi pripadá byť „neukončiteľnejšia“.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Všetko naokolo v čom žijem…nápady nehľadám, nápady si hľadajú mňa, pretože sú všade a stále. To ako sa mi ich podarí spracovať je podmienené časom a skúsenosťami.
Kto je tvojím módnym guru?
Je ich viacero …ale na prvých priečkach stále tróni guru Alexander McQueen.
Máš nejaký ideál krásy? Niekoho, koho štýl, charizmu a krásu obdivuješ?
Architektka a inteiérová dizajnérka Eva Jiřičná.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
„Zuřim jak zvíře“, ako tento stav výstižne nazývala moja prababka. A následne sa za to hanbím sama pred sebou, lebo si spomeniem na to moje vyššie uvedené krédo.
Aký je tvoj doterajší najväčší úspech?
Že sa mi už nejakú tú mikročasť z mojho kréda podarilo v sebe vybojovať.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Dosť stereotypne …Vstanem pred siedmou, rozlepím sa pri čaji, pozriem na denný plán, idem cvičiť, potom tie všetky ranné rituály typu kúpeľňa a pod. a ide sa do dňa.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase?
V poslednej dobe najradšej spánku…a pokiaľ ešte vládzem držať oči otvorené, tak čítam frajerovi, alebo on mne. Keď bolo viac času, tak tancu a s tým už budem musieť čo najskôr začať, lebo už cítim, že to so mnou šije.
Ak by si sa nevenovala dizajnu a grafike, tak by si bola … ?
Tanečníčka.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Urobím pár nositeľných kolekcií, pár výstav, kde prepojím odevné objekty s multimédiami a potom uvidím, čo ďalej. Najbližšiu kolekciu chystáme s kamošom DJ-om, ktorý je aj autorom hudby pre moju BFT ´10 kolekciu. V tej nasledovnej chceme prepájať moje odevné kreácie s jeho zvukovými a svetelnými kreáciami. Výsledok sa síce zdá byť čím ďalej tým viac v nedohľadne, ale veríme si.
Tvojich 5 vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Čierny čaj, denný plán, týždenný plán, kontakty v mobile…a piata…všeličo s frajerom si „vychytávkujeme“, teda aby som ho neopomenula.
Tvorbu Michaely Mazalánovej uvidíte aj na slávnostnom finále Brillance Fashion Talent 2010 21.októbra v Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
