BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) – Ministerstvo financií SR nesúhlasí s návrhom na zavedenie špeciálnych finančných odvodov pre banky, ktorý iniciovali poslanci zo strany Smer-SD. Rezort financií po zvážení prínosov a rizík navrhovaného zákona neodporúča jeho schválenie, uviedol hovorca ministra financií Martin Jaroš. „Návrh obchádza prebiehajúcu európsku diskusiu, obsahuje technické nedostatky, no predovšetkým vychádza zo zlých prepočtov a ignoruje negatívne dosahy na občanov a ekonomiku. Vzhľadom na to, že za štyri roky pri moci sa predkladatelia k podobnému kroku nepodujali, možno konštatovať, že ide len o vytĺkanie politických bodov,“ skonštatoval Jaroš.
Opozičná strana Smer-SD navrhla, aby banky platili od budúceho roka nové povinné odvody do štátneho rozpočtu, a to osobitným odvodom vo výške 1,35 %, ktorý by sa počítal z časti pasív konkrétnej banky. Na tlačovej konferencii z polovice októbra predseda strany Smer-SD Robert Fico povedal, že štát by mohol týmto opatrením v ďalšom roku získať od bánk 186,1 mil. eur, čo predstavuje podľa neho zhruba rovnaký objem prostriedkov, aký chce vláda Ivety Radičovej získať zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) na 20 %. Banky sa už vtedy ohradili, že s takýmto návrhom nesúhlasia, pretože daňou by boli najviac zasiahnutí bežní klienti.
Navrhovaná sadzba je podľa rezortu financií v porovnaní s inými krajinami, ktoré už podobné poplatky zaviedli, neprimerane vysoká. Napríklad Švédsko zráža len 0,036 % a Nemecko 0,02 až 0,04 % z vybraných druhov záväzkov. Návrh poslancov Smeru bol podľa Jaroša stanovený na mnohonásobne vyššej úrovni, aby jeho výsledok bol porovnateľný s prínosom plánovaného dočasného zvýšenia DPH. Výška zamýšľaného príjmu 186 mil. eur sa tak podľa ministerstva dostane na úroveň porovnateľnú s celkovou ziskovosťou bankového sektora, pričom čistý zisk bánk za prvý polrok dosiahol podľa analýzy Národnej banky Slovenska 240 mil. eur.
Poplatok s takto vysoko nastavenou sadzbou by mohol mať podľa rezortu financií výrazné negatívne dosahy na bankový sektor, a tým aj celkovo na ekonomiku Slovenska. Dá sa očakávať, že banky si takýto výrazný zásah do bilancie budú kompenzovať na strane úrokov a poplatkov, prípadne odchodom do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím. „Dôvody na tieto obavy ešte zosilnejú, keď sa v prepočtoch použijú správne čísla namiesto tých, z ktorých vychádza poslanecká iniciatíva,“ povedal Jaroš. Poslanci zo strany Smer totiž použili podľa ministerstva financií nesprávne údaje o výške pasív bankového sektora ku koncu júna 2010. Po overení dát a následnej kalkulácii vychádza, že výber takejto dane by bol takmer 400 mil. eur, teda viac než dvojnásobok predpokladu.
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku rezortu financií, predložený návrh zákona neobsahuje jasné definície, ako sú platitelia odvodu, základňa pre jeho výpočet, chýba jasne upravený výkon daňovej kontroly či vymáhanie nedoplatkov a úrokov z omeškania. Predložený návrh zákona mieni do skupiny platcov nového odvodu zahrnúť aj zahraničné inštitúcie, čo narúša podľa Jaroša princíp zákazu exteritoriality právnych noriem. Takéto odvody by sa nemali vzťahovať na banky, ktoré na Slovensku pôsobia bez bankového povolenia na základe tzv. jednotného pasu. Dané subjekty majú sídlo v zahraničí, nepodliehajú dohľadu v SR a neodvádzajú daň z príjmov, preto Slovensko nemá oprávnenie ich takýmto odvodom zaťažiť.
Zavádzanie podobných opatrení nie je v Európskej únii výnimočné, no vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu o zavedení celoeurópskych bankových daní alebo poplatkov by podľa Jaroša išlo zo strany SR o unáhlený krok. Vzhľadom na neukončenú debatu na úrovni únie je možné predpokladať, že štáty, ktoré podobné poplatky zaviedli, sa budú s veľkou pravdepodobnosťou musieť následne prispôsobiť rámcu schválenému Európskou komisiou. Slovensko v súčasnosti analyzuje všetky aspekty zavedenia tejto povinnosti. Mnohé štáty vynaložili podľa Ministerstva financií SR na záchranu bánk v kríze značné peniaze a aj kvôli tomu teraz od nich očakávajú platenie špeciálnych daní či poplatkov. „Slovenský bankový sektor je však stabilný a napriek kríze ziskový, čomu napomohlo jeho ozdravenie pred desiatimi rokmi, počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Preto osobitný daňový režim nie je namieste,“ dodal Martin Jaroš.
