Metelka v Riu vybojoval zlato, Kurila bronz prekvapil

RIO DE JANEIRO 14. septembra (WebNoviny.sk) – Galapredstavením Jozefa Metelku bola stredajšia časovka v kategórii C4 na paralympijských hrách v Riu de Janeiro. Slovenský reprezentant si na 30 km dlhej trati s rovinovým profilom nedoprial ani chvíľku na vydýchnutie. Skvelým spôsobom zvíťazil s vyše polminútovým náskokom pred Austrálčanom Kylom Bridgewoodom a pridal do svojej zbierky z Ria tretiu medailu, z toho druhú zlatú. Slovenský deň na ceste v Pontale vyšperkoval tretím miestom Patrik Kuril.

„Ešte mi to nedochádza, ani neviem, čo presne cítim. Asi to bude tým teplom a únavou. Som vyčerpaný, ale na trati to išlo dobre. Takáto udalosť sa musí ísť naplno, na konci to už bolo na zotrvačnosť,“ konštatoval v cieli Jozef Metelka. Slovenských novinárov zaujímalo, čo vraví na tretí medailový prírastok z Ria. „Dve zlaté a jedna strieborná? Znie to celkom dobre, myslím si, že sa nemôžem sťažovať. S trénerom sme tvrdo pracovali. Očakávali sme, že by to mohlo vyjsť na medailu, ale zlato je super,“ vyhŕkol zo seba čerstvo 30-ročný cyklistický obojživelník, ktorý prvé dva cenné kovy v Riu vybojoval na dráhe. K veľkému teplu na trati paralympijských pretekov poznamenal: „Ťažko opísať, ako som sa cítil v cieli, hrešiť asi nemôžem… V minulosti na majstrovstvách sveta v Mexiku som však zažil aj horšie chvíle, keď ma ležiaceho museli chladiť ľadom. Teraz to až také nebolo.“

Kuril sa o bronze dozvedel od novinárov

Tridsaťšesťročný Kuril sa pochválil, že v Riu to bola jeho najrýchlejšia časovka v živote. Bronzová medaila na trati, ktorá bola totálnou rovinou, je pre neho odmenou aj prekvapením. „Som šťastný, možno už tento svoj tieň nikdy neprekročím. Čistá rovina je pre ťažkých vysokovýkonných cyklistov, ja som vrchár a teda ľahký pretekár. Nedokážem vyvinúť také watty na kilogram hmotnosti ako je to u väčších cyklistov. Vedel som, že idem takticky dobre. V cieli mi však nikto nič nepovedal. Informáciu o bronzovej medaile mám až od vás, novinárov,“ vravel v cieli šťastný Kuril.

Na otázku, aká bola tá správa taktika, s humorným podtónom odpovedal: „Začať naplno a postupne zrýchľovať. Najmä treba ísť s rozumom, keď mi trať nevyhovuje. Trochu si vyčítam iba to, že som sa v závere trochu stresoval. Teším sa maximálne.“

Na bývalého triatlonistu Kurila čaká v Riu de Janeiro ešte jedno vystúpenie, diametrálne odlišné v porovnaní s časovkou. Aspoň tak označil cestné preteky, ktoré odjazdia v sobotu 17. septembra. „Bude to o niečom inom ako časovka, tam musí byť človek všestranný. Kategórie postihnutia sú spojené, víťaz bude preto najlepší na svete. Trať bude tentoraz trochu aj moja parketa. Uvídíme, no medaila by bola fantastická,“ rozlúčil sa Kuril.

Oroszová mala problémy

V časti Pontal obsadila Anna Oroszová medzi ženami kategórii H1-2-3 celkovo ôsme miesto. Skúsená handbikerka nebyť menších problémov s organizáciou príjazdu do cieľa mohla skončiť na dvadsaťkilometrovej trati aj lepšie. „Nie som spokojná, pretože to mohla byť aj siedma priečka. Nie som veľmi na časovky, tie mi nesedia. Všetko do ôsmeho miesta je však úspech. Už sa teším na cestné preteky, mám veľmi rada súťaženie,“ povedala v cieli Anna Oroszová.

V skupine B Vladislav Janovjak s pilotom Jánom Gallikom, celkovo obsadil 14. pozíciu. „Po príchode do cieľa som sa trochu spamätával. Stále sme si držali rovnaké tempo, šli sme na maximum. Chceli sme byť do osmičky, ale spolu jazdíme len krátko. V Riu je kompletná svetová špička, preto to nebolo zlé,“ povedal v cieli Vladislav Janovjak. Spolu s pilotom Gallikom ho v sobotu čakajú cestné preteky.