Prvá známa medzihviezdna kométa, ktorá sa vlani objavila v Slnečnej sústave, má nezvyčajné zloženie. Vedci dospeli k tomuto záveru po tom, ako porovnali 2I/Borisov s kométami, ktoré sa sformovali okolo Slnka.
Medzinárodný tím pod vedením Martina Cordinera a Stefanie Milam z Goddardovho centra pre vesmírne lety v americkom Marylande pozoroval kométu prostredníctvom sústavy rádioteleskopov ALMA v Čile počas 15. a 16. decembra 2019.
Kométa má vyšší obsah oxidu uhoľnatého
Autormi druhej štúdie sú Dennis Bodewits z Auburn University v Alabame s kolegami, ktorí použili na sledovanie objektu Hubblov vesmírny ďalekohľad a Neil Gehrels Swift Observatory.
V kométe našli približne rovnaké množstvo kyanovodíka, aké obsahujú aj kométy Slnečnej sústavy.
Prekvapilo ich však, že 2I/Borisov má deväť až 26-krát vyšší obsah oxidu uhoľnatého. „Je to prvý raz, čo sme sa mohli pozrieť dovnútra kométy pochádzajúcej mimo našej Slnečnej sústavy a je dramaticky odlišná od väčšiny iných komét, ktoré sme doteraz videli,“ povedal Cordiner.
„Ak spozorované plyny reflektujú zloženie miesta vytvorenia 2I/Borisov, potom nám ukazujú, že zrejme vznikla inak, ako kométy v našej Slnečnej sústave, a to v extrémne chladnej, vonkajšej oblasti vzdialeného planetárneho systému,“ objasnil Cordiner.
Pravdepodobne vznikla v okolí červeného trpaslíka
Povedal, že systém ALMA predtým pozoroval disky z prachu a plynu obklopujúce hviezdy podobné Slnku.
„Mnohé z týchto diskov siahajú ďaleko za oblasť, v ktorej sa podľa predpokladov vytvorili naše kométy. Obsahujú obrovské množstvo extrémne chladného plynu a prach. Je možné, že 2I/Borisov prišla z niektorého z týchto veľkých diskov,“ vyhlásil.
Dennis Bodewits dodal, že kométa mohla vzniknúť v okolí červeného trpaslíka, teda najbežnejšej hviezdy Mliečnej dráhy. „Tieto hviezdy majú presne takú nízku teplotu a svietivosť, aké sú potrebné na vytvorenie kométy typu Borisov,“ vysvetlil.
Ako sa k nám dostala?
Astronómovia sa domnievajú, že 2I/Borisov sa dostala do inej sústavy po blízkom strete s hviezdou alebo veľkou planétou.
Následne strávila milióny alebo miliardy rokov sama v medzihviezdnom priestore, až kým ju 30. augusta 2019 objavil amatérsky astronóm Gennady Borisov.