KOŠICE 12. júna (WEBNOVINY) – Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková v piatok vo svojom stanovisku označila reakciu ombudsmanky Jany Dubovcovej na skutočnosť, že plénum ÚS odmietlo jej návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, za neprimeranú. Dubovcovej na rozhodnutie súdu pre médiá povedala, že na Ústavnom súde SR panuje doba temna.
„Frustrácia Jany Dubovcovej z odmietnutia jej troch návrhov predložených ústavnému súdu nemôže byť dôvodom na dehonestovanie rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ku ktorej sa uchýlila v tlačovej správe a ktorá je nenáležitá vo vzťahu k funkcii, ktorú Jana Dubovcová zastáva. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že verejná ochrankyňa práv môže byť skutočnou ochrankyňou práv najzraniteľnejších skupín ľudí za predpokladu, že ústavnému súdu doručí návrh, ktorý bude spĺňať procesné podmienky konania pred ústavným súdom. Je poľutovaniahodné, že verejná ochrankyňa práv považuje rozhodovanie ústavného súdu v súlade s jeho doterajšou judikatúrou za, povedané jej slovami, „dobu temna“ ešte pred preštudovaním písomného vyhotovenia odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Verím, že verejná ochrankyňa práv prehodnotí svoje neadekvátne vyjadrenia a že bude posudzovať rozhodovaciu činnosť ústavného súdu vecne a bez subjektívnej predpojatosti,“ uviedla Macejková v stanovisku.
Na Ústavnom súde panuje doba temna, sťažuje sa ombudsmanka
Povinnosť odpracovať si 'almužnu' ostáva, Fico to uvítal
Macejková vysvetľuje dôvod odmietnutia návrhu
Macejková, vzhľadom na neprimeranú reakciu Jany Dubovcovej, považuje za potrebné oboznámiť verejnosť s podstatnými skutočnosťami. Dôvodom odmietnutia návrhu, ktorý podala Dubovcová, bola skutočnosť, že návrh podala zjavne neoprávnená osoba.
Macejková uviedla, že verejná ochrankyňa práv vo svojej reakcii a vyjadreniach na predmetné rozhodnutie sa odvoláva na čl. 151a ods. 2 ústavy, nevzala však do úvahy odsek 6 tohto článku ústavy, z ktorého vyplýva, že podrobnosti o jej oprávnení predkladať ústavnému súdu návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov upravuje zákonná právna úprava.
Podľa Macejkovej zo zákonnej úprav vyplýva, že verejný ochranca práv môže podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd a ktorých aplikácia prichádza do úvahy v konkrétnej veci, ktorou sa verejný ochranca práv zaoberá v konaní o podnete právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu, ale v súvislosti s konkrétnym prípadom, ktorý patrí do jeho pôsobnosti.
V prípade, že verejný ochranca práv nepreukáže, že ním podaný návrh na začatie konania ústavným súdom má vzťah k ním riešenému problému v konkrétnej veci, v ktorej chce poskytnúť svoju ochranu, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.
Podnet „pustovníka 22“ nie je pre súd dostačujúci
Verejná ochrankyňa práv doručila ústavnému súdu návrh na začatie konania 15. januára 2014. Tento návrh doplnila podaním zo 6. marca 2014, v ktorom uviedla, že jeho iniciátorom bolo anonymné podanie doručené z elektronickej adresy subjektu označeného ako „pustovník22“.
Toto podanie považovala za relevantný podnet na podanie návrhu na začatie konania. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania návrhu zotrval na svojom právnom názore, že verejný ochranca práv môže namietať neústavnosť len takého zákona, ktorý upravuje základné práva a slobody a ktorého aplikácia pripadá do úvahy vo veci, ktorú preskúmava v konaní o podnete právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu, ale v súvislosti so svojou činnosťou v konkrétnej veci, vždy však v súvislosti so svojou základnou ústavnou právomocou ochraňovať konkrétne, a nie abstraktné práva fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa názoru ústavného súdu anonymný podnet túto podmienku zjavne nespĺňal už z toho dôvodu, že neobsahoval žiadne konkrétne skutočnosti, týkajúce sa prípadného porušenia základných práv jeho autora.
„Verím, že verejná ochrankyňa práv prehodnotí svoje neadekvátne vyjadrenia a že bude posudzovať rozhodovaciu činnosť ústavného súdu vecne a bez subjektívnej predpojatosti,“ uviedla Macejková. Upozornila, že v čase podania návrhu ombudsmanky sa už pred ústavným súdom viedlo v rovnakej veci konanie na návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 27. mája 2015 už nálezom rozhodol a návrhu nevyhovel.
