Lyžiarske strediská aktuálnu lyžiarsku sezóny nestihli poriadne ani začať, keď ju pre pandémiu museli od januára zastaviť. Dôvodom sú opatrenia štátu proti šíreniu ochorenia COVID-19 a najmä začiatkom roka zavedený tvrdší lockdown.
Paradoxom je, že keď vlani neboli na lyžovačku pre počasie dobré možnosti, lyžiarske strediská mohli byť za sprísnených hygienických a bezpečnostných opatrení otvorené. Počas tejto zimy, kedy sú zväčša podmienky na lyžovačku optimálne, majú stopku.
Prevádzkovatelia stredísk počítajú straty a žiadajú kompenzáciu tržieb, o ktoré doteraz prišli. Pomoc štátu je však pomalá a nedostatočná, môže vykryť len časť ušlých príjmov, pričom ku všetkým sa ani nemusí dostať.
Výpadok môže byť likvidačný
Nálada medzi prevádzkovateľmi lyžiarskych areálov je tak zlá. Manažérka spoločnosti Sitour Ľubica Styková pre portál Webnoviny.sk hovorí, že z rezervy sa dá žiť len krátko a niektorí ju nemali vôbec.
Už minulá sezóna bola podľa nej skrátená, keďže lyžiarske strediská museli zatvoriť od polovice marca. Areály vo vyšších polohách, ktoré mohli byť otvorené, prišli už vtedy o tisíce eur.
Hotelierov môže zachrániť iba otvorenie prevádzok, dochádzajú im rezervy a ďalšie mesiace by mohli byť fatálne
„Pre niektorých môže byť takýto výpadok sezóny až likvidačný, pretože sa musia splácať úvery, záväzky z minulých rokov, energie a podobne. Nikto nikomu nič neodpustí. Zimný cestovný ruch patrí medzi ťažšie podnikania s vysokým rizikom neistoty hlavne kvôli počasiu,“ uviedla Styková.
Minulý rok boli podmienky na lyžovanie zlé s teplým, miernym počasím, prevádzkovatelia sa trápili, aby zabezpečili aspoň dobrý štandard svojich tratí. Pochopiteľne, prejavilo sa to na kratšej sezóne a výpadku príjmov.
Niektoré strediská už rezignovali
Tento rok sa uzavretím prevádzky lyžiarskych stredísk podľa odborníčky situácia len zhorší. K tomu treba prirátať aj výpadky príjmov všetkých ďalších naviazaných na zimný cestovný ruch – lyžiarske školy, požičovne, reštaurácie, hotely, mestá a obce.
„Zo stredísk žijú celé obce, to si treba uvedomiť. Podľa rozhovorov s viacerými prevádzkovateľmi nielen lyžiarskych stredísk, ale aj akvaparkov, ktoré sú zatvorené už štvrtý mesiac, sú kompenzácie nedostatočné, komunikácia s vedením štátu je zlá,“ upozornila Styková.
Niektoré menšie a stredne veľké strediská na túto sezónu už rezignovali, v areáloch zostali pracovať len kmeňoví zamestnanci a šetrí sa, kde sa dá.
„Všetci sezónni pracovníci, brigádnici, študenti sú momentálne mimo hry. Stovky rodín stratilo príjem. Nezamestnanosť sa možno ešte neprejavila v štatistikách, ale tá sa vždy prejaví až neskôr,“ podotkla manažérka Sitour.
Pomoc nebude stačiť
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko pre portál Webnoviny.sk povedal, že strata lyžiarskych stredísk bude môcť byť kompenzovaná len v minimálnej miere. Podľa neho nebudú zďaleka pokryté náklady, ktoré prevádzkovatelia majú s udržiavaním zariadení.
Zároveň ale dodáva, že nie je ani možné rátať s tým, že štát pokryje v plnom rozsahu tieto škody. Ak niektoré lyžiarske strediská nemali zdroje v rezervnom fonde, podľa Palka sa ťažko z tejto situácie spamätajú aj napriek pomoci štátu.
Ak by sa lyžiarske strediská otvorili ešte počas tejto sezóny, ekonóm očakáva, že to bude niekedy v posledné dni, kedy bude možné ešte lyžovať vzhľadom na prírodné podmienky. „A aj keď sa na pár dní otvoria, tak v obmedzenom režime s minimálnym počtom ľudí,“ dodal Palko s tým, že je v tomto smere skôr pesimista.
„Zo strany ľudí je chuť“
Expertka si myslí, že prevádzka lyžiarskych stredísk by bola možná aj v súčasnosti pri dodržaní potrebných podmienok, tak ako v závere minulého roka pred ich zatvorením. Prevádzkovatelia podľa nej všetky bezpečnostné a hygienické opatrenia vtedy dodržiavali. Inšpirovali sa rakúskymi areálmi.
„Mali vypracovaný detailný plán, ktorý komunikovali už v novembri aj s ministerstvom dopravy. Podľa našich informácií aj samotní návštevníci akceptovali pravidlá. Mali dobré skúsenosti,“ tvrdí Styková.
Na všetkých horách Slovenska stále platí mierne lavínové nebezpečenstvo
Lyžiarska sezóna vrcholí jarnými prázdninami v jednotlivých krajoch s optimálnymi podmienkami na lyžovanie, no so zatvorenými strediskami. Vzhľadom na počasie by podľa manažérky bolo reálne obnovenie sezóny aj začiatkom marca, a to na mesiac až jeden a pol mesiaca do skončenia veľkonočných sviatkov.
„Posledných pätnásť rokov však na Veľkú noc zvyklo byť otvorených minimálne 15, niekedy až 30-40 stredísk. Chuť zo strany ľudí je, bežkovanie, skialpinizmus, skitouring, sánkovanie sú v plnom prúde,“ priblížila Styková.
Bez ohľadu na pandémiu podľa nej pobyt na čerstvom vzduchu prospieva fyzickej kondícii aj psychike, na ktorú je posledný rok veľký tlak.
Chceli otvoriť na jarné prázdniny
Na Slovensku je približne sto lyžiarskych stredísk. Po neskorom začiatku lyžiarskej sezóny vlani v decembri, ktorá sa oneskorila o dva až tri týždne, sa už na začiatku januára začali podmienky výrazne zlepšovať.
„Momentálne sú vynikajúce, najmä na severe. Snehu je dosť. Napríklad, Donovaly majú až do 90 centimetrov snehu na niektorých miestach. Na zjazdovkách je v priemere minimálne 40 až 50 centimetrov prašanu,“ uviedla Styková.
Ministerstvo vyplatilo v rámci pomoci pre cestovný ruch 20 miliónov eur, s niektorými žiadosťami mešká
V januári sa podľa nej pre nízke teploty a aj predplatené účty za elektrinu intenzívne zasnežovalo. Kto chce byť v prevádzke čo najdlhšie, musí sa o snehovú pokrývku starať – pravidelne utlačovať, upravovať, zasnežovať, pretože v opačnom prípade sa hrúbka snehovej vrstvy rýchlo zmenšuje.
Zimné areály sa v januári nádejali, že aspoň na jarné prázdniny opäť otvoria. Súčasná stále zlá epidemiologická situácia to však zatiaľ neumožňuje a je otázne, či sa lyžovať bude aspoň ku koncu zimnej sezóny.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov – LAVEX na otázky k téme neodpovedali.