MINSK 12. októbra (WebNoviny.sk) – Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zostáva hlavou štátu aj piate funkčné obdobie po tom, čo jednoznačne zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách. S odvolaním na výsledky volieb, ktoré oznámila ústredná volebná komisia, o tom informovala agentúra Reuters.
Lukašenko získal 83,5 percenta hlasov, teda ešte viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010. Približne 6,5 percenta voličov sa vyslovilo proti všetkým kandidátom, ktorí sa uchádzali o prezidentský úrad. Volebná účasť dosiahla 86,75 percenta. Lukašenko mal vo voľbách troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán – Sergeja Gajdukeviča a Nikolaja Ulachoviča, a málo známu opozičnú aktivistku Taťjanu Korotkevičovú.
V centre Minska sa podľa agentúry DPA počas hlasovania zišlo niekoľko desiatok odporcov autoritárskeho prezidenta, aby protestovali proti voľbám. V sobotu bolo ako známka uvoľnenejšej atmosféry pri tohtoročnom hlasovaní vnímané to, že polícia pripustila konanie vopred nepovoleného zhromaždenia opozície.
Pozdravný telegram k znovuzvoleniu Lukašenkovi zaslal ruský prezident Vladimir Putin, podľa ktorého jeho „presvedčivé víťazstvo svedčí o veľkej politickej autorite a dôvere zo strany obyvateľstva, ako aj o aktívnej podpore politiky zameranej na ďalší sociálno-ekonomický rozvoj krajiny“. Putin vyjadril presvedčenie, že Lukašenkovo znovuzvolenie prispeje aj k ďalšiemu prehĺbeniu rusko-bieloruských vzťahov, spolupráce a spojenectva, a to aj v rámci SNŠ a ďalších medzinárodných štruktúr, informovala agentúra TASS.
Voľby nespĺňali demokratické normy, vyhlásila OBSE
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) však konštatovala, že voľby nespĺňali demokratické normy. „Je zrejmé, že Bielorusko má pred sebou ešte dlhú cestu, aby splnilo svoje demokratické záväzky,“ oznámil šéf volebných pozorovateľov OBSE Kent Hasted, ktorého citovala agentúra Reuters. „Nedávne prepustenie politických väzňov a prívetivý prístup k pozorovateľom je pozitívny vývoj. Avšak nádej na širší volebný proces sa z veľkej časti nenaplnila,“ povedal Hasted. Zároveň vyjadril určité sklamanie z nedostatkov počas sčítania a spracovania hlasov.
Pozorovatelia Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), zloženého z bývalých sovietskych republík, naopak vyhlásili, že voľby v Bielorusku sa uskutočnili v súlade so zákonmi a demokratickými princípmi. Vo vyhlásení zverejnenom v Minsku, sa tiež uvádza, že bieloruské úrady a volebné komisie počas volieb zabezpečili, aby občania pri výbere spomedzi kandidátov mohli uplatniť svoju slobodnú vôľu. Misia pozorovateľov SNŠ označila voľby v Bielorusku za dobre pripravené a organizačne zvládnuté lepšie než pred piatimi rokmi. Ocenila aj pomoc a záujem členov volebných komisií o prvovoličov.
Európska únia pozastaví sankcie
Európska únia sa po výsledkoch volieb rozhodla pozastaviť platnosť sankcií uvalených na Bielorusko. „Na nasledujúce štyri mesiace sme sa rozhodli platnosť sankcií (uvalených na Bielorusko) pozastaviť,“ uviedol francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Harlem Désir. na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.
„Tie voľby (v Bielorusku), samozrejme, nespĺňajú medzinárodné normy, ktoré platia pre nás,“ uviedol nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, pričom však vyzdvihol určitý pozitívny vývoj v Bielorusku, akým je napríklad prepustenie politických väzňov.
Podľa Steinmeiera dôjde k zrušeniu sankcií proti Bielorusku od januára budúceho roka; toto rozhodnutie sa ale bude týkať len ľudí sankcionovaných z politických dôvodov, nie osôb uznaných za vinných z činov násilnej povahy.
Podpora režimu vzrástla
Pred piatimi rokmi viedlo Lukašenkovo opätovné zvolenie k masovým protestom a uväzneniu popredných opozičných predstaviteľov. Podpora jeho režimu však vzrástla, keď sa vykresľoval ako záruka stability v krajine v čase ekonomickej krízy a separatistického konfliktu na susednej Ukrajine.
Západ dlho bojkotoval Lukašenkovo Bielorusko, ktoré v roku 2005 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová označila za „poslednú diktatúru Európy“, v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a zákroku proti politickému disentu. Na viacerých bieloruských činiteľov a podniky uvalil sankcie. Voľby sa konali v období zlepšených vzťahov Bieloruska s Európskou úniou.
Zdroje z EÚ v piatok 9. októbra vyhlásili, že únia sa pripravuje na dočasné zmiernenie bieloruských sankcií, ak po voľbách nebudú nasledovať represálie proti odporcom Lukašenka a prípadným demonštrantom. Bielorusko, ktoré je často označované za poslednú diktatúru v Európe, zlepšilo svoje medzinárodné vzťahy, keď prepustilo politických väzňov a prispelo k mierovým dohodám v ukrajinskej kríze.
