BRATISLAVA 4. januára (WEBNOVINY) – Ľubomír Feldek je známy svojimi vtipnými a krásnymi veršami, hrami, ktoré napísal pre slovenské divadlá, no deti jeho meno poznajú najmä z rozprávkových kníh.
Medzi jeho najznámejšie patria Zlatúšik (1965), Kúzelník a kvetinárka (1972), Modrá kniha rozprávok (1974) či Zelená kniha rozprávok (1983). Svoje umenie hry so slovami a predstavami demonštroval i vo svojej najnovšej knihe pre deti Princ a Večernica.
„Je to rozprávka, ktorá by sa dala geometricky vyjadriť znakom kríža,“ charakterizoval svoje najnovšie dielo obľúbený spisovateľ. Na horizontálnej rovine podľa neho existujú postavy Masačník, Veterník či Slnečník. Majú svoje životy a svoju prácu, zarábajú si na živobytie.
Kto by bol povedal, že Slnečník bude predávať slnečníky na morskej pláži? Mesačník zas pasie ovce i hviezdy na horskom hrebeni a Veterník sa dal na cirkusové umenie a kočuje aj so svojím cirkusovým stanom.
„Na vertikále sa odohráva láska,“ tvrdí Feldek. Princ sa k Večernici musí dostať po rebríku, a tak predvádza až artistické výkony. „Kto hľadá cestu do neba, nevyhne sa artistickým výkonom. Ale každý vzťah, ľúbostný, vrátane manželstva, je artistický výkon,“ myslí si známy autor.
Rozprávky ho sprevádzajú celý život
Rozprávky slávneho spisovateľa sprevádzali celý život. Ako dieťa čítal knihy Jozefa Cígera Hronského, ktoré do nepokojných vojnových časov, v ktorých vyrastal, priviedli krásne a veselé myšlienky.
„Ja to až ex-post tak viem pochopiť, že to vlastne bola aj akási obrana pre tých spisovateľov, že písali pre deti a písali o krásnych a šťastných veciach v čase, keď sa celý svet zmietal v tej vojnovej kataklizme. A možno aj ja, keď som sa stal spisovateľom som si tak
pomohol písaním pre deti, aby som nemusel myslieť na horšie veci.“
So svojou manželkou Oľgou Feldekovou má známy prozaik a básnik päť detí, ktorým rozprávky viac rozprával, ako čítal. Od takého plodného a vynachádzavého autora by sa ani nič iné očakávať nedalo.
„Veľmi často sa stávalo, že rozprávali rozprávky oni mne. Tie som potom vykrádal, zapisoval, a mnohé sú v mojich knihách,“ priznal s úsmevom Feldek, ktorého rodinní príslušníci sa často stávajú aj súčasťou jeho kníh. V roku 2004 napríklad vydal titul Moja žena Oľga a nekonečno, kde čitateľom ponúkol náhľad do svojho súkromného života a úspešného manželstva so spisovateľkou a humoristkou Oľgou Feldekovou.
Rozprávky patria aj dospelým
Rozprávky podľa neho vždy boli určené nielen deťom, ale aj dospelým. Počas našej dlhej histórie bez vlastného písma si Slováci rozprávali rozprávky a ochraňovali tak naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie. „Päťsto rokov sme nemali písmo a písomníctvo, prežili sme vďaka ústnemu podaniu, prežili sme vďaka piesňam a rozprávkam. Takže keď rozprávky spravili túto službu celému národu, tak samozrejme ju urobili dospelým aj deťom,“ tvrdí Feldek.
Najnovšia rozprávka Ľubomíra Feldeka Princ a Večernica vznikla pri príležitosti premiéry rovnomenného muzikálu v Divadle Nová scéna, ktorý autor tiež napísal. Magický príbeh dopĺňajú texty piesní Ľubomíra Feldeka i fotografie a ilustrácie krásnych kostýmov výtvarníčky Ľudmily Várossovej. Krstným otcom novej knihy sa stal filmový „Princ“ a riaditeľ Divadla Nová scéna Juraj Ďurdiak.
Medzi iné známe diela Ľubomíra Feldeka patria zbierky básní Lekárnička zamilovaných (2004), Milovanie v pokročilom veku (1999), Slovák na Mesiaci (1986), Kriedový kruh (1970) či Jediný slaný domov (1961), za ktorú získal i Cenu Ivana Krasku. V roku 1980 napísal román Van Stiphout, no veľká časť jeho prozaickej tvorby je určená deťom.
