Kladivár Marcel Lomnický hovorí o budúcoročných ambíciách.
Na pôde Slovenského atletického zväzu predstavili odvážny projekt Rio 2016, ktorého nosnou myšlienkou je vybojovať pre Slovensko v ére samostatnosti prvú olympijskú medailu, resp. pridať do hodnotenia krajín nejaký olympijský bod. S akými pocitmi ste počúvali slová funkcionárov a kolegov, ktorí hovorili o tomto projekte?
Osobne si myslím, že je to dobrý nápad trochu v širokej verejnosti predstaviť atletiku. Ukázať ľuďom, že máme na Slovensku skupinu top atlétov, ktorí reálne majú výkonnosť na prvú šestku výsledkovej listiny na OH 2016 v Riu, resp. môžu z Brazílie na Slovensko priniesť prvú olympijskú medailu v histórii samostatného Slovenska. Samozrejme, s tým sa spájajú aj určité finančné benefity alebo bonusy, čo vybraným atlétom uľahčí športovú prípravu na ďalšie veľké svetové podujatia v roku 2015 a 2016.
Ako sa vám počúvali slová vašich kolegov z „Atletického tímu Rio 2016 – Sen o atletickej medaile,“ ktorí sa netajili naozaj smelými predsavzatiami a odhodlaním splniť tento cieľ?
Ja si myslím, že je to naozaj reálne. Je veľmi dobré, že na splnenie tohto cieľa je nás momentálne viac. Že tá túžba sa už nemusí spájať iba s jedným, resp. dvoma atlétmi, ako to bolo v minulosti. Všetci, ktorí sme v tomto tíme, sme už trochu skúsení športovci. Boli sme už na olympiáde. Vieme ako sa na takéto prestížne podujatie pripraviť. Matej Tóth na olympiádu pôjde už štvrtýkrát. Takže on je z môjho pohľadu najvážnejší kandidát na medailu z OH. Vie presne, čo chce dosiahnuť, vie, čo treba urobiť pre naplnenie tejto túžby. Navyše, bude to jeho štvrtá – a pravdepodobne – aj posledná olympiáda. Takže z nás všetkých bude najviac motivovaný. Som rád, že sa mu darí, získal medailu na ME v Zürichu – a výkonnostne ide stále hore. On je podľa mňa najvážnejší kandidát na stupeň pre medailistov v Riu 2016. Ale v tíme pre Rio 2016 sú aj ďalší elitní slovenskí atléti. Takže podľa mňa by naozaj bola veľká smola, ak by sa nám tú vytúženú medailu nepodarilo vybojovať už na najbližšej olympiáde v Brazílii.
Marcel, práve hodnotíme sezónu 2014. Bilancujeme celý atletický rok. Ako ste spokojný s výsledkami a výkonmi, ktoré ste dosiahli v tomto súťažnom ročníku? S čím z neho ste spokojní, resp. čo vám nevyšlo podľa predstáv?
Ja som spokojný. Pravda, až na pár detailov. Majstrovstvá Európy vo Švajčiarsku nedopadli pre mňa až tak zle. Hoci sa o tom stále hovorí (krátka odmlka). Samozrejme, mohlo to byť aj lepšie ako siedme miesto. Najmä, keď pred šampionátom som bol v balíku potenciálnych medailistov. Veľmi som chcel mať medailu z Európy. Chcel som ju mať pre seba. Nevyšlo to. Verím, že keď sa ocitnem v pozícii adepta na medailu aj pred svetovým šampionátom v Pekingu, že sa s tým lepšie popasujem. V Pekingu chcem lepšie využiť ďalšiu šancu na medailu. Už som skúsenejší pretekár. Už viem, ako sa pripraviť na ďalšie svetové finále v mojom živote. Ak budem zdravý, a ak mi športová forma vydrží, opäť o ňu zabojujem.
Ktoré preteky z hodnotenej sezóny 2014 by ste si, pravda, ak by to bolo možné, chceli ešte zopakovať? Zažili ste preteky, ktoré by ste nechceli absolvovať už nikdy v živote?
Boli také momenty (krátka odmlka). Podľa mňa taký míting, alebo taký súťažný okamih, ktorý by som si už nikdy v živote nechcel zopakovať, našťastie, tento rok určite nebol… Nezažil som také nevydarené preteky. Samozrejme, našiel by som súťaž, počas ktorej sa mi nedarilo podľa mojich predstáv. Povedzme, že mi nevyhovoval kruh. Šmýkalo sa mi v ňom. Nevyšlo nám počasie a podobne. Tie preteky ma trochu mrzeli, lebo tento rok som mal skvelú formu. Mohol som z nej vyťažiť viac, než som nakoniec dokázal. Ale aj také chvíle a okolnosti patria k atletike a k športu vo všeobecnosti. Takže nebolo nič také, čo by ma tak rozladilo, že by som to už nechcel zažiť. Z mojej strany to bolo dosť stabilné. Štartoval som na prestížnych podujatiach svetovej série Challenger v hode kladivom. Tam som podával vyrovnané výkony. Takže ja som so sezónou spokojný. Patrila k tým lepším, ktoré som zažil.
V spomínanom „Atletickom tíme Rio 2016 – Sen o atletickej medaile“ ste spolu aj so sestrou Nikolou, ktorú už dlhšie trénujete. Aký je to pocit byť v elitnej osmičke slovenských atlétov spolu so svojim mladším súrodencom, navyše dokonca aj vlastným zverencom?
Je to skvelé. Nikol veľmi pomohla teraz ´Európa.´ Bola ôsma na majstrovstvách Európy, čo bolo fakt skvelé! Zaslúžene je v tomto top tíme. Myslím si… Samozrejme, dnes možno nemá až také vysoké ambície ako ja. Ale o dva roky bude už možno všetko úplne iné. Môže sa všeličo stať… Dovtedy bude tvrdo trénovať na tom, aby aj ona mohla v Rio de Janeiro bojovať minimálne o ten spomínaný olympijský bod.
Vaša sestra oznámila, že sa vracia z Ameriky, kde študovala a pracovala, späť na Slovensko. Že práve v Nitre sa chce čo najlepšie pripraviť na majstrovstvá sveta v Pekingu. Aké to bude, keď sa budete po rokoch opäť doma spolu chystať na atletické súťaže?
Bude to zaujímavé. Posledné roky som to nezažil. Lebo som ju viedol a trénoval skôr na diaľku (krátka odmlka). Spolu sme sa radili, konzultovali sme spôsob prípravy. Nebol som s ňou každý deň… Po majstrovstvách Európy vo Švajčiarsku, na ktorých senzačne postúpila do finále, sa rozhodla dať kladivu sto percent (krátka odmlka). V praxi to znamená, že sa vráti domov, a najbližší rok a trištvrte bude trénovať doma. Do olympiády v Riu sa bude výlučne venovať iba atletike. Urobila to preto, aby nemusela popri športovaní aj pracovať. Uvidím sám, čo nám toto jej rozhodnutie prinesie. Neviem, čo ma teraz čaká (krátka odmlka). Takže sa nechám prekvapiť (smiech)
Preto sa pýtame, lebo po európskom šampionáte v Zürichu ste tvrdili, že emotívne ste sa ´vysúťažili´ počas jej nečakaného finále, ktoré ste intenzívne prežívali v predvečer vlastnej súťaže. Veľké finále na ME ste teda prežili predčasne vďaka výbornej sestre, a potom ste už nemali mentálnu silu na vlastnú súťaž. Nehrozí niečo podobné aj na MS 2015 v Pekingu? Marcel, ako vlastne vnímate tento nečakaný kladivársky konflikt záujmov?
Myslím si, že to je fakt, ktorý sa v Zürichu naozaj stal. A nevedeli sme, že jej finále nás oboch tak výrazne ovplyvní (krátka odmlka). Uvedomila si to aj Nikol. Bolo to na nej vidieť. Určite sme sa z toho zážitku veľmi poučili. Nečakali sme to… Už si dáme na takýto, ako vy hovoríte, konflikt záujmov väčší pozor. V jej príprave na preteky sa však nemení nič. Keď však na veľkých pretekoch príde ten deň D, a ten časový harmonogram bude podobný, tak sa tomu nejako prispôsobíme. Nikol sa bude musieť spoľahnúť sama na seba. Ja sa budem chystať predovšetkým na svoju súťaž. Zürich by sa už nemal zopakovať (krátka odmlka). Mimochodom, už je časový program na svetový šampionát 2015 v Pekingu. Už som ho stihol preštudovať. Zistil som, že v Pekingu hádžem pre ňou nie iba kvalifikáciu, ale aj finále. Takže jej súťaž, ktorá bude po mojej, budem vnímať úplne inak. A na olympiádu 2016 v Rio de Janeiro som časový rozpis súťaží ešte nevidel (smiech).
Takže v lete 2015 sa črtá spomínaný konflikt záujmov v obrátenom garde? V auguste budúceho roka bude sestra pred vlastnou súťažou fandiť v hľadisku vám…. Budete mať potom čas dobre ju pripraviť na jej vlastnú súťaž?
Je to možné, že to tak bude (krátka odmlka). Ale teraz nejde o to, či bude ona súťažiť prvá, alebo druhá (krátka odmlka). Rozhodujúce bolo, že jej skvelé finále v Zürichu bolo iba deň pred mojim finále. Presnejšie, bolo to iba noc pred mužským finále! To bol podľa mňa najväčší problém. To ma najviac ovplyvnilo. Keď to bude povedzme dva – tri dni, tak tam určite budem. Vtedy s tým nebudem mať problém. Budem sa jej môcť venovať naplno.
Viackrát ste spomenuli budúcoročný svetový šampionát v hlavnom meste Číny. Preto by nás zaujímalo, čo bude pre vás vrcholom sezóny, na čo zameriate pozornosť v rámci chystanej zimnej prípravy?
Vrcholom môjho snaženia budú práve spomínané augustové majstrovstvá sveta v Pekingu. Tento šampionát bude koncom augusta. Podujatie v Číne bude pre mňa top akciou celého atletického roka 2015. Určite to tak z môjho pohľadu bude… Pretože halová sezóna mi odpadá, keďže moja disciplína – kladivo – nie je v programe pretekov pod strechou.
Už máte premyslené, kam, resp. na čo venujete tých dvetisíc eur, ktoré dostal túto jeseň od Slovenského atletického zväzu každý člen „Atletického tímu Rio 2016 – Sen o atletickej medaile?“ Ako ich chcete investovať, aby ste mali z nich čo najväčší úžitok?
Samozrejme, že to už mám premyslené (smiech). Chcem si nimi pomôcť hlavne pri cestovaní do zahraničia. Peniaze od SAZ mi pomôžu hlavne pri zabezpečení budúcoročných zahraničných sústredení, ktoré mám naplánované už hneď v januári a februári 2015. Už som si na ne kúpil letenky, čo v minulosti bolo koncom roka veľkým problémom. Najmä učtovne (krátka odmlka). Keďže letenky mali dátum z minulého roka… Keď som si kúpil letenku v novembri na akciu, ktorá bola začiatkom budúceho roka, boli s tým veľké problémy. Lebo mali dátum z minulého roka, ale akcia bola v ďalšom roku. Boli z toho veľké komplikácie. Učtovne to bolo ťažké v tom budúcom roku vyučtovať. Učtovne sa to bilo (krátka odmlka). Keď neboli finančné dotácie ´navýšené´ takto na jeseň ako teraz, bolo to všetko veľmi komplikované (krátka odmlka). Vďaka dotácii zo SAZ-u som si už kúpil letenky do Juhoafrickej republiky, aj do Ameriky. Tam som spomínanú finančnú injekciu investoval. Veľmi mi to pomohlo. Peniaze tento rok prišli v pravý čas (smiech).
Oficiálnym štartom do novej atletickej sezóny bolo vlastne nedávne veľké sústredenie vo Vysokých Tatrách, na ktorom sa stretlo takmer sto slovenských reprezentantov rôznych vekových kategórií. S akými pocitmi a myšlienkami ste sa vrátili zo Štrbského Plesa?
Takúto veľkú reprezentačnú akciu som zažil prvýkrát. Ak mám hovoriť za seba, tak to bolo perfektné. Veľmi sa mi to páčilo. Na sústredení vo Vysokých Tatrách som spoznal viacerých pretekárov, ktorých som doteraz nepoznal, resp. o ktorých som doteraz čítal iba v novinách, alebo som ich videl v televízii… Mne sa to fakt páčilo (krátka odmlka). Takže na budúci rok, ak sa také niečo opäť bude robiť, veľmi rád prídem. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť.
Pokiaľ ide o najbližšiu športovú prípravu vás a sestry. Využijete financie z vášho zväzu na spoločné tréningové pobyty? Budete sa všade po jej návrate domov pripravovať spoločne?
Všade spolu určite nie. Všade nám to financie nedovolia. Ale budeme sa snažiť byť všade spolu. Pokúsime sa čo najviac trénovať spolu. Alebo aspoň budeme navzájom konzultovať spôsob prípravy. Uvidíme, čo z toho nakoniec bude (krátka odmlka). Tak isto ako ja som tento rok sám trénoval doma v Nitre, Nikol sa chystala sama v Amerike, kde pracovala. Preto podľa mňa teraz bude pre nás oboch veľmi prospešné, že sa Nikol vráti domov. Budeme sa snažiť fungovať spolu najviac a najčastejšie ako sa bude dať. Či sa nám to podarí, to je zatiaľ vo hviezdach (smiech). Potrebujeme obaja, aby sme boli zdraví. To je pre nás základ.
Marcel, vďaka tomu, že si už dlhšie obdobie plánujete tréning sám, určite veľa študujete, vďaka čomu máte prehľad vo svetovej a európskej atletike. Narazili ste pri štúdiu zahraničných atletických prameňov na takú súrodeneckú dvojicu akou ste teraz vy so sestrou Nikolou? Našli ste súrodencov- atlétov, ktorí sa navzájom trénujú?
Aby som bol úprimný, po takom súrodeneckom tandeme aktívnych atlétov, či presnejšie povedané súrodeneckej dvojice tréner – pretekár, ako sme momentálne my dvaja s Nikol, som ani nepátral. Možno to niekde vo svete je (krátka odmlka). Neviem… Hovorím, nezaujímal som sa o to. Nebol na to čas (smiech). Teraz, keď sa Nikol vráti domov, pre mňa to bude nová skúsenosť. Lebo na denno – dennej báze som to ešte nezažil. Takže uvidíme, aké to vlastne bude. Sám som zvedavý, ako sa nám pri spoločnej príprave bude dariť.
Aký program vás čaká počas tejto zimy, kde všade sa chystáte pripravovať na budúcoročný svetový šampionát v Pekingu, ktorý bude v náročných klimatických podmienkach?
V januári 2015 pôjdem za Liborom Charfreitagom do Ameriky, po krátkom čase sa od neho presuniem ešte aj za Tomášom Kružliakom. Takže v zámorí by som mal byť od 4. januára až do mája. Samozrejme, budem dosť rozcestovaný. Ale ak sa chcem dobre pripraviť na svetový šampionát v Pekingu, resp. na olympiádu v Rio de Janeiro 2016, inú možnosť ani nemám. Takže Nikol opäť budem trénovať skôr na diaľku. Do mája 2015 určite. Po mojom návrate zo zámoria však spoločný tréning zosúladíme tak, aby sme z neho mali obaja úžitok. Bolo by skvelé zopakovať v Pekingu tohoročný Zürich.
Pripravil Štefan Žilka
