BRATISLAVA 31. júla (WEBNOVINY) – Ekonomická migrácia na Slovensko v najbližších rokoch nemôže byť založená na pasívnom riadení prijímania cudzincov, ktorí sa k nám rozhodli prísť.
„Naopak, riadenie ekonomickej migrácie musí rázne odpovedať na výzvy globálnej súťaže o talenty, najmä ich aktívnym vyhľadávaním a vytváraním podmienok pre ich príchod na Slovensko,“ uvádza sa v návrhu Migračnej politiky do roku 2020. Pripravil ho rezort vnútra a dokument už prešiel pripomienkovým konaním. Podľa autorov je pri ekonomickej migrácii kľúčové vytváranie atraktívneho prostredia pre cudzincov, ktorí sú potrební pre rozvoj nášho hospodárstva.
Rýchlejšie vydávanie víz
Predkladatelia materiálu spomínaný prístup zdôvodňujú dlhodobo negatívnym demografickým vývojom. Ten podľa nich ukazuje, že slovenský trh práce ako aj systém sociálneho zabezpečenia sú vo významnej miere závislé na príleve ľudského kapitálu zo zahraničia. „Základným kritériom prijímania cudzincov v rámci riadenej ekonomickej migrácie je ich potenciál pre rozvoj slovenského hospodárstva a spoločnosti s preferenciou prijímania kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných migrantov s dôrazom na kultúrne blízke krajiny pôvodu,“ píše sa v návrhu migračnej politiky.
V tejto oblasti bude podľa predkladateľom materiálu potrebné zamerať sa na urýchlenie a zefektívnenie procesu vydávania víz a povolení na pobyt. Malo by sa to dosiahnuť zlepšením koordinácie práce medzi zastupiteľskými úradmi a príslušnými oddeleniami cudzineckej polície s využitím informačných a komunikačných technológií a cez priebežné zlepšovanie jazykovej vybavenosti úradníkov na cudzineckej polícii, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s cudzincami.
„Slovenská karta“
Jasné pravidlá ekonomickej imigrácie chcú dosiahnuť definovaním tzv. Slovenskej karty pre kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných imigrantov. Ďalším nástrojom má byť aj zavedenie bodového systému, ktorý bude flexibilným nástrojom na určovanie priorít v prijímaní jednotlivých typov imigrantov. Pravidelne by sa mali robiť analýzy potrieb národného hospodárstva a ekonomického prínosu jednotlivých skupín ekonomických migrantov, na základe ktorých sa zváži prijímanie regulačných a kontrolných opatrení, aby bola rovnováha v celom rozsahu ekonomickej migrácie. Okrem toho by sa mali aktualizovať legislatívno-právne podmienky, aby vytvorili flexibilnejšie formy pre vstup a pobyt migrantov, ktorí idú študovať, pracovať, vstupujúcich na trh práce, pre sezónnu prácu, dočasnú a cirkulárnu migráciu či formy krátkodobého zamestnávania.
Zvážiť by sa mala aj podpora prijímania ekonomických migrantov, zamestnávania migrantov z tretích krajín v súlade s potrebami národného hospodárstva a trhu práce s dôrazom na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných zamestnancov, vedeckých pracovníkov a ďalších kvalifikovaných migrantov.
Autori navrhujú riešiť aj problematiku au-pair, a to pre osobitný charakter skĺbenia práce a štúdia. Malo by sa aj kontrolovať dodržiavanie tohto štatútu, vrátane sociálneho zabezpečenia týchto osôb. Pre migrantov treba definovať ich práva a povinnosti vrátane ich sociálneho zabezpečenia a prístupu jednotlivých skupín migrantov k zdravotnej starostlivosti.
V materiáli sa poukazuje aj na boj s javom nazývaným brain waste – teda plytvaním, resp. nedocenením vzdelania, kvalifikácie, odbornosti a zručnosti. Predkladané doklady sa majú kontrolovať, aby bolo možné odhaľovanie falzifikátov. V návrhu migračnej politiky je aj vytváranie podmienok v rámci politiky bývania pre vnútroštátnu mobilitu občanov, ale aj podmienok na zabezpečenie bývania pre migrantov a azylantov a viaceré ďalšie opatrenia.