BRUSEL/BERLÍN 21. októbra (WEBNOVINY) – Nadchádzajúci summit EÚ treba rozdeliť na dve časti, pretože nemecká kancelárka Angela Merkelová nezískala mandát parlamentu na prijatie kľúčových rozhodnutí. Vyhlásil to v piatok Merkelovej hovorca Stefan Seibert.
Rozpočtový výbor dolnej komory nemeckého parlamentu nemal čas na podrobné preštudovanie návrhov v nemeckom jazyku, lídri EÚ sa teda po nedeli stretnú aj v stredu, uviedol Seibert. „Prijatie rozhodnutí by v nedeľu nebolo možné, pretože bez diskusie a schválenia v rozpočtovom výbore by kancelárka musela vycestovať do Bruselu bez mandátu,“ spresnil Merkelovej hovorca.
Summit EÚ v nedeľu
Lídri EÚ budú na summite v nedeľu diskutovať o globálnom riešení krízy, avšak neprijmú riešenie až do druhého stretnutia, ktoré sa uskutoční najneskôr v stredu. Uviedli to Francúzsko a Nemecko vo štvrtok v spoločnom vyhlásení. Sporným bodom medzi Francúzskom a Nemeckom je spôsob, ako posilniť Európsky fond finančnej stability (EFSF). Paríž sa obáva, že ak by sa vybrala zlá metóda, hrozilo by mu zníženie ratingu.
Francúzsko verí, že EFSF by sa mal zmeniť na banku, aby sa zvýšili jeho právomoci. „Myslíme si, že najlepší spôsob je, aby sa z fondu stala banka, ktorá by mohla v spolupráci s Európskou centrálnou bankou využiť tzv. pákový efekt,“ povedal minulý týždeň zdroj z francúzskeho ministerstva financií. Tento návrh však odmieta Berlín aj ECB.
Na reforme Európskeho fondu finančnej stability, spolu so zvýšením efektívnej úverovej kapacity na 440 mld. eur sa dohodli 21. júla lídri EÚ. Pomoc v rámci EFSF zatiaľ čerpajú Írsko a Portugalsko. Prostriedky vo fonde však pravdepodobne nebudú postačovať, pokiaľ by o krízové úvery požiadali veľké ekonomiky eurozóny Taliansko a Španielsko. Predstavitelia eurozóny preto skúmajú možnosti posilnenia efektivity využitia prostriedkov vo fonde bez toho, aby bolo potrebné vstupovať do politicky citlivých rokovaní o ďalšom zvyšovaní garancií členských štátov za pôžičky EFSF.
Jeden z medializovaných scenárov počíta s tým, že EFSF by vydal dlhopisy s najvyšším ratingom AAA, ktoré by slúžili ako kolaterál za úvery od ECB. Euroval by tým získal prístup k lacným peniazom, z ktorých by mohol financovať ďalšie pôžičky pre zadlžených členov eurozóny. Ďalšou možnosťou je, že EFSF sa zaručí iba za časť strát vyplývajúcich z prípadnej platobnej neschopnosti členského štátu. V praxi by to znamenalo, že za straty z úverov poskytnutých napr. Španielsku by fond ručil iba do výšky 20 %. Disponibilný kapitál EFSF na pomoc krajine by tak vzrástol na päťnásobok sumy, ktorú by euroval mohol teoreticky poskytnúť.
