Každému z nás sa z času na čas môže stať, že nám život prestane chutiť, napokon, s pribúdajúcim vekom niekedy nie je núdza o nepriaznivé životné situácie. V takých chvíľach môže byť záhrada veľmi nápomocná, najmä ak ju považujete za svoje „vypiplané“ dieťa. Podobne je to aj so záhradou na okraji Vřesovíc pri Kyjove a s jej majiteľom Petrom Žáčkom.
Volanie hôr
Malý rodinný domček, ušitý na mieru trojčlennej rodiny, si majitelia postavili svojpomocne na atypickom svahovitom pozemku. Bola to túžba po lepšom spôsobe žitia, byť bližšie k prírode, ktorá ich dohnala sem – pod bukový les pohoria Chřiby. A keďže krásy južnej Moravy sú lákavé pre mnohých turistov, len čo dokončili dom a presťahovali sa, pustili sa do ďalšieho diela. Na mieste bývalej stodoly postavili malý a štýlový penzión, v ktorom môžu pocestní zložiť unavené hlavy aj nohy.
Jej príbeh
Záhrada vznikala súbežne so stavbou domu. Kamene z pôvodného domčeka, ktorý tu kedysi stál, poslúžili pri tvarovaní terás – tak sa lepšie využil svahovitý záhradný terén. Navyše, použitím pôvodných materiálov sa im podarilo zachovať ducha miesta. Intuitívne, bez študovania odborných príručiek postupovali majitelia pri vytváraní záhrady podľa prírodných princípov. Používali pôvodné materiály a rastliny vyhovujúce danej lokalite, pôdu vylepšovali bez použitia umelých hnojív – len mechanicky a hnojom z neďalekého statku, insekticídy neprichádzali do úvahy už len pre presvedčenie záhradníkov a zároveň aj pre bezpečie dvoch psov.
Celý článok si môžete prečítať tu.
