Vášnivé hádky, búrlivé zmierenia, motýle v bruchu a následne dni ticha. Znie vám to povedome? Možno ste si zvykli veriť, že takto má vyzerať „skutočná“ láska. No čo ak je to len zvyk na drámu, ktorá nahrádza skutočnú blízkosť?
Čoraz viac ľudí bez ohľadu na pohlavie, sa ocitá vo vzťahoch, kde adrenalín a neistota nahrádzajú stabilitu a dôveru. Prečo nás pokojný partner nudí? Prečo nevieme vydržať, keď sa nič nedeje? A dá sa od toho vôbec „odvyknúť“?
Psychologička Monika Chovanová, ktorá sa vo svojej praxi venuje vzťahovej dynamike, hovorí otvorene o tom, prečo je niekedy chaos vo vzťahoch naučený vzorec, ako ho rozoznať a čo s tým urobiť. Ak máte pocit, že stále priťahujete emocionálne výbušné vzťahy, tento rozhovor vám pomôže pochopiť prečo a ako z toho začarovaného kola von.
Stále končím vo vzťahoch plných výkyvov a emócií. Ako zistím, či som závislá/ý od drámy?
Ak sa opakovane ocitáte vo vzťahoch, kde sa strieda silná vášeň s výbuchmi alebo tichou vojnou, je dobré spozornieť. V mojej praxi vidím klientov, ktorí priznávajú, že pokoj im príde nudný, a hoci vedome túžia po stabilite, ich telo ju nevie zniesť.
Už nikdy nebudem milovať. Psychologička radí, ako sa po rozchode opäť otvoriť láske - ROZHOVOR
Signálom „závislosti“ od drámy je napríklad to, že keď partner prestane reagovať na výčitky, vznikne vnútri nepokoj, ktorý človeka núti hľadať nový dôvod na konflikt. Podľa výskumov funguje takýto vzťah ako emocionálna horská dráha – mozog uvoľňuje dopamín a stresové hormóny podobne, ako pri závislosti od hazardu.
Skúste sa spýtať: „Ak by bol vzťah dlhodobo pokojný, vydržal/a by som v ňom?“ Ak odpoveď znie nie, vzorec je jasný. Nie je to hanba, je to naučená reakcia nervového systému, ktorú možno zmeniť.
Prečo ma pokojný, stabilný partner začne po čase nudiť, zatiaľ čo pri „toxickom“ partnerovi mám motýle v bruchu?
Pokojný partner je často zrkadlom toho, ako dokážeme zniesť ticho a istotu a práve to mnohých desí. Klienti mi často hovoria: „Cítim sa pri ňom/nej bezpečne, ale je to akoby tam chýbala iskra.“ V skutočnosti tá iskra je len neprítomnosť adrenalínu a obáv, či zostaneme milovaní. „Toxický“ partner, ktorý raz mizne a raz sa vracia, rozkýva emócie a vytvorí pocit výnimočnosti: Musím sa snažiť, aby som ho udržala.
Žiarlivosť: Emócia, ktorá môže ničiť alebo varovať
Výskumy vzťahovej väzby (attachment theory) ukazujú, že ľudia s úzkostnou väzbou častejšie priťahujú partnerov, ktorí ich neistotu živia. Je užitočné spozorovať, či stabilita je naozaj nuda, alebo len nový druh pokoja, na ktorý telo nie je zvyknuté. Keď si to uvedomíme, motýle v bruchu začneme hľadať v inej podobe – v dôvere a nie v chaose.
Ak sa vo vzťahu nič nedeje, začnem si sama/sám vytvárať konflikty. Prečo to robím a ako s tým prestať?
Ľudia z chaotických rodín majú často v tele zapísané, že ticho je podozrivé. V praxi vidím ženy aj mužov, ktorí priznajú, že pokoj ich znervózňuje viac ako hádka. Vytvoriť konflikt je pre nich spôsob, ako sa „uzemniť“ – ako sa znova cítiť dôležití alebo aspoň počutí.
Tichá domácnosť, hádky a výčitky? Zdravá komunikácia sa dá naučiť, tvrdí psychologička - ROZHOVOR
Z evolučného hľadiska náš mozog túži po stimulácii a dráma je lacný zdroj adrenalínu. Dobrým tréningom je zachytiť v sebe prvú myšlienku: „Potrebujem teraz rýpať? Prečo mi chýba konflikt? Čo v skutočnosti potrebujem cítiť?“
Vždy odporúčam, aby si klienti našli náhradný ventil, napr. namiesto hádky ísť behať, niečo vytvoriť alebo sa otvorene priznať: „Chcem tvoju pozornosť, poď ku mne“. Konflikt sa tak pomaly mení na otvorenosť. A to je veľká zmena.
Mám pocit, že láska musí bolieť, inak nie je skutočná. Kde sa tento vzorec berie? A ako ho zmeniť?
„Ak to nebolí, nie je to skutočné“. Túto vetu som počula od klientky, ktorá roky zostávala s partnerom, čo ju neustále zraňoval a odchádzal. Tento pocit často vzniká v detstve: ak láska rodičov bola podmienená výkonom, poslušnosťou alebo sa strácala, keď ste zlyhali. Náš mozog sa tak naučí, že láska je niečo, čo si treba vybojovať a obhájiť.
Som stále len v práci, kde mám stretnúť lásku? Dá sa to v každom veku, hovorí psychologička - ROZHOVOR
Výskumy ukazujú, že emocionálna bolesť aktivuje v mozgu rovnaké centrá ako fyzická. Preto si drámu zamieňame s hĺbkou. Zmena začína malým cvičením: všimnite si, čo všetko vás bolí vo vzťahu a spýtajte sa: „Musí toto patriť k láske?“ Ak nie, skúste to odmietnuť. Láska môže byť jemná – a aj keď to znie menej filmovo, je vtedy skutočne hlboká.
Čo sa skrýva za túžbou po dráme? Snažíme sa cítiť milovaní, videní alebo len prežiť nejaké silné emócie?
Za drámou sa často skrýva túžba byť vidieť. Klienti mi hovoria: „Keď kričím alebo vyvolám scénu, aspoň viem, že ma počuje.“ Niekedy ide o pokus prebudiť partnera z nezáujmu, inokedy o náhradu za hlboký rozhovor, ktorý nevieme viesť. Vzťahová dráma je ako záchrana pred prázdnotou – aspoň niečo sa deje.
Výskumy potvrdzujú, že mozog, ktorý sa dlhodobo nudí alebo cíti osamelosť, môže vyvolávať konflikty len preto, aby mal stimul. V praxi odporúčam ľuďom skúsiť iný adrenalín: dobrodružstvo vonku, nové zážitky, ktoré neublížia vzťahu. A potom sa pýtať: „Ak chcem byť videná/ý, viem si o to povedať bez boja?“ To je tá skutočná odvaha.
Ako si začať vážiť a budovať pokoj a stabilitu vo vzťahu, keď som zvyknutá/ý na výkyvy a silné emócie?
Pre ľudí závislých na dráme je pokoj spočiatku ako cudzie územie. Klienti mi hovoria: „Cítim sa ako keby som sa nudila, ale viem, že je to len nový pocit.“ Kľúčom je zvykať si po malých dávkach. Všímať si momenty, keď je ticho príjemné, nie prázdne. Hľadáme spolu spôsoby ako vytvárať spoločné rituály: prechádzky, filmy, varenie. Stabilitu nebudujeme veľkými gestami, ale drobnými každodennými dotykmi.
Séria Narcizmus: „Tentoraz to bude iné.“ Ako ukončiť cyklus toxického vzťahu raz a navždy
Ak prídu nutkania hľadať drámu, skúste ich premeniť na úprimnosť. Namiesto výčitky poviem, čo mi chýba. Vzťah sa tak stáva bezpečným, ale nie nudným. Po mesiacoch práce s klientkou mi raz povedala: „Pokoj je teraz môj najväčší luxus.“
Čo môžem robiť, keď cítim nutkanie vyvolať hádku len preto, aby sa niečo dialo?
Prvý krok je spoznať nutkanie ešte predtým, než sa dostane do slov. Vždy odporúčam „pauzu na tri hlboké nádychy“.Mmôže to znieť banálne, ale často to zachráni hodiny konfliktu. Niekedy ide len o to, že potrebujeme cítiť pulz, energiu, zmenu.
V praxi radím klientom: keď príde chuť hádať sa, skúste fyzický pohyb – pár minút chôdze, drepov, čohokoľvek, čo telo rozprúdi. Potom sa opýtajte: „Chcem blízkosť alebo len reakciu?“ Často zistíte, že túžite po objatí, nie po hádke. Dajte si dovolenie priznať partnerovi: „Som nepokojná/ý, môžeš ma chytiť?“
Ako vyzerá zdravý vzťah, ktorý nie je nuda?
Zdravý vzťah nie je chladný ani monotónny. Je ako pevná pôda, na ktorej sa dá stavať čokoľvek. Klienti, ktorí prešli od toxických partnerov k stabilite, hovoria, že najprv to bola nuda, ale neskôr to začalo chutiť ako sloboda. Zdravý vzťah má priestor na smiech, spoločné dobrodružstvá, ale aj ticho bez obáv. Konflikty sú, ale riešia sa so zámerom pochopiť sa navzájom, nie vyhrať súboj.
Podľa výskumov má väčšina spokojných párov spoločné malé rituály – spoločné jedlo, rozhovory, dotyky. Takýto vzťah je pokojný, ale nikdy nie statický. Rastie, keď ste obaja ochotní sa zvedavo pýtať: „Čo nové môžeme spolu skúsiť?“ Niekedy je väčšie dobrodružstvo naučiť sa vydržať v istote.
Ak stále priťahujem partnerov, ktorí ma emocionálne vyčerpávajú, dá sa tento vzorec vôbec prenastaviť?
Dá a vidím to u mnohých klientov, ktorí sa rozhodli zísť z horskej dráhy. Najprv je potrebné priznať si, čo je na týchto vzťahoch lákavé: Neistota? Charizma? Potreba zachraňovať? Druhý krok je uvedomiť si, čo si horskou dráhou nahrádzame: pocit, že sme dôležití? Že bojujeme za lásku?
Odporúčam aspoň na čas nevrhať sa do nového vzťahu – dopriať telu a mysli detox od drámy. Počas tohto obdobia skúste budovať istotu v iných vzťahoch: s priateľmi, rodinou. Postupne sa tým učíte, že pokoj nie je prázdnota, ale priestor, kde môžete konečne dýchať. Nový vzorec si potom prinesiete aj do partnerského vzťahu.
Ak som mala v detstve nepredvídateľných alebo emocionálne vzdialených rodičov, ako to ovplyvňuje moju túžbu po dráme v dospelosti?
Veľmi často sa za túžbou po dráme skrýva detská skúsenosť, že láska bola podmienená náladou rodiča. Klienti mi rozprávajú príbehy o tom, ako sa museli snažiť získať pozornosť – hlučným správaním, slzami, vzdorom. Nervový systém si na tento kolotoč zvykol. V dospelosti potom podvedome vyhľadávame partnerov, ktorí tento známy chaos v nás znova zapnú.
Výskumy vzťahovej väzby hovoria jasne: ak vyrastieme v prostredí neistoty, máme sklon považovať nepokoj za „normálny“. Dobrý spôsob, ako toto svoje nastavenie začať meniť, je terapia alebo vedomá práca so vzťahovou väzbou. Učiť sa byť v kontakte s niekým, kto je konzistentný. Klientom hovorím: „Pokoj sa vám bude zdať cudzí, ale je to nový jazyk lásky a dá sa naučiť.“
Sú títo ľudia často z rodín, kde bola dráma „normálna“? Môže pokoj v dospelosti pôsobiť neznámo a tým pádom až nekomfortne?
Áno – v rodinách, kde bol hluk, výčitky alebo časté rozchody a návraty, sa dráma stane známou pôdou. V mojej praxi často počujem vetu: „Keď je ticho, čakám, kedy príde problém.“ Telo je nastavené na pohotovosť a mozog hľadá chaos, aby nebol prekvapený.
Aj výskumy rodinných vzorcov ukazujú, že tieto „mapy lásky“ si nesieme dlho a pokoj v dospelosti môže pôsobiť ako prázdnota alebo dokonca nuda.
Klientom radím: vyskúšajte chvíle ticha – vedome si všímajte, že sa nič zlé nedeje. A keď príde úzkosť, neznamená to, že niečo robíte zle. Znamená to len, že učíte svoje telo novému pocitu bezpečia. A to je veľká vec.
Môže byť túžba po dráme spôsobom, ako si opakovane potvrdzujeme svoju hodnotu alebo obavy z opustenia?
Presne tak. Dráma je často zakorenená v hlbokej obave, že nie sme dosť alebo že ak sa nič nedeje, stratíme partnerovu lásku. Klientky mi hovoria: „Keď sme sa pohádali a on ma presviedčal, cítila som sa dôležitá.“ V skutočnosti je to len krehký spôsob, ako si dokázať, že na vás záleží.
Výskumy o vzťahovej závislosti ukazujú, že konflikty vytvárajú ilúziu hlbokej prepojenosti, no v skutočnosti len udržiavajú úzkosť. Zmena začína tým, že si všimnete, kde sa cítite neviditeľná a skúsite o tom povedať pokojne. Kúsok po kúsku sa tak buduje nová istota: Som hodná pozornosti aj bez boja. Je to dlhá cesta, ale stojí za to.
Ak niekto túži po láske, ale vždy si nájde dramatických partnerov, ako to zmeniť?
Najprv treba pochopiť, čo vás k týmto ľuďom ťahá. Často je to magnetická kombinácia charizmy a nedostupnosti. Klientom radím: napíšte si, aké znaky má váš typický partner a čo vám to prináša. Potom skúste definovať, aké znaky má človek, s ktorým by ste mohli byť pokojní a spokojní.
Zmena nastáva, keď začnete vedome robiť iné voľby, napríklad dať šancu niekomu, kto na prvý pohľad nevyvolá ohňostroj, ale znie spoľahlivo. Výskumy ukazujú, že najtrvalejšie vzťahy nie sú tie najvášnivejšie na začiatku, ale tie, kde vášeň rastie spolu s dôverou.
V praxi pomáha aj terapia alebo podpora blízkych. A hlavne odvaha vydržať pokoj, ktorý vás najprv môže desiť. Niekedy najväčšou revolúciou v láske je práve to, že sa konečne nič zlé nedeje.
