BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Zlepšenie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom nemá na svedomí len snaha o zmenu prístupu voči Kremľu deklarovaná prezidentom Barackom Obamom, ale aj viaceré faktory vrátane finančnej krízy. Myslí si to Miroslav Lajčák, aktuálny výkonný šéf oddelenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) pre západný Balkán, Východné partnerstvo a Rusko, podľa ktorého táto politika „reštartovania“ nevyriešila všetky problémy. Patrí medzi ne najmä otázka zotrvania ruských jednotiek v gruzínskych odštiepeneckých regiónoch Abcházsko a Severné Osetsko ako aj v moldavskom Podnestersku.
„Na jednej strane je zo strany ruskej vlády badateľná snaha o modernizáciu, na strane druhej je však vidieť, že ju chce aj kontrolovať,“ vyhlásil na konferencii GLOBSEC 2011 v Bratislave člen úzkeho tímu vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovej. „Napriek tomu vidíme pokrok aj v oblastiach, kde sme ho pred dvoma rokmi ešte nevideli,“ uviedol bývalý šéf slovenskej diplomacie. Pomalšie postupovanie v reformách v Rusku má podľa neho na svedomí aj finančná kríza, pretože jedným z jej dôsledkov bolo aj zvýšenie cien ropy, čo zase znížilo tlak na modernizáciu krajiny. „Existuje riziko, že tendencia kontrolovať všetky oblasti v Rusku zvíťazí nad slobodnou a prirodzenou modernizáciou,“ varoval Lajčák.
Takzvané zresetovanie vzťahov s Ruskom je politika, ktorú okamžite po nástupe k moci začal pred dvoma rokmi presadzovať americký prezident Obama. Výsledkom tejto stratégie bolo okrem iného podpis novej zmluvy START medzi Washingtonom a Moskvou o znížení jadrového arzenálu, nedávna výmena špiónov z oboch krajín, alebo zrušenie kontroverzného projektu protiraketovej obrany v Poľsku a Českej republike. Niektorí analytici si však myslia, že Obama tým len nepriamo legitimizoval stratégiu Ruska zasahovať do vnútorných politík svojich bývalých satelitov, čo americká administratíva odmieta.
