BRUSEL 24. mája (WebNoviny.sk) – Krajinám Východného partnerstva bude Slovensko venovať pozornosť aj počas predsedníctva v Rade EÚ, dôkazom je aj to, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pozval zástupcov týchto krajín na neformálnu schôdzku šéfov diplomacií EÚ, ktorá sa uskutoční 2. a 3. septembra v Bratislave. Lajčák o tom informoval dnes v Bruseli po skončení Rady ministrov zahraničných vecí, na časti ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia krajín Východného partnerstva, teda Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa dnes v Bruseli stretli so zástupcami krajín Východného partnerstva rok po summite v Rige. „Hovorili sme o tom, kam sme sa odvtedy posunuli,“ priblížil Lajčák s tým, že považuje politiku Východného partnerstva za užitočnú. Zdôraznil, že súčasťou fungovania tohto programu je, že ak krajiny splnia podmienky, tak im Únia zruší vízovú povinnosť. Občania Moldavska už dnes využívajú možnosť cestovať do EÚ bez víz. Ďalšie krajiny, ktorým by sa to mohlo v krátkom čase podariť, sú Gruzínsko a Ukrajina.
„Obidve tieto krajiny splnili podmienky, Európska komisia to konštatovala a teraz je na členských krajinách, aby prijali formálne rozhodnutie,“ objasnil šéf slovenskej diplomacie.
Rozhodnutie by mohlo padnúť počas slovenského predsedníctva
„My to podporujeme, pretože treba hrať podľa pravidiel. Keď sme im dali nejakú úlohu a oni ju splnili a my sme skonštatovali, že oni to splnili, tak je na nás, aby sme urobili to, čo sme im sľúbili,“ vyhlásil minister s tým, že samotné rozhodnutie aspoň o jednej z týchto krajín by mohlo padnúť počas slovenského predsedníctva.
Dnes je podľa ministra zrejmé, že v rámci Východného partnerstva sú dve skupiny krajín. Jednu skupinu tvoria krajiny, ktoré by sa rady stali súčasťou EÚ, čiže Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Ďalšie krajiny majú záujem upraviť si vzťahy s EÚ, či už obchodné, alebo otázky vízovej politiky. Lajčák za problém Východného partnerstva označil fakt, že Únia už nemá čo ponúknuť trom najvyspelejším krajinám Východného partnerstva. „Dosiahli sme s nimi asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode, dohodu o bezvízovom styku. V pôvodnej ponuke týmto krajinám vlastne už viac nie je. Čiže dnes sme hovorili o tom, že treba dať dohromady novú víziu – kam sa posunieme,“ objasnil šéf slovenskej diplomacie.
Sila je v dodržiavaní pravidiel
Pokiaľ ide o vízovú liberalizáciu, Lajčák sa vyjadril aj k tomuto kroku pre Turecko. Práve vízová liberalizácia pre Ankaru bola jedným z bodov dohody medzi EÚ a Tureckom o navracaní migrantov. Turecko žiadalo bezvízový styk od 1. júla. Potrebuje však splniť 72 podmienok, podľa Lajčáka má splnených 65. „Je tu ešte sedem dôležitých podmienok, ktoré neboli splnené. Nemôžeme hovoriť o termíne zavedenia bezvízového styku, kým nebudú tieto podmienky splnené,“ zdôraznil. Dodal, že je v obojstrannom záujme termín odložiť a vrátiť sa k nemu, keď Turecko podmienky splní. „Opäť to vyzerá, že to bude počas nášho predsedníctva,“ dodal.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa dnes v Istanbule po stretnutí s tureckým prezidentom vyjadrila, že bezvízový vstup tureckých občanov do krajín Európskej únie nebude zavedený od 1. júla, ako bolo pôvodne plánované, ale až v neskoršom termíne. „Sila Európskej únie a jej príťažlivosť spočíva aj v tom, že dodržiavame pravidlá. Pravidlá sú, že ak chce mať niekto bezvízový styk, musí splniť podmienky. A my nemôžeme s týmto hazardovať,“ poznamenal Lajčák. V tomto kontexte pripomenul aj úlohu Európskeho parlamentu, ktorý tento krok musí takisto odobriť.