Keď v roku 1978 prvýkrát prišiel na Cyprus, mal pocit, že vystúpil na Mesiaci. Horúce augustové slnko pražilo, bolo vyše 40 stupňov Celzia. V duchu sa sám seba pýtal: „Bože, kde som sa to ocitol?“ Vtedy ešte Justín Javorek netušil, že sa mu otvára jedna z najkrajších životných kapitol.
Práve Cyprus, ktorému Javorek dva roky pomáhal futbalovo napredovať, bude v stredu o 20.45 na štadióne v Nikózii úvodným súperom slovenských reprezentantov v kvalifikácii o postup na budúcoročný svetový šampionát v Katare.
Javorek trénoval futbalistov Omonie Aradippou, nováčika tamojšej najvyššej súťaže. Vtedajší československí funkcionári ho údajne na Cyprus pustili iba preto, že si tento dedinský klub pomýlili s vtedajším šampiónom – slávnou Omoniou Nikózia.
Bunkre a guľometné hniezda
Istý slovenský tréner vtedy dostal ponuky pracovať na Cypre a v Kostarike.
„Akurát som končil v Červenej hviezde Bratislava. Prišiel za mnou a vraví, že chce skúsiť Kostariku a či by som nechcel ísť na Cyprus. V tej Kostarike pravdepodobne boli väčšie peniaze. Čo iné? Ale Cypru som sa potešil a okamžite som kývol,“ hovorí prvý slovenský tréner na Cypre, kde strávil dva roky.
Slovensko pozná nomináciu na kvalifikáciu MS 2022, chýbať v nej budú Hamšík i Rodák
V čase, keď zavítal na tento ostrov, to tam vraj vôbec nevyzeralo ako v súčasnosti. Bolo to totiž pár rokov po jeho rozdelení na grécku a tureckú časť a vo všetkom bolo cítiť politiku.
„Do Nikózie viedla jedna úzka cesta ako kedysi z Prešova do Solivaru. Keď som išiel do Paralimni alebo Ayia Napy, popri ceste ešte stáli bunkre a guľometné hniezda. Dnes sú všade diaľnice a Cyprus je doslova raj,“ vraví 84-ročný rodák z Voderád pri Trnave.
Na prvý tréning prišla stovka adeptov
Dodnes si pamätá, ako ho po prílete vítali s kyticou. „Otočil som sa na prezidenta klubu a vravím mu: ´Veď ja nie som Gina Lollobrigida, prišiel som trénovať futbal´. Poďme sa radšej pozrieť na ihrisko,“ spomína so smiechom.
Ten ho však prešiel, akonáhle zbadal hraciu plochu. „To nebola žiadna tráva, ale Sahara. Okamžite som vedel, že tu ma ľahká robota čakať nebude. Také ihrisko, aké tam bolo za mojich čias, už dnes na Cypre nenájdete. Všade majú peknú trávičku,“ hovorí Javorek.
Najslávnejší futbalový štadión Maracana má nové meno, Pelé dostal darček k osemdesiatke
Na prvý tréning vraj prišla asi stovka adeptov na účinkovanie v drese Omonie Aradippou. „Trošku som ich pováľal po tej hline, čo tam mali. Každým ďalším dňom ich prišlo menej a menej, až sme napokon vyselektovali mužstvo,“ prezradil.
Sprievody ako pri Svätom otcovi
U domácich hráčov mal problém s disciplínou, koncentráciou a vštepením stratégie. Najhoršie to však bolo s taktickou stránkou. Všetci chceli iba útočiť a trénerovi dokonca vyčítali, keď sa niekedy sústredil príliš na defenzívu. Spočiatku v mužstve ani nemali pravidelný tréningový proces, aký poznáme dnes.
Zaviedol ho až postupom času. „Snažil som sa prispôsobiť tamojšiemu životu. Hráči boli robotníci, vojaci, študenti a podobne. Nebolo jednoduché dať ich dohromady. Na ihrisku som bol niekedy počas popoludnia aj päť-šesť hodín a kto mal čas, prišiel na tréning. Doobeda som si vyplnil čas trénovaním detičiek,“ priznáva.
Ronaldo spadol z Mesiaca, Messimu by prospela zmena klubu, hodnotí súčasné hviezdy futbalová legenda Panenka
Už pred vyše 40 rokmi mal futbal na Cypre obrovskú popularitu. Keď odchádzal z tréningu domov, Javoreka sprevádzalo pomaly toľko ľudí, ako Svätého otca. Vraj ani nemusel variť, pretože každý deň ho pozval na večeru niekto z miestnych.
„Boli to však potvory. Niektorí to chceli využiť a začali mi do mužstva tlačiť syna, synovca, vnuka a podobne. Tak sme si nastavili pravidlá, že navštevovať sa môžeme, ale nebudeme sa pritom baviť o futbale. Boli to však dobrí ľudia, len som na nich musel byť niekedy tvrdý,“ spomína.
Všade bolo cítiť politiku
Na každom kroku Javorek cítil politikárčenie. Mnohým dokonca prekážalo, že predtým pôsobil v Turecku, ktoré bolo v tom čase považované za nepriateľa. Aj sem-tam údajne utrúsili poznámku, aby príliš neprepínal na turecké kanály.
„V dedine bolo 70 % ľavičiarov a zvyšní boli pravičiari. Tí fandili nášmu klubu. Mali ma však radi aj ľavičiari, keďže som prišiel zo socialistického Československa,“ dodal.
Robíme ústretové kroky, no kluby sa nemôžu schovávať za pandémiu, vraví generálny sekretár SFZ Palenčík
Na Afroditin ostrov sa Javorek opätovne rád vracia. V pláne mal návštevu stredajšieho duelu Cyprus – Slovensko v rámci kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá sveta v Katare, no pandémia koronavírusu a cestovné obmedzenie všetko zmenili.
Rady pre Slovákov do duelu s Cyperčanmi
Verí však, že si to vynahradí v lete. „Len dúfam, že vyhráme, lebo potom budú Cyperčania do mňa rýpať,“ smeje sa.
Na úvod kvalifikácie však v Nikózii očakáva náročný duel, no tvrdí, že Slovensko musí získať povinné tri body. Základom podľa neho bude trpezlivosť a nepodcenenie súpera. Radí, že musíme nastúpiť tak, akoby sme hrali s Anglickom.
„Cyperčania smerom dopredu nie sú príliš nebezpeční, no pokiaľ budú cítiť šancu na dobrý výsledok, budú hrýzť. Na Cypre sa nesmú stratiť body. My, starší, o tom vieme svoje. Hlavne netreba robiť individuálne chyby. Kolektívne robiť nebudeme, o tom som presvedčený,“ zakončil Javorek.