BRATISLAVA 19. augusta (WebNoviny.sk) – Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československej socialistickej republiky v auguste roku 1968 si vládnuca Komunistická strana Československa upevňovala mocenské postavenie.
Očista sa priamo dotkla aj príslušníkov domácej armády, pričom bola táto politika prakticky uplatňovaná až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Pre agentúru SITA to povedal Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.
Politika negatívne ovplyvnila život
Slovenská republika a Česká republika si v utorok pripomenú 50. výročie od vpádu piatich armád pod velením vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
„Samozrejme, že invázia časti vojsk ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska do vtedajšej ČSSR v auguste 1968 priniesla upevňovanie moci Komunistickej strany Československa realizovaním politiky dôslednej očisty štátneho aparátu od ´pravicovooportunistických a antisocialistických živlov´ vo vtedajšej spoločnosti,” povedal Šumichrast. Dôsledky samotnej okupácie siahajú až do súčasnosti, pričom samotný vpád vojsk Varšavskej zmluvy negatívnym spôsobom ovplyvnil aj ďalší osobný život príslušníkov Československej ľudovej armády.
Prezident Kiska požiadal o vystúpenie v RTVS k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
„Bohužiaľ, táto politika bola s rôznou intenzitou realizovaná počas celého normalizačného obdobia a de facto bola ukončená až Nežnou revolúciou v novembri 1989. Zákonite sa nevyhla ani tisícom príslušníkov Československej ľudovej armády a ich rodinných príslušníkov, ktorým negatívnym spôsobom ovplyvnila ich ďalší život,” doplnil historik.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
