BRATISLAVA 13. novembra (WEBNOVINY) – Komunistická strana ako organizácia nedokázala reflektovať stav, ktorý v novembri 1989 nastal, tvrdí pracovníčka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Katarína Zavacká. „Množstvo ľudí, ktorí sa dostali na rozhodujúce pozície po roku 1968, nemalo vzdelanie ani potrebný rozhľad a schopnosti pre riadenie štátu – a už vôbec nie v časoch zahraničnopolitických zmien,“ poznamenala a poukázala na dobové výroky čelných komunistických predstaviteľov Miroslava Štěpána či Miloša Jakeša. „To bolo fascinujúce, ako im to nedochádzalo. Oni si boli tak istí svojou silou, mysleli si, že pomocou mocenských zložiek, ktoré mali v rukách, všetko zvládnu a všetko sa vráti do starých koľají.“
Ďalší dôležitý moment vidí v rôznorodosti záujmov v samotnej KSČ, ktorá sa pri politickom otrase začala rýchlo štiepiť a rozpadať. „Niektorí z členov KSČ si nevedeli predstaviť svoj život mimo strany, ale sa snažili podporovať myšlienky tzv. ‘prestavby’, ktorú spustil v ZSSR Gorbačov, iní sa rovno postavili na novembrové tribúny. A zamrznutí stalinisti si až neskoro uvedomili, že ľudí proti nim je viac, než dokážu svojimi tradičnými spôsobmi umlčať.“
Ako ďalej uviedla, novembrové udalosti by sa nedali do pohybu, keby sa komunizmus nezačal rozkladať v jeho silovom centre, teda v Sovietskom zväze. „Azda najpodstatnejším momentom bolo presadenie politiky ‘glasnosti’, keď dovolili hovoriť nahlas to, čo bolo dlhé roky tabu. Médiá popisovali realitu o rastúcom etnickom napätí či rúcajúcej sa ekonomike, ale aj zločiny páchané štátom na jeho občanoch. Ľudia začali byť zvedaví a začali si od zodpovedných pýtať odpovede na mnohé dovtedy nepredstaviteľné otázky.“ Z informácií plynúcich zo sovietskych médií bolo zreteľné, že tamojší režim padá. Ako presne však tento proces prebehne a ako presne sa táto mocnosť zachová k neposlušným satelitom, sa však odhadnúť nedalo, veď ešte v roku 1991 tam došlo k pokusu o vojenský prevrat. I u nás teda bola vo vzduchu zmena, ale o jej presnej podobe nemal predstavu nikto. Prelomovým bodom potom bolo, že Gorbačov odmietol zasiahnuť v NDR, z toho sa dalo čiastočne vyvodzovať, že nepodporí ani československých komunistov.
Zavacká sa vyjadrila aj k postoju západných mocností k udalostiam v Československu. „Politika západu bola skôr zdržanlivosť, nemiešať sa, nezasahovať. Treba si uvedomiť, že i tam v politike mnohí uprednostňovali stabilitu, na ktorú si už zvykli, pred neodhadnuteľným procesom zmien,“ uzavrela.
SITA