Kauza podnikateľa Ladislava B., ktorý má čo dočinenia s viacerými politikmi Smeru, tento týždeň opäť nabrala na obrátkach. Niektoré skutočnosti však zostali nepovšimnuté, či nezodpovedané. Napríklad, že účtovníctvo firmy Ladislava B., kontroloval v roku 2012, ešte za vlády Ivety Radičovej, daňový úrad. Ten v ňom nenašiel žiadne nedostatky. Rovnako ešte za bývalej vlády mu odsúhlasil daňový úrad aj vratku DPH. Ako to, že sa daniarom nezdalo nič podozrivé? Prečo nedali žiadne echo polícii, nech sa na to pozrie? Pracujú ľudia, ktorí odobrili účtovníctvo firiem Ladislava B. i vratky DPH ešte na daňovom úrade?
Tieto, alebo podobné otázky by si však mal položiť aj policajný vyšetrovateľ Národnej protikorupčnej jednotky, alebo prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku, ktorí jediní majú oprávnenie na odhaľovanie a preverovanie trestných činov, ktoré súvisia s korupciou. Ak by si ich položili, tak by súbežne s obvinením Ladislava B. museli začať aj trestné stíhanie vo veci korupcie. A následne by mali preverovať všetky skutočnosti, ktoré by pomohli odpovedať na ďalšiu otázku a to či sa podnikateľ nepokúsil korumpovať daniarov, aby sa napokon sám obohatil na vratkách DPH.
Tento týždeň zaznela aj kritika policajtov, že Ladislava B. mali obviniť z daňového podvodu a nie za zločin neodvedenia dane a poistného. Žiaľ, nedalo sa. Polícia skúma čin z roku 2012 a preto musí postupovať podľa Trestného zákona, ktorý bol vtedy účinný. Daňový podvod vtedy v zákone nefiguroval. Dostal sa do neho neskôr. Súčasný trestný zákon tak vyšetrovateľ uplatniť nemohol.
Špekuluje sa aj o tom, že Ladislav B. za mrežami skončiť nemusí, aj keď mu hrozí sedem až dvanásť rokov odňatia slobody. Môže totiž prejaviť takzvanú účinnú ľútosť tým, že sumu, o ktorú okradol štát, zaplatí. Otázne však je, či to môže urobiť. Do nadobudnutia účinnosti predmetnej zmeny Trestného zákona bolo v praxi sporné, či sa ustanovenie zákona, ak ide o trestný čin neodvedenia dane a poistného mohlo použiť aj na neoprávnene vyplatené nadmerné odpočty DPH, ak následne došlo k ich vráteniu štátu.
Všeobecné súdy totiž v minulosti zastávali názor, že pri neoprávnene uplatnených odpočtoch DPH nie je možné, aby zanikla trestnosť činu podľa uvedeného ustanovenia, pretože to vyžaduje, aby došlo k dodatočnému zaplateniu splatnej dane a jej príslušenstva. Neoprávnene odčerpaný nárok na vrátenie DPH vyplatený štátom nie je možné podľa súdov považovať za daň. Tento rozpor odstránila novela zákona z roku 2012, keď vytvorila trestný čin daňového podvodu, pri ktorom účinná ľútosť možná nie je, z čoho je možné vyvodiť, že zákonodarca akceptuje dodatočné zaplatenie splatnej dane a jej príslušenstva len pri klasickom neodvedení dane a poistného, nie pri vratkách DPH. Účinná ľútosť teda zrejme Ladislavovi B. nepomôže, pretože sa na jeho prípad jednoducho vzťahovať nebude.
Radovan Pavlík, redaktor agentúry SITA