Či je u nás sviatok, alebo sviatok nie je, Slováci využívajú pomerne často možnosť nákupu v susedných štátoch. A naozaj nie iba počas štátom uznaných voľných dní, kedy sa u nás po novom nakúpiť nedá, ale robia tak aj v bežné dni.
Väčšina našich občanov, ktorí bývajú v prihraničných oblastiach, holduje nákupom v susednom Poľsku, Rakúsku, Maďarsku či Ukrajine. Je však potrebné sa zamyslieť, prečo sú nákupy za hranicami tak obľúbené. Nás, obyvateľov krajín bývalého východného bloku, nelákajú len nižšie ceny, ale je to najmä lepšia kvalita výrobkov.
Som rád, že táto téma sa stala konečne silne rezonujúcou. Som rád, že sa jej venujú aj politici na rokovaniach V4. A som rád, že ich hlas počuť aj v rámci európskeho priestoru. Nie je to totiž téma iba pre Slovensko, ale pre všetky „nové“ členské krajiny Európskej únie.
Už dávno sa totiž vie, že ten istý výrobok s tou istou značkou a z tej istej fabriky, má poväčšine iné zloženie v „starých“ a iné v „nových“ štátoch EÚ. Aj najnovší prieskum, ktorý robila renomovaná česká univerzita, tieto slová iba potvrdzuje. Zájdete do Hainburgu a kúpite mäsový výrobok, v ktorom je aj o 10 percent mäsa viac ako v tom rovnakej značky, ktorý si zaobstaráte v obchode na Slovensku.
Prípadne, slovenské balenie je menšie ako v Rakúsku, ale cena je rovnaká. A nie je to iba o potravinách, týka sa to bohužiaľ aj drogérie, napríklad pracích prostriedkov či aviváží. Vyjadrenie svetového výrobcu týchto produktov, že na Slovensku sa perie pri vyšších teplotách ako v Nemecku a preto nemôžu byť také účinné, je doslova smiešne.
Bolo to doslova verejné tajomstvo, že sme občania druhej kategórie a v princípe stačí obal, ktorý predáva. Obsah však je diametrálne odlišný. Treba nahlas povedať, že zloženie výrobkov, ktoré idú na náš trh, je iné najmä z dôvodu lacnejších vstupov, a tým pádom lacnejších, avšak nekvalitnejších výrobkov. Nie je to však vždy tak. Už je viacero príkladov, že výrobok s vyššou kvalitou má v susednom štáte rovnakú cenu ako ten menej kvalitný na Slovensku. Trápne zdôvodnenie zo strany výrobcov, že náš trh má iné chute, neobstojí.
Chuť je telesný zmysel, prostredníctvom ktorého vnímame chemické látky v rozpustnej podobe. Chuť nepozná hranice, politiku, etnikum, farbu pleti, náboženstvo. Chuť je predsa univerzálna. A takýmito kvázi ospravedlneniami celej situácie sa iba zakrýva chamtivosť výrobcov, ktorí stále žijú v predstave, že sa im dvojkoľajný prístup prepečie. Vítam preto iniciatívu V4, ktorá sa k tejto téme vrátila a hodlá bojovať aj na európskej pôde.
Na jednej strane máme v Európskej únii množstvo záväzkov a úloh. Musíme plniť prístupové kritériá, rozpočtové či politické kritériá, máme byť solidárni. Všetkému rozumiem. Únia je totiž o spolupráci. Ale nerozumiem tomu, prečo je žalúdok Francúza iný ako môj.
Autor: Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.
