Boris Kollár zostáva predsedom parlamentu. Ani jeden zo štyroch pokusov otvoriť mimoriadnu schôdzu sa nepodaril, 76 poslancov sa jednoducho nenašlo.
Musím uznať, že nič nečakané, lebo samotnú schôdzu Kollár zvolal počas prázdnin a jej opakovanie v deň štátneho sviatku. Na to, že predseda parlamentu odstúpi sám, asi nikto ani nepomyslel. Určite niektorí poslanci mali už vopred zaplatené dovolenky, a preto radšej zvolili pekné chvíle s rodinou, ako nejaké odvolávanie, ktoré aj tak nemalo šancu na úspech.
Toto bude asi hlavné vysvetlenie, prečo sa nedostavili do rokovacej sály. Ale je tu aj iná príčina, a to sú blížiace sa predčasné voľby. Viacerí preto nechceli naštvať prípadného budúceho koaličného partnera.
Smer vie, že veľa možných partnerov nemá
Robert Fico už vopred avizoval, že jeho poslanci nepodporia začiatok schôdze, na ktorej by sa mali pranierovať Kollárove prehrešky z minulosti. Mal by vraj sám odstúpiť. Pri vysvetlení postupu sa samozrejme nevyhol zverejniť ďalšie konšpirácie o údajnom ohrození bezpečnostných zložiek, čo je podľa neho hlavný dôvod prevalenia kauzy.
Dôvodom rozhodnutia smerákov sú však aj blížiace sa voľby. Fico dobre vie, že veľa potenciálnych partnerov už nemá. V posledných dňoch sa mu chrbtom otáča aj Peter Pellegrini a zostávajú mu tak už iba Republika a prípadne SNS, ak sa do parlamentu dostane.
Boris Kollár ostáva predsedom parlamentu, mimoriadnu schôdzu neotvorili ani v stredu
Na vládnutie je to málo a preto si jednoducho nechcel Kollára pohnevať. Ten bude zasa určite veľmi pozorne študovať, kto sa vôbec v rokovacej sále prezentoval a nevylučujem, že z toho vyvodí určité dôsledky.
Podobne môžeme posudzovať aj kroky Igora Matoviča či Richarda Sulíka, ktorí tiež na hlasovaní chýbali. Mali asi iný program, veď napríklad líder OĽaNO v stredu predstavuje kandidátku. Ale takto veru dobrý odkaz voličom nedali. Potešili samozrejme Kollára, ktorý ich zo zoznamu priateľov určite nevyškrtne.
Kollár sa bál verejnej rozpravy
Pravdou však je, že sa agresívne správanie predsedu parlamentu zverejnilo po 12-tich rokoch, ale to nie je dôvod aby sa o ňom nehovorilo. Kollár jednoducho nechcel pred verejnosťou prepierať vlastné špinavé prádlo, lebo by mu to nemuselo pomôcť pri oslovovaní voličov.
Možno by nejakých drsných spoluobčanov oslovil, veď aj oni sa tak často správajú, keď sa vrátia domov z dedinskej krčmy. „Otec rodiny“ je v ich očiach idolom, aj preto, že sa za svoj čin opakovane nechce ospravedlniť, dokonca by to vraj urobil znovu.
Na druhej strane je známe, že jeho voliči sú predovšetkým ženy a tu by bol určite problém. Doteraz ho videli ako osobu, ktorá sa nezištne stará o veľký počet vlastných detí, aj mnohopočetné expartnerky, ale predsa udrieť ženu, to je už niečo iné. Veď veľa z nich to má bohužiaľ aj vo vlastnej rodine, keď nahnevaný manžel dobehne domov a ženy hľadajú kam sa skryť, aby nedostali ďalšiu facku.
Kollár si je toho vedomý a preto sa snaží, aby sa na celú vec rýchlo zabudlo. Pred voľbami sa mu ľahšie vysvetľuje občanom, že chce vlastne pomôcť rodinám a po jeho agresívnom správaní by mu to určite nepomohlo.
Čo povedať na záver? Na Slovensku nič nie je prekvapením. Veď pozrime sa na kandidátky niektorých politických strán, kde sa nachádzajú aj osoby, ktoré sú trestne stíhané a prečo by bolo problémom, že šéf parlamentu niekedy v minulosti udrel svoju partnerku.
