NITRA 2. júna (WebNoviny.sk) – Emanuel Kohút a Nikola Radosová triumfovali v hlavnej kategórii tradičnej ankety Slovenskej volejbalovej federácie Volejbalista roka 2018. Rozhodli o tom hlasy trénerov, funkcionárov a novinárov.
Skúsený blokár Kohút dosiahol zlatý hetrik (2016 – 2018), na konte má celkovo štyri prvenstvá (aj 2013). Smečiarka Radosová sa stala Volejbalistkou roka premiérovo, na tróne nahradila Jaroslavu Pencovú. Slávnostné vyhlásenie ankety sa uskutočnilo v nedeľu 2. júna v nitrianskom Divadle Andreja Bagara v rámci galavečera spojeného s oslavou storočnice slovenského volejbalu.
Prvenstvá pre Prievidzu, Strabag, Kravárika i Matušova
V kolektívoch sa tretí rok za sebou udeľovali ceny zvlášť pre mužskú a ženskú kategóriu, v oboch triumfovali extraligoví šampióni – VK Prievidza, resp. Strabag VC FTVŠ UK Bratislava. „Kohúti“ z Prievidze aj Bratislavčanky sa tešili aj z triumfov v Slovenskom pohári a double.
Slovenskí volejbalisti v Zlatej európskej lige zdolali Lotyšov, odvrátili dva mečbaly
Trénerom roka v mužskej zložke sa stal kormidelník reprezentácie Andrej Kravárik, ktorý priviedol národný tím k jubilejnému desiatemu postupu na európsky šampionát. V ženskej zložke sa po roku opäť tešil z prvenstva kouč Slávie EU Bratislava Michal Matušov, ten okrem extraligového striebra prenikol s reprezentáciou do 19 rokov na majstrovstvá Európy junioriek, kde mladé Slovenky obsadili 10. miesto.
V druhom ročníku kategórie Junior roka triumfovali Filip Mačuha a Simona Jelínková. Najlepším rozhodcom sa aj po siedmy raz stal Juraj Mokrý. V kategórii beachvolejbalistiek na základe počtu dosiahnutých bodov obhájili prvenstvo slovenské jednotky Natália Dubovcová a Andrea Štrbová, novú mužskú kategóriu ovládli národní šampióni Ľuboš Nemec a Patrik Pokopec. Premiérovú Cenu fanúšika v online hlasovaní získali nahrávač Michal Masný a smečiarka Romana Hudecová.
Do ideálnej zostavy roka sa na základe hlasovania dostali Michal Masný (nahrávač), Matej Paták, Tomáš Kriško (smečiari), Emanuel Kohút, Šimon Krajčovič (blokári), Peter Michalovič (univerzál) a Matej Kubš (libero). Ženský Dream Team tvoria nahrávačka Barbora Koseková, smečiarky Nikola Radosová a Romana Hudecová, blokárky Jaroslava Pencová a Nina Herelová, univerzálka Karin Šunderlíková a libero Lucia Nikmonová.
Radosovej premiéra
Blokárka a kapitánka reprezentácie Jaroslava Pencová ovládla predchádzajúcich päť ročníkov (2013 – 2017), teraz v tesnom súboji prepustila prvú pozíciu smečiarke Nikole Radosovej, ktorá tiež patrí k líderkám národného tímu. Na treťom mieste skončila blokárka Nina Herelová.
Slovenské volejbalistky v Zlatej európskej lige 2019 prvýkrát uspeli, po dráme zdolali Češky
Stoosemdesiatšesť centimetrov vysoká volejbalistka nemeckých Drážďan v roku 2018 pôsobila aj v rumunskom CSM Bukurešť. Do Bundesligy sa presunula po zisku rumunského double, s klubom triumfovala v lige aj pohári. S Drážďanmi sa predstavila vo finále Nemeckého superpohára. V reprezentácii sa zaskvela výbornými výkonmi v Zlatej európskej lige, keď v šiestich zápasoch skupiny získala 108 bodov a bola druhou najproduktívnejšou hráčkou celej základnej časti.
„Som veľmi vďačná za toto ocenenie. Minulý rok bol pre mňa jeden z najlepších – v Rumunsku sme sa dvoma zlatými medailami postarali o najúspešnejšiu sezónu v klubovej histórii a dobré obdobie som mala aj v reprezentácii, čo zrejme tiež zavážilo. Ocenenie je pre mňa predovšetkým motiváciou do budúcnosti, tvrdou prácou sa chcem naďalej zlepšovať,“ povedala 27-ročná Radosová, ktorá v bundesligovom klube Drážďan bude pôsobiť aj v novej sezóne po domácich majstrovstvách Európy.
Kohút reprezentácii pomohol k postupu na ME
Blokár Emanuel Kohút ako hrajúca legenda slovenského volejbalu triumfoval v ankete po tretí raz za sebou a celkovo štvrtýkrát, čím sa v historickom meradle odpútal od Andreja Kravárika a Michala Masného (po 3 prvenstvá). Dlhoročný kapitán národného tímu v hlasovaní zdolal spoluhráčov z národného tímu Mateja Patáka a Petra Michaloviča. „Ocenenia nikdy neomrzia, aj keď sa budem opakovať, že v rámci motivácie by to už mohli dostať mladší hráči a vo volejbale ako kolektívnom športe by si to zaslúžilo určite celé družstvo,“ povedal Kohút.
Tridsaťšesťročný Bratislavčan ako kapitán priviedol reprezentáciu k postupu na tohtoročný európsky šampionát, následne oznámil uzavretie bohatej a úspešnej reprezentačnej kapitoly. Dvojnásobný šampión Európskej ligy (2008, 2011) v minulosti štartoval na piatich majstrovstvách Európy (2009, 2011, 2013, 2015, 2017). „Myslím si, že rok bol vcelku úspešný. Trochu mrzí, že sme neukázali viac v Zlatej európskej lige, ale podarilo sa nám postúpiť na majstrovstvá Európy, čo je najdôležitejšie – ukázať sa opäť v európskej špičke,“ podotkol Kohút, ktorý od leta 2017 háji farby Katovíc v kvalitnej poľskej PlusLige. „V Katoviciach sme hrali pekný volejbal, škoda zranení niektorých hráčov v závere sezóny, mohli sme sa dostať ešte vyššie,“ poznamenal skúsený blokár.
Viac triumfov v ankete má na konte už len šesťnásobný Volejbalista roka Richard Nemec. „Na Riša si už netrúfam, keďže som tento rok uzavrel kariéru v národnom mužstve, ale som rád, že som sa mohol dostať do takejto spoločnosti,“ uzavrel s úsmevom Kohút.
Trénermi roka Matušov a Kravárik
Michal Matušov získal ocenenie tréner roka ženskej zložky po druhý raz, obhájil minuloročné prvenstvo. Volejbalistky Slávie EU Bratislava priviedol v druhej sezóne v pozícii hlavného trénera k strieborným medailám v extralige. Úspech dosiahol s juniorskou reprezentáciou, dievčatá do 19 rokov sa pod jeho vedením predstavili na európskom šampionáte v Albánsku a dostali sa do najlepšej desiatky.
Andrej Kravárik ako tréner národného tímu mužov priviedol slovenských reprezentantov k postupu na tohtoročné septembrové majstrovstvá Európy, v skupine za sebou nechali Čiernohorcov, Moldavcov aj Islanďanov. Predtým s omladeným tímom vybojovali zotrvanie v Zlatej európskej lige aj pre tento rok.
Najlepšími tímami majstri Strabag a Prievidza
Hráčky Strabagu sa v roku 2018 tešili zo zisku dvoch trofejí – premiérovo v klubovej histórii ovládli extraligu a dominovali aj na finálovom turnaji Slovenského pohára v Prievidzi. V Challenge Cupe sa družstvo trénera Tomáša Vargu prebojovalo do osemfinále, kde ich zastavil až neskorší semifinalista Dinamo Krasnodar.
Prvý titul v klubovej histórii získali aj volejbalisti Prievidze, vo finále si poradili s Nitrou 4:3 na zápasy. K zlatu dokráčali zverenci Richarda Nemca aj na domácom finálovom turnaji Slovenského pohára, vo finále zdolali Svidník.
Mokrého siedmy triumf v sérii
Rozhodca svetového formátu Juraj Mokrý ovládol anketu o najlepšieho rozhodcu aj v jej siedmom ročníku. V roku 2018 rozhodoval ako jednotka októbrové finále majstrovstiev sveta žien Srbsko – Taliansko. Na svetovom šampionáte v Japonsku sa celkovo predstavil v 12 zápasoch, sedem viedol ako prvý arbiter.
Premiérová Cena fanúšika pre Hudecovú a Masného
V novej kategórii Cena fanúšika mohla široká volejbalová verejnosť prostredníctvom online hlasovania rozhodnúť o premiérových laureátoch spomedzi šiestich najlepších z hlavnej ankety. Medzi ženami sa z prvenstva tešila Romana Hudecová, získala 469 hlasov. Smečiarka bratislavského Strabagu odsunula na druhé miesto nahrávačku Barboru Kosekovú (300), tretiu pozíciu obsadila blokárka Nina Herelová (274).
Medzi mužmi rovnako s výrazným náskokom triumfoval nahrávač Michal Masný (705 hlasov), ktorý vlani hájil farby účastníkov poľskej PlusLigy z Lubinu a Zawiercia. Na „medailových“ priečkach skončili aj blokár Emanuel Kohút (569) a smečiar Matej Paták (316). Fanúšikovia v oboch kategóriách celkovo podporili svojich favoritov 3550 hlasmi.
Jelínková a Mačuha najlepší medzi juniormi
Juniorkou roka sa stala smečiarka Pezinka Simona Jelínková, ktorá nechýbala v základnej zostave na majstrovstvách Európy do 19 rokov v Albánsku a tímu aj z pozície univerzálky pomohla k 10. miestu medzi európskou mládežníckou elitou. Osemnásťročná razantná smečiarka so solídnym výskokom tiež patrila k najproduktívnejším hráčkam parfems.sk extraligy.
Cenu pre Juniora roka získal blokár Filip Mačuha. Devätnásťročný Prievidžan v drese Nitry vybojoval extraligové striebro, následne sa presunul do rodného mesta a majstrovského tímu „kohútov“. V lete premiérovo nahliadol do seniorskej reprezentácie a svojím dielom prispel k postupu na majstrovstvá Európy.
Na piesku opäť najlepšie Dubovcová a Štrbová
Kráľovnami plážových kurtov po roku opäť sú Natália Dubovcová a Andrea Štrbová. V máji v tureckom Mersine vybojovali bronz a získali prvé spoločné medailové umiestnenie vo World Tour. Pripísali si tiež viacero cenných skalpov a úspešne odštartovali kvalifikačný cyklus o postup na budúcoročné olympijské hry do Tokia. V auguste potvrdili pozíciu slovenských jednotiek triumfom na finálovom turnaji národnej CUC Beach Tour v Senci.
Kategória plážových volejbalistov sa po prvý raz rozdelila na ženskú a mužskú, v mužskej triumfovali Ľuboš Nemec a Patrik Pokopec. V Senci rovnako ako Dubovcová a Štrbová obhájili domáci titul, predstavili sa aj na kvalitne obsadenom turnaji World Tour v Ostrave. V šestkovom volejbale bojujú v Edymax extralige vo farbách Prievidze, resp. Myjavy.
PREHĽAD VÍŤAZOV ANKETY SVF VOLEJBALISTA ROKA
2018 Emanuel Kohút – Nikola Radosová
2017 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2016 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2015 Martin Sopko starší – Jaroslava Pencová
2014 Michal Masný – Jaroslava Pencová
2013 Emanuel Kohút – Jaroslava Pencová
2012 Lukáš Diviš starší – Dominika Valachová
2011 Tomáš Kmeť – Monika Smák
2010 Martin Nemec – Monika Smák
2009 Michal Masný – Monika Smák
2008 Michal Masný – Petronela Biksadská
2007 František Ogurčák – Petronela Biksadská
2006 František Ogurčák – Alica Székelyová
2005 Tomáš Kmeť – Monika Smák
2004 Jakub Joščák – Alica Székelyová
2003 Richard Nemec – Alica Székelyová
2002 Peter Diviš – Adriana Marčeková
2001 Andrej Kravárik – Adriana Marčeková
2000 Andrej Kravárik – Adriana Marčeková
1999 Richard Nemec – Adriana Marčeková
1998 Richard Nemec – Slávka Homzová
1997 Richard Nemec – Adriana Farkašová (Marčeková)
1996 Richard Nemec – Adriana Farkašová (Marčeková)
1995 Richard Nemec – Katarína Rimovská
1994 Andrej Kravárik – Monika Kulová (Smák)
Ďalší piati laureáti Siene slávy slovenského volejbalu
Súčasťou nedeľňajšieho galavečera na oslavu storočnice volejbalu u nás a vyhlásenia ankety Volejbalista roka 2018 v nitrianskom Divadle Andreja Bagara bolo tiež uvedenie ďalších piatich laureátov do Siene slávy slovenského volejbalu. Stali sa nimi Pavel Schenk, Hilda Mazúrová, Jozef Labuda, Vladimír Kovalík a Miroslav Rovný (in memoriam). Vlani pri otvorení Siene slávy do nej vstúpili Bohumil Golian (in memoriam), Pavlína Kohútová-Šteffková, Dušan Prieložný (in memoriam) a Štefan Pipa.
Pavel Schenk (27. júna 1941, Borotín) – na scéne sa výrazne presadil ako hráč aj tréner. Štartoval na troch majstrovstvách sveta, troch majstrovstvách Európy a troch olympijských hrách, celkovo získal 6 medailí (1 zlatú, 4 strieborné a 1 bronzovú). V roku 1966 sa stal majstrom sveta na domácom šampionáte v Prahe, navyše ho vyhlásili za najlepšieho smečiara turnaja. Ešte predtým v roku 1962 vybojoval na svetovom šampionáte v Moskve striebro. V zbierke úspechov má aj dve olympijské medaily – striebro z Tokia (1964) a bronz z Mexika (1968). ČSSR reprezentoval v rokoch 1962 – 1972. S jeho menom sa spájajú najväčšie klubové úspechy slovenského mužského volejbalu. Červenú hviezdu Bratislava ako tréner priviedol k zisku trofeje pre víťaza Európskeho pohára majstrov (1979) a Pohára víťazov pohárov (1981). ČH Bratislava sa pod jeho trénerskou taktovkou trikrát tešila z federálneho titulu majstra bývalej ČSSR (1978, 1979 a 1981). V roku 1980 bol kormidelníkom československej reprezentácie na OH v Moskve.
Hilda Mazúrová (17. augusta 1943, Spišské Tomášovce) – narodila sa v Spišských Tomašovciach, ale vyrastala v Harmónii pri Modre, kde aj začala svoju úspešnú športovú kariéru. Počas štúdia na FTVŠ v Bratislave sa stala hráčkou Slávie UK. Jej prvým veľkým úspechom bolo víťazstvo na Spartakiádnom turnaji v roku 1965 a súčasne štart v Pohári európskych majstrov. Tu sa začala slávna éra slavistického volejbalu. Mazúrová bola od sezóny 1963/1964 pevnou súčasťou základnej zostavy Slávie UK. V drese Slávie UK Bratislava získala v rokoch 1966, 1967 a 1968 tri tituly majstra Československa. Mazúrová sa výrazne presadila aj v drese Československa, v reprezentácii odohrala v rokoch 1963 – 1972 dvesto medzištátnych stretnutí. Štartovala na európskom šampionáte v Turecku v roku 1967, kde vybojovala bronz. Dodnes je jedinou slovenskou volejbalistkou, ktorá štartovala na dvoch olympiádach. V Mexiku (1968) obsadila s ČSSR 6. miesto a na ďalšej olympiáde v Mníchove (1972) skončil jej tím na 7. priečke.
Jozef Labuda (13. decembra 1941, Bratislava) – jeden z velikánov slovenského volejbalu. Ako chlapec hrával futbal v Slovane Bratislava, ale v roku 1956 odišiel študovať do Trnavy a tam objavili jeho talent na volejbal. Rok pred skončením strednej školy už hral v bratislavskej Slávii UK. Od roku 1964 figuroval v kádri seniorskej reprezentácie, zúčastnil sa na olympiáde v Tokiu, ale celý turnaj, na ktorom si československí volejbalisti vybojovali striebro za zlatým ZSSR a pred bronzovým domácim tímom, preležal medzi štyrmi nemocničnými stenami so žltačkou. V tom istom roku na Svetovom pohári v Poľsku skončili volejbalisti ČSSR tretí a Labuda sa objavil v najlepšej šestke turnaja. Najväčší úspech dosiahol muž s delovým servisom a tvrdým smečom v roku 1966, keď s ČSSR na majstrovstvách sveta v Prahe získal zlato. Hoci mal ponuky z Českej republiky, do roku 1970 bola jeho jediným klubom Slávia UK. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner, viedol Inter Bratislava, Duklu Trenčín a Sláviu UK Bratislava. Jozef Labuda je držiteľ Zlatej lopty SVF.
Vladimír Kovalík (27. novembra 1936, Banská Bystrica) – pred tridsiatimi rokmi rozhodoval na OH v Soule ženské semifinále i zápas o bronz mužov, keď pískal s píšťalkou z hračkárstva. V Soule rozhodoval celkovo v šiestich zápasoch, dostal sa tam ako jeden z trojice neutrálnych rozhodcov. V tom čase patrili do najvyššej kategórie FIVB dvanásti rozhodcovia, z toho štyria z Európy. Vladimír Kovalík ako vôbec prvý Slovák rozhodoval v prestížnej Svetovej lige v jej úvodnom ročníku 1990, vydržal v súťaži tri sezóny do roku 1992, keď sa z vekových dôvodov rozlúčil. Okrem iného rozhodoval na OH 1988 v Soule, MS mužov 1982 a 1990, MS žien 1986, MS klubov 1990, vo Svetovej lige 1990 až 1992, na Svetovom pohári 1985, 1989 a 1991, ME mužov 1981 a 1983, v EPM, PVP, MS junioriek 1985 a 1987, ME juniorov 1975 či vo federálnej lige v rokoch 1968 až 1992. Pri volejbale prešiel všetkými činnosťami. V rodnom meste hrával v Slávii, Lokomotíve a Partizáne, v Bratislave za Baník a Červenú hviezdu. Trénoval Lokomotívu a Partizán Banská Bystrica, dlhé roky pôsobil vo viacerých funkciách, vo federálnej ére aj ako predseda komisie rozhodcov.
Prof. Miroslav Rovný (25. septembra 1921 – 17. decembra 1991) – v roku 1962 bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a trénerom Volejbalového oddielu tejto telovýchovnej jednoty. Bol skvelý športovec a vynikal nielen vo volejbale, ale aj v hádzanej, basketbale, tenise, v hokeji a atletike. Do histórie klubu sa Miroslav Rovný zapísal zlatými písmenami, ženy Slávie UK Bratislava doviedol v roku 1966 k historicky prvému titulu majsteriek ČSSR. V rokoch 1947 – 1949 pôsobil na Učiteľskej akadémii v Bratislave, kde sa začal zapájať aktívne do činnosti klubov vysokoškolského športu. Reprezentačné družstvo volejbalistiek Československa doviedol k striebru na majstrovstvách Európy v Prahe 1949 a bronzu na majstrovstvách sveta 1952 v Moskve. V roku 1953 prešiel ako odborný asistent na Fakultu spoločenských vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Xéniou. V roku 1961 získal vedeckú hodnosť CSc. a o jedenásť rokov neskôr bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a v akademickom roku 1979/1980 sa stal riadnym profesorom. Na FTVŠ UK vykonával funkciu prodekana v rokoch 1964 – 1976. Z úcty k vykonanej práci tejto mimoriadnej osobnosti nesie Športová hala FTVŠ UK od roku 2006 meno prof. Rovného.