Keď sa povie „obnoviteľná energia“, väčšina ľudí si predstaví čistý zdroj energie, ktorý zachráni planétu. No čo ak aj veterné elektrárne majú svoje temné stránky? A čo ropné vrty, ktoré sú odpradávna symbolom priemyselného pokroku, ale aj ekologických katastrof? Ktorý z týchto dvoch spôsobov výroby energie je pre divokú prírodu skutočne horší?
Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.
Veterné elektrárne: Nečakaný predátor vtáctva?
Donald Trump sa kedysi vyjadril, že veterné turbíny sú „katastrofou pre vtáky a veľryby“. Hoci jeho výroky sú často diskutabilné, v tomto prípade sa v nich nachádza aspoň zrnko pravdy. Veterné elektrárne môžu skutočne ohrozovať vtáky, najmä dravce a morské vtáky, ktoré si vysoké turbíny nevšímajú alebo ich zmätie prúdenie vzduchu.
Podľa vedkyne Aspen Ellis, ktorá strávila desaťročia študovaním morských vtákov, môže nesprávne umiestnenie veterných fariem vážne ovplyvniť ich populáciu. Problémom nie je len priama kolízia, ale aj situácia, keď sú morské vtáky nútené zmeniť svoje prirodzené migračné trasy, aby sa vyhli veterným farmám a potom strávia viac času a energie hľadaním potravy.
Okrem vtákov môžu mať veterné farmy vplyv aj na morské cicavce. Hluk z výstavby a vibrácie počas prevádzky môžu dezorientovať veľryby a delfíny. Na druhej strane, niektoré druhy tuleňov si už našli cestu, ako turbíny využiť – lovia v okolí ich konštrukcií, kde sa často zhromažďuje dostatok rýb. „Veterná energia mení ekosystém, ale vplyv nie je nevyhnutne vždy negatívny,“ hovorí Beth Scott, profesorka morskej ekológie na University of Aberdeen v Škótsku, ktorá sa stala veternou elektrárňou. „Fosílne palivá a ich vplyv na klimatické zmeny však prevažujú nad všetkým,“ dodáva.
Plávajúce veterné elektrárne: Budúcnosť obnoviteľnej energie
Ropné vrty: Tichý zabijak s katastrofálnymi následkami
Ropný priemysel čelí kritike už desaťročia – a oprávnene. Od havárie tankera Exxon Valdez v roku 1989 po ekologickej katastrofe Deepwater Horizon v roku 2010 – úniky ropy spôsobili nespočetné škody na morských ekosystémoch. Ropa pokrýva vtáčie perie, čím ich odsudzuje na pomalú smrť. Ovplyvňuje tak dlhodobo celý potravinový ekosystém.
To však nie je všetko. Ropné vrty nielenže poškodzujú životné prostredie únikmi ropy, ale škodí aj obrovské množstvo hluku. Seizmické prieskumy, pri ktorých lode vysielajú mohutné zvukové vlny do dna oceánu, môžu byť pre morské cicavce devastujúce. Výskumy ukázali, že po havárii Deepwater Horizon klesla populácia vorvaňov o 31 % a populácia vorvaňovca zobatého dokonca o 83 %.
A potom je tu samotný proces spaľovania fosílnych palív. Akýkoľvek vplyv veterných elektrární na vtáctvo a iné živočíchy sa stráca v porovnaní s klimatickou hrozbou, ktorú spôsobuje spaľovanie ropy a plynu. Otepľovanie planéty vedie k extrémnemu počasiu, vysychaniu mokradí, požiarom a ďalším javom, ktoré ohrozujú divokú prírodu.
Ktorá energia je teda horšia?
Ak sa pozrieme na krátkodobý dopad, veterné elektrárne môžu lokálne ovplyvniť vtáctvo či morské živočíchy. No v dlhodobom horizonte je ich vplyv na prírodu oveľa menší ako pri ťažbe ropy. Veterná energia je obnoviteľná a môže byť časom zdokonalená tak, aby bol jej dopad minimálny – napríklad pomocou lepšej lokalizácie fariem či technológií na odplašenie vtákov.
Naopak, ropné vrty neponúkajú požadovanú ekologickú prioritu – spaľovanie fosílnych palív vedie ku klimatickým zmenám, ktoré sú hlavnou hrozbou pre celú biosféru. Čím skôr prejdeme na obnoviteľné zdroje energie, tým dosiahneme menšie dopady na životné prostredie.
Takže áno, veterinárne turbíny môžu občas spôsobiť problémy vtákom. Ale oproti negatívnemu zásahu ropných vrtov je ich vplyv len kvapkou v mori.
