Umelá inteligencia a klíma: Pomocník budúcnosti alebo tichý ničiteľ planéty?

Umelá inteligencia sľubuje riešenia klimatickej krízy, no zároveň spotrebúva obrovské množstvo energie. Je AI skutočným pomocníkom, alebo rastúcou hrozbou pre klímu? Prečítajte si viac.
Umelá inteligencia generujúca obsah na notebooku – vizuál znázorňujúci digitálne technológie, dátové centrá a ich vplyv na spotrebu energie a klímu
Umelá inteligencia mení digitálny svet. Akú cenu za to platí planéta? Ilustračné foto: Getty Images

Na prvý pohľad ide o príbeh technologického pokroku. Umelá inteligencia píše texty, plánuje dovolenky, pomáha firmám aj vedcom. No v pozadí tohto digitálneho komfortu rastie problém, ktorý si zatiaľ všíma len málo ľudí – obrovská spotreba energie a znečistenie, ktoré AI zanecháva v reálnom svete.

Ako uvádza portál The Guardian, keď Sharon Wilsonová namierila termokameru na jedno z najväčších dátových centier v americkom Memphise, nevidela servery ani kódy. Videla teplo, plyny a emisie. Podľa jej odhadov turbíny, ktoré poháňajú superpočítače umelej inteligencie, vypúšťali do ovzdušia viac skleníkových plynov než bežná elektráreň. „To, čo som videla, bolo šokujúce. Také množstvo znečistenia by človek pri digitálnej technológii nečakal,“ opisuje.

Dátové centrá žerú energiu rýchlejšie, než stíhame vyrábať

Ešte donedávna boli emisie z digitálnych služieb považované za zanedbateľné. Dnes je situácia iná. V Írsku spotrebujú dátové centrá približne pätinu celej elektriny krajiny a v najbližších rokoch by to mohla byť až tretina. Podobné trendy sa črtajú aj v USA a ďalších rozvinutých štátoch.

Medzinárodná energetická agentúra upozorňuje, že práve dátové centrá a umelá inteligencia budú v najbližšej dekáde patriť k hlavným motorom rastu spotreby elektriny. A hoci technologické firmy hovoria o zelenej energii, realita je často menej optimistická. V mnohých regiónoch sa nové centrá stále spoliehajú na uhlie a zemný plyn, pretože sú okamžite dostupné.

Jeden dotaz planétu nezničí. Miliardy áno

Použitie chatbota na napísanie e-mailu či vyhľadanie receptu má zanedbateľnú energetickú stopu. Problém však vzniká vtedy, keď rovnakú vec robia stovky miliónov ľudí denne. Umelá inteligencia sa rýchlo stáva súčasťou vyhľadávania, reklamy, sociálnych sietí aj online nákupov.

Najväčší problém je, že nemáme jasný obraz o skutočnej spotrebe energie,“ upozorňuje odborníčka na klimatické dopady umelej inteligencie Sasha Luccioni. Podľa nej technologické firmy zverejňujú len vybrané údaje a verejnosť tak netuší, akú cenu má digitálny komfort.

Môže AI klíme pomôcť?

Zástancovia umelej inteligencie tvrdia, že áno. AI už dnes pomáha znižovať spotrebu energie v dátových centrách, zvyšovať výkon veterných a solárnych elektrární či vyvíjať lepšie batérie pre elektromobily. Podľa viacerých štúdií by jej prínosy mohli prevýšiť emisie, ktoré sama vytvára.

Kritici však upozorňujú na riziko opačného efektu. Vyššia efektivita často vedie k vyššej spotrebe. Inteligentný marketing podporuje nakupovanie, jednoduchšie plánovanie dovoleniek zvyšuje počet letov a automatizované systémy urýchľujú ťažbu ropy a plynu.

Technológia bez pravidiel môže viac škodiť než pomáhať

Práve prepojenie umelej inteligencie s fosílnym priemyslom vyvoláva najväčšie obavy. Algoritmy dnes pomáhajú zefektívniť ťažbu a sprístupňovať nové ložiská. To síce zvyšuje zisky, no zároveň predlžuje závislosť sveta od uhlia, ropy a plynu.

Aj preto sa čoraz častejšie objavujú výzvy na prísnejšie pravidlá. Niektorí odborníci hovoria o moratóriu na nové dátové centrá, iní navrhujú zdanenie umelej inteligencie alebo povinné zverejňovanie jej energetickej stopy.

Rozhodnutie ešte máme v rukách

Umelá inteligencia sama o sebe nie je nepriateľom klímy. Je to nástroj – a záleží na tom, ako ho použijeme. Ak sa stane motorom ďalšej spotreby a spaľovania fosílnych palív, klimatickú krízu prehĺbi. Ak ju však dokážeme nasmerovať na riešenia a nastaviť jasné hranice, môže pomôcť tam, kde ľudské schopnosti nestačia.

Budúcnosť umelej inteligencie tak nie je len technologickou otázkou. Je to aj test toho, či dokážeme myslieť dopredu – a nielen rýchlejšie.

Ďalšie k téme