Triedenie odpadu sa stalo bežnou súčasťou života väčšiny Slovákov. Napriek tomu však vyvstáva otázka, ako správne a dôsledne pristupujeme k tejto činnosti. Najnovší prieskum organizácie ENVI – PAK ukazuje, že hoci triedime, neistota pri niektorých obaloch vedie až tretinu ľudí k tomu, že ich radšej vyhodia do zmesového odpadu.
Papier a plasty zvládame, s bioodpadom bojujeme
Podľa aktuálneho prieskumu organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK triedi odpad až 96 % Slovákov – 76 % pravidelne a ďalších 20 % aspoň občas. Najviac sa triedia plasty, sklo a papier, pričom plasty tvoria u tretiny domácností najväčšiu časť odpadu. Naopak, menej sa darí s triedením kuchynského bioodpadu, kovov a textilu, ktorý je povinne triedený len od roku 2025.
Problémy spôsobujú najmä kombinované či menej známe obaly. Až 30 % ľudí sa rozhodne takéto obaly hodiť radšej do zmesového odpadu, než by riskovali ich nesprávne vytriedenie.
„Obaly z viacerých materiálov sú pre ľudí mätúce – nevedia, kam patria. Preto odporúčame, aby ich v prípade nejasností vyhodili do kontajnera, kam podľa ich názoru najviac pasujú. Triedený odpad totiž prechádza ešte ďalšou triediacou linkou. Ak ho však dajú do zmesového odpadu, v Bratislave a Košiciach síce skončí v spaľovni, ale v ostatných častiach Slovenska končí na skládke,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI – PAK.
Triedenie sa mení z rutiny na uvedomelý návyk
Triedenie už nie je len o návyku. Podľa Kataríny Kretter ľudia čoraz viac rozmýšľajú nad tým, ako triediť dôkladne a správne. Prieskum ukazuje, že 77 % respondentov oddeľuje z obalov všetko, čo sa dá – napríklad viečko z jogurtového téglika. Až 90 % ľudí stláča obaly, aby šetrili miesto v kontajneroch, a 63 % triedi aj drobné obaly, ako sú tie od cukríkov alebo žuvačiek.
Triedenie tak nadobúda novú úroveň – stáva sa vedomým konaním so zámerom znížiť množstvo odpadu na skládkach a maximalizovať využitie surovín.
Prečo niektorí ľudia netriedia vôbec?
Napriek pozitívnemu trendu, časť ľudí s triedením ešte nezačala. Najčastejšie preto, že im chýba návyk (52 %), alebo neveria systému – boja sa, že aj vytriedený odpad skončí na jednej kope (49 %).
„Nie všetci vedia, ako správne triediť. Ale keď im to jasne vysvetlíme, väčšina sa snaží zlepšiť. Aj preto je dôležité, aby sme ľudí o triedení neustále vzdelávali,“ zdôrazňuje Kretter.
Informácie máme, no chýba istota
Až 90 % opýtaných tvrdí, že majú o triedení v domácnosti dostatočné informácie. Keď si však nie sú istí, ako obal vytriediť, 37 % ľudí ho zaradí podľa vlastného úsudku. Ďalších 29 % hľadá informácie online a 24 % sa spolieha na označenie priamo na obale.
No práve táto neistota vedie k tomu, že 30 % ľudí radšej obal vyhodí do zmesového odpadu. Pomôcť by mohli lepšie dostupné a zrozumiteľné informácie – napríklad výrazné označenie na kontajneroch alebo jednotné symboly na obaloch.
Nestačí triediť. Dôležité je triediť správne
Triedenie na Slovensku funguje a výsledky sa postupne zlepšujú. Najväčšou výzvou však ostáva jeho správnosť – nestačí len triediť základné materiály. Dôležité je venovať pozornosť aj špecifickým a menej známym druhom odpadu.
„Každý vytriedený obal môže dostať druhý život. Ak ale recyklovateľný obal skončí v čiernej nádobe, jeho príbeh sa končí. Preto sme vytvorili grafiky s reálnymi obalmi a návodom, ako ich správne triediť. Ľudia ich poznajú z bežného života, a tak si lepšie zapamätajú, kam patria,“ uzatvára Katarína Kretter.
