Protesty farmárov v Holandsku priniesli viacero otázok nielen v oblasti klímy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Holandsko, farmári, protest
Farmárov rozhnevali plány vlády a rozhodli sa zablokovať distribučné centrá supermarketov. Foto: SITA/AP

Britský denník The Guardian nedávno priniesol zaujímavý pohľad na protesty holandských farmárov, ktoré otvárajú viaceré dôležité otázky v oblasti klimatickej krízy a života tamojších farmárov. Až do relatívne nedávnej doby bolo pritom farmárske umenie v Holandsku považované za zázrak globálnej ekonomiky, k čomu časopis The National Geographic v roku 2017 uverejnil článok s titulkom: „Táto malá krajina živí svet.“ Pocit národnej hrdosti bol pritom postavený na poste druhého najväčšieho vývozcu poľnohospodárskych produktov podľa hodnoty hneď za USA.

Prijaté klimatické ciele vytvárajú núdzovú životnú situáciu u farmárov

Dnes však holandskí farmári zapĺňajú titulky svetových novín z úplne iných a menej optimistických dôvodov. Klimatická kríza a s ňou vytváraná núdzová situácia, sa síce s oneskorením, ale predsa, dostáva aj do centra politického diania. Holandský premiér Mark Rutte sa v rámci udržateľnosti životného prostredia a ochrany klímy zaviazal do roku 2030 znížiť celkové emisie dusíka v krajine o polovicu.

Veľká časť z nich pritom pochádza najmä z hnoja a moču produkovaného hovädzím dobytkom, ošípanými a kurčatami. Aby bola vláda schopná dosiahnuť ustanovený cieľ, oznámila plány na zníženie súčasných stavov dobytka o tretinu. Farmári v krajine boli v súvislosti s prijatými plánmi informovaní o tom, že uvedený postup by sa mohol realizovať prostredníctvom povinného výkupu.

Testovací prípad

Aj ostatné európske krajiny sa snažia zmeniť situáciu vo svojich poľnohospodárskych sektoroch a aj z tohto dôvodu sa holandskí farmári stávajú akýmsi testovacím prípadom pri orientácii sa v životnej dôležitej politike na zelenú, píše ďalej v článku britský denník The Guardian. Minulý týždeň pritom nespokojní farmári konfrontovali ministerku financií Sigrid Kaagovú s horiacimi pochodňami.

Farmárske traktory tiež zablokovali cesty pred domom ministerky pre prírodu Christianne van der Walovej, kde vysypali kal. Vzniknutá situácia zároveň nahráva krajnej pravici v krajine, ktorá úspešne využila vec farmárov na propagáciu toxickej a konšpiračnej teórie o tom, že označená poľnohospodárska pôda má byť v budúcnosti použitá s cieľom postaviť na nej domovy pre žiadateľov o azyl. Zastrašovacie taktiky rozhnevaných farmárov použité protestným hnutím však boli verejnosťou právom odsúdené.

Aj napriek tomu vyvolal odpor na vidieku vlny sympatií u širokej verejnosti, a to najmä v oblastiach mimo veľkých miest. V rozhodujúcich regionálnych voľbách, ktoré sa konajú tento mesiac, kandiduje aj strana Farmár-Občan, ktorá sa v aktuálnych predvolebných prieskumoch umiestňuje na treťom mieste. Ak by táto strana vo voľbách získala dostatok kresiel v holandskom senáte potrebných pre vytvorenie blokujúcej aliancie s krajnou pravicou, ciele „dusíkového zákona“ by mohli byť ohrozené. Takýto krok by však podľa zainteresovaných vyslal veľmi zlý signál k ostatnému svetu.

Minca má vždy dve strany

Výskumníci z Organizácie spojených národov (OSN) odhadujú, že bez kľúčových rozhodnutí a reálnych krokov by len samotné emisie skleníkových plynov pochádzajúce z poľnohospodárstva dostali planétu za bod zlomu, respektíve oteplenia o 1,5 stupňa Celzia. Symbolický spor medzi holandskými ministrami a tamojšími farmármi však ukazuje aj na druhú stránku veci.

Pre dosiahnutie stanovených cieľov bude potrebná zo strany kompetentných vlád otvorená komunikácia a úzka spolupráca s ľudmi, ktorých živobytie a spôsob doterajšieho života sú prijímanými rozhodnutiami ohrozené. V praxi to okrem iného znamená prijať opatrenia, ktoré týmto ľuďom uľahčia prechod na iný štýl života a zabezpečia im prácu a príjmy, ako aj štandard života, na ktorý boli doposiaľ zvyknutí. Týmto spôsobom môžu zodpovední politici pomôcť aj boju s krajnou pravicou a svojím obyvateľom významnou mierou uľahčiť prechod na iný štýl života.

Ľady sa pohnú vtedy, keď ľudia budú vedieť, že sú v bezpečí

V Holandsku sa už týmto smerom pohli ľady a určité úspešné kroky boli zaznamenané. Po dlhé roky však bola táto krajina oslavovaná ako úspešný ekonomický príbeh a kameňom úrazu je teraz preto najmä skutočnosť, že holandský premiér sa snaží priniesť revolúciu zhora. Podľa niektorých odborníkov sa tamojšia vláda už dávno mala venovať problematike pivovarníckej krízy a získavaniu podpory pre farmárske organizácie. Medzičasom bol preto zriadený fond EÚ vo výške 24 miliárd eur, ktorý má pomôcť niektorým farmárom v diverzifikácii a premiestnení sa zo znečistených oblastí. Táto pomoc by mala byť čoskoro podpísaná predstaviteľmi EÚ.

Dohodnutá pomoc by podľa odborníkov mala byť čo najskôr implementovaná do praxe, pretože extrémne politické sily využívajú zelené otázky pre svoje vlastné účely. V poľnohospodárstve, automobilovom priemysle či akýchkoľvek iných odvetviach pritom platí, že k zmysluplnému pokroku dôjde iba vtedy, ak sa tí, ktorí sú na konci reťazca, skutočne presvedčia o tom, že môžu a majú reálne možnosti nastúpiť túto cestu, že to celé má zmysel a že tým nestratia svoje živobytie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Mark Rutte