Dnes však prichádza správa, ktorú odborníci označujú za jeden z najpozitívnejších environmentálnych trendov posledných rokov. Mangrovové porasty sa vo viacerých častiach sveta obnovujú a ich rozloha opäť rastie.
Nová vedecká štúdia prináša povzbudivé zistenie: od roku 2010 ľudstvo získava viac mangrovových lesov, ako ich stráca. Ide o významný obrat po desaťročiach neustáleho úbytku. Odborníci zároveň upozorňujú, že tieto nenápadné stromy zohrávajú v boji proti klimatickým zmenám aj pri ochrane pobrežných oblastí oveľa dôležitejšiu úlohu, než si väčšina ľudí uvedomuje.
Tichí hrdinovia pobrežia
Mangrovové lesy patria medzi najcennejšie ekosystémy na planéte. Rastú v tropických a subtropických oblastiach, kde ich korene vystupujú z bahna a slanej vody. Na prvý pohľad môžu pôsobiť nenápadne, no ich význam je obrovský.
Dokážu zachytiť až päťkrát viac oxidu uhličitého ako lesy rastúce vo vnútrozemí. Práve preto sú považované za jedného z najúčinnejších prírodných spojencov v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Ich husté koreňové systémy zároveň fungujú ako prirodzený štít proti ničivým prírodným živlom. Spomaľujú silu vĺn, zmierňujú následky búrok a dokážu chrániť pobrežné komunity pred cunami či prívalovými vlnami.
Mangrovy sú tiež akousi škôlkou pre morské živočíchy. Mladé ryby, kraby či ďalšie druhy nachádzajú medzi koreňmi útočisko pred predátormi a dostatok potravy. Bez týchto ekosystémov by boli mnohé pobrežné oblasti výrazne chudobnejšie na život.
Mladé lososy pod vplyvom kokaínu menia správanie, varujú vedci
Desaťročia ničenia
Napriek svojmu významu patrili mangrovové lesy medzi najohrozenejšie ekosystémy sveta.
Od druhej polovice 20. storočia ich ľudia vo veľkom vyrubovali, aby získali priestor pre farmy na chov kreviet a rýb, poľnohospodársku pôdu alebo nové obytné zóny. Prudký rozvoj pobrežných miest spôsobil, že rozsiahle plochy týchto lesov jednoducho zmizli.
Od 80. rokov do roku 2010 bolo podľa vedcov zničených viac než 12 000 štvorcových kilometrov mangrovových porastov v Ázii, Afrike a Amerike. Pre predstavu ide o územie približne veľké ako Jamajka.
Mnohí odborníci sa obávali, že tento trend bude pokračovať a mangrovy budú postupne ustupovať ľudskej činnosti. Vývoj posledných rokov však naznačuje, že situácia sa začína meniť.
Čo spôsobilo obrat?
Za pozitívnym vývojom stojí viacero faktorov. Jedným z najdôležitejších je silnejšia ochrana prírody a rastúce povedomie verejnosti o tom, aké dôležité mangrovové lesy v skutočnosti sú.
Významnú úlohu zohrali aj tragické udalosti. Po ničivom cunami v Indickom oceáne v roku 2004 si mnohé krajiny uvedomili, že oblasti chránené mangrovovými porastmi utrpeli menšie škody než tie, kde boli stromy vyrúbané.
V Indonézii, ktorá patrí medzi krajiny s najväčším výskytom mangrovových lesov na svete, sa po katastrofe výrazne zmenil prístup verejnosti aj úradov. Obmedzilo sa odstraňovanie stromov kvôli akvakultúre a začali sa projekty obnovy.
Podobný vývoj nastal aj v Mjanmarsku po ničivom cyklóne Nargis v roku 2008. K pozitívnym zmenám prispel aj celoštátny zákaz ťažby dreva zavedený v roku 2016. Vedci však tvrdia, že existuje ešte jeden dôvod, ktorý je možno ešte dôležitejší.
Príroda si dokáže pomôcť sama
Jedným z najväčších prekvapení výskumu je mimoriadna schopnosť mangrovových lesov regenerovať sa. Keď ľudia prestanú stromy rúbať a narúšať ich prirodzené prostredie, mangrovy sa dokážu rozširovať aj bez rozsiahlych zásahov človeka. Semená sa šíria vodou a nové porasty vznikajú prirodzenou cestou.
Práve táto schopnosť spôsobila, že mnohé degradované oblasti sa začali postupne obnovovať. V Indonézii sa lesy stabilizovali a v niektorých regiónoch dokonca rozšírili. Podobný trend zaznamenali vedci aj v ďalších krajinách.
Celkové čisté straty mangrovových porastov sa v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami výrazne znížili. Odborníci hovoria o jednom z najvýznamnejších ekologických úspechov posledných rokov.
Technológia odhalila viac stromov, než sme si mysleli
K optimistickým výsledkom prispeli aj modernejšie satelitné technológie.
Vedci využili nové snímky zo satelitného systému Landsat, ktorý dokáže veľmi presne zachytávať zmeny vegetácie. Vďaka detailnejšiemu mapovaniu sa ukázalo, že mnohé mladé mangrovové porasty predchádzajúce výskumy jednoducho nezachytili.
Nové údaje preto poskytujú presnejší obraz o skutočnom stave týchto ekosystémov.
Ukazuje sa, že mangrovových lesov je vo svete viac, než sa doteraz predpokladalo, a mnohé z nich sú navyše zdravšie.
Štúdia zistila, že podiel hustých a dobre zachovaných mangrovových porastov sa od 80. rokov zvýšil takmer o pätinu. Práve tieto lesy dokážu ukladať najväčšie množstvo uhlíka a poskytujú najvyššiu ochranu pred extrémnym počasím.
Nie všade je dôvod na oslavy
Hoci celkové výsledky vyzerajú povzbudivo, vedci upozorňujú, že problém zďaleka nie je vyriešený. Niektoré oblasti sveta zostávajú ohniskami ničenia mangrovových lesov. Zvlášť vážna situácia pretrváva v západnej a strednej Afrike. Príkladom je delta rieky Niger, kde mangrovové porasty dlhodobo poškodzujú úniky ropy a rozsiahla sieť ropovodov. Znečistenie tu spôsobuje vážne ekologické škody a bráni prirodzenej regenerácii. Ďalšou hrozbou sú tropické cyklóny a extrémne prejavy počasia. Niektoré z najväčších jednoročných strát zaznamenaných v štúdii spôsobovali práve silné búrky od Austrálie až po Karibik.
Vedci navyše upozorňujú na zaujímavý paradox. V niektorých oblastiach sa nové mangrovové lesy rozrastajú vďaka zvýšenému prísunu živín do riek. Tie však môžu pochádzať z odlesňovania alebo intenzívnej ťažby vo vnútrozemí. Inými slovami, rast mangrovov môže byť niekedy vedľajším efektom iných environmentálnych problémov.
Dôvod na opatrný optimizmus
Napriek pretrvávajúcim hrozbám sa odborníci zhodujú, že celkový trend je pozitívny. Po desaťročiach neustáleho úbytku sa ukazuje, že príroda dokáže reagovať prekvapivo rýchlo, ak jej ľudia dajú šancu. Mangrovové lesy nielenže prežívajú, ale v mnohých regiónoch sa vracajú späť.
V čase, keď správy o životnom prostredí často prinášajú varovania pred klimatickou krízou, stratou biodiverzity či rastúcim znečistením, predstavuje obnova mangrovových porastov vzácny príklad toho, že ochrana prírody môže prinášať viditeľné výsledky.
