Nahradenie väčšiny výroby tepla geotermálnym zdrojom by podľa odborného prepočtu znížilo emisie, spotrebu plynu a biomasy aj dopravnú záťaž v meste.
Nahradenie väčšiny výroby tepla v jednej z teplární na prešovskom sídlisku Sekčov geotermálnym zdrojom by mohlo znížiť spotrebu zemného plynu, biomasy aj emisie oxidu uhličitého. Vyplýva to z prepočtov, ktoré pre SITA Energetika predstavil odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Mašek.
„Ak by sme v tejto prevádzke nahradili 70 % súčasnej výroby tepla geotermálnym zdrojom, prinieslo by to ročnú úsporu zhruba 19-tisíc ton emisií CO2 ročne,“ uviedol Mašek.
Spotreba plynu by klesla o 1,62 milióna kubíkov
Spotreba zemného plynu by sa podľa predloženého scenára znížila o 1,62 milióna kubických metrov ročne. Ide o množstvo zodpovedajúce približne ročnej spotrebe 800 rodinných domov.
Geotermálne projekty na Slovensku najviac brzdia peniaze a povoľovanie
Výrazne by sa znížila aj spotreba biomasy. Tepláreň by podľa prepočtov potrebovala o 12-tisíc ton drevnej štiepky ročne menej.
„Výrazne by klesla aj potreba drevnej štiepky, a to o 12-tisíc ton. V praxi to znamená, že cez sídlisko a mesto prejde ročne o 500 plne naložených kamiónov menej,“ povedal Mašek.
Menej dopravy a pevných častíc v ovzduší
Pokles spaľovania biomasy a dopravy by mal priaznivý vplyv aj na kvalitu ovzdušia a dopravnú záťaž v meste.
Košický geotermálny projekt môže byť vzorom pre ďalšie mestá
„Odpadla by tak s tým spojená hlučnosť, dopravná záťaž a emisie z dopravy. Vďaka tomu by sa do lokálneho ovzdušia dostalo o 185-tisíc kilogramov pevných častíc menej,“ uviedol.
Ambicióznejší scenár počíta s náhradou 98 percent výroby
Pri ambicióznejšom scenári, ktorý by počítal s nahradením 98 percent výroby tepla, by boli úspory ešte vyššie.
„Ročne by sme takto dokázali ušetriť 27-tisíc ton CO2 (ekvivalent 24 500 áut), 2,25 milióna kubíkov plynu (1 100 rodinných domov) a 17-tisíc ton štiepky (viac ako 700 kamiónov),“ povedal Mašek.
Slovensko využíva len zlomok geotermálneho potenciálu, je to národná hanba - ROZHOVOR
Významný by bol aj pokles množstva tuhých znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia.„Pre obyvateľov sídliska a kvalitu ovzdušia v meste je však mimoriadne dôležitý najmä fakt, že ročný objem vypúšťaných pevných častíc z komínov by sa znížil až o neuveriteľných 261-tisíc kilogramov,“ dodal Mašek.
