Na sociálnych sieťach sa pravidelne vracia tvrdenie, že Zem sa začína ochladzovať a ľudstvo čaká nová doba ľadová. Objavuje sa najmä po chladnejších zimách, neskorých mrazoch alebo správach o slabšej slnečnej aktivite. Lenže pojem „doba ľadová“ sa často používa nepresne.
Ako vysvetľuje klimatológ RNDr. Pavol Nejedlík, CSc. zo Slovenskej akadémie vied, dobou ľadovou rozumieme obdobie širšieho zaľadnenia zemského povrchu. Neznamená to však, že by bola zaľadnená celá planéta. Aj počas chladnejších období existujú výrazné regionálne rozdiely. „Počas Maunderovho minima napríklad rástli existujúce ľadovce v Alpách, v Tatrách však horské ľadovce nevznikali,“ vysvetľuje klimatológ.
Práve preto je podľa neho dôležité rozlišovať medzi krátkodobým ochladením, regionálnymi výkyvmi počasia a skutočnou zmenou klimatického trendu. A z tohto pohľadu je tvrdenie, že dnes vstupujeme do novej doby ľadovej, podľa odborníka úplne neopodstatnené.
„Hovoriť o nástupe doby ľadovej v dohľadnom čase je absolútne neadekvátne,“ hovorí Nejedlík. Ako dodáva, v klimatických dátach dnes nevidíme žiadne indikátory ochladzovania atmosféry ani oceánov. Naopak, údaje potvrdzujú pokračujúce globálne otepľovanie.
Doba ľadová nie je jav, ktorý príde zo dňa na deň
Jedným z najväčších nedorozumení je predstava, že klimatický systém sa môže náhle „prepnúť“ do doby ľadovej. Podľa Pavla Nejedlíka je však samotný charakter tohto fenoménu úplne iný. Dôb ľadových bolo v histórii Zeme viacero, no trvali milióny až desiatky miliónov rokov. Ich nástup sa neodohrával v horizonte niekoľkých zím ani desaťročí, ale v priebehu tisícov až desaťtisícov rokov. Preto je podľa klimatológa zavádzajúce spájať jednotlivé chladnejšie epizódy s nástupom novej doby ľadovej.

Slovenské regióny trápia klimatické anomálie, pomôcť má projekt Európskej únie za 9,3 milióna eur
„Z hore uvedených hľadísk je teraz hovoriť o nástupe doby ľadovej čistý hoax. Naši prapravnuci sa doby ľadovej obávať nemusia. Problém budú mať s globálnym oteplením,“ zdôrazňuje Nejedlík.
Prečo sa hoaxy o ochladzovaní stále vracajú?
Tvrdenia o prichádzajúcej dobe ľadovej sa často objavujú na sociálnych sieťach, kde sa šíria zjednodušené alebo úplne nepravdivé interpretácie vedeckých poznatkov. Podľa klimatológa je problém v tom, že v online priestore môže ktokoľvek napísať čokoľvek a konšpiračne naladení ľudia takéto správy ďalej šíria.
Nejedlík upozorňuje, že odborníci pracujú s dátami a ich vyjadrenia sú podložené faktami. Pri tvrdeniach o novej dobe ľadovej však podľa neho chýba práve to najdôležitejšie – odborný základ. „Je za týmto názorom nejaký odborník, klimatológ? Odborníci píšu na sociálnych sieťach triezvo a ich vyjadrenia sú podložené faktami. Aké fakty sú za informáciami o dobe ľadovej na príslušných sociálnych sieťach?“ pýta sa.
Chladnejší mesiac neznamená zmenu klímy
Mnohí ľudia si klimatický trend zamieňajú s aktuálnym počasím. Ak príde chladný máj, snehová búrka alebo silné mrazy, časť verejnosti to vníma ako dôkaz, že sa Zem neotepľuje. Klimatológ však vysvetľuje, že medzi počasím a klímou je zásadný rozdiel.
Chladnejší mesiac alebo rok podľa neho z klimatického hľadiska neznamená nič podstatné. Klíma sa hodnotí v dlhých časových obdobiach a zmena klimatického trendu je štandardne otázkou storočí. V súčasnosti sa však v dôsledku ľudskej činnosti zmeny dejú rýchlejšie – v horizonte desaťročí.

Slovensko už dávno nie je vodný raj: Vojny o vodu budú horšie ako vojny o ropu, hovorí odborník - ROZHOVOR
Ako príklad krátkodobého ochladenia uvádza veľké sopečné erupcie. Po výbuchu sopky Pinatubo v roku 1991 sa globálna teplota na približne dva roky znížila asi o 0,5 stupňa Celzia.
Príčinou bol takzvaný aerosólový štít v atmosfére, ktorý dočasne odrážal časť slnečného žiarenia. Klimatický systém sa však rýchlo vrátil k trendu globálneho otepľovania. „Chladnejší mesiac alebo rok neznamená z klimatického hľadiska nič dôležité. A už vôbec nie zmenu trendu,“ hovorí Nejedlík.
Slabšie Slnko globálne otepľovanie nezastaví
Jedným z častých argumentov zástancov teórie o ochladzovaní je slnečná aktivita. Slnko má prirodzené cykly, jeho aktivita kolíše a v minulosti sa spájali niektoré chladnejšie obdobia práve s jej poklesom. Najznámejším príkladom je Maunderovo minimum, ktoré trvalo približne 75 rokov a súvisí s obdobím označovaným ako malá doba ľadová.
Klimatológ vysvetľuje, že počas Maunderovho minima globálna teplota poklesla približne o jeden stupeň Celzia. Dôležité však podľa neho je, že dnešná situácia je odlišná. Aj keď dopadajúca slnečná energia v niektorých obdobiach stagnuje alebo klesá, globálna teplota rastie. „Paradoxom je, že pri terajšej stagnácii a poklese dopadajúcej slnečnej energie dochádza k nárastu globálnej teploty,“ vysvetľuje Nejedlík.
Inými slovami, Slnko je pre klímu zásadné, ale už nestačí pozerať sa iba na to, koľko energie zo Slnka na Zem dopadá. Rozhodujúce je aj to, koľko tepla zostáva zachyteného v atmosfére. A práve tu zohrávajú kľúčovú úlohu skleníkové plyny. Podľa klimatológa sa poklesy slnečnej aktivity cyklicky opakujú a ďalšie minimum sa očakáva okolo roku 2050. Napriek tomu sa neočakáva, že by to zmenilo trend rastúcej globálnej teploty.
Vplyv človeka sa stal klimatickou hrozbou
Podľa klimatológa je dnes vplyv oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov produkovaných človekom silnejší než prirodzené výkyvy, ktoré by za bežných okolností ovplyvňovali klímu. Zem má prirodzené systémy, ktoré dokážu časť CO₂ absorbovať, no ľudská produkcia je vyššia než schopnosť planéty tieto emisie pohltiť.
Nejedlík pripomína aj zmenu, ktorú si ľudia na Slovensku všímajú veľmi konkrétne. Staršia generácia si pamätá zimy, počas ktorých sa dalo lyžovať aj v stredných polohách do 400 metrov alebo bežkovať v nížinách. Dnes to už podľa neho neplatí a v ďalších desaťročiach to bude ešte menej pravdepodobné. „Chceme žiť v klíme, ktorú nám dáva Zem. Na to sme si zvykli. Staršia generácia na Slovensku si zvykla lyžovať aj v stredných polohách do 400 m, v nížinách na bežkách. To už neplatí. A v ďalších desaťročiach ani nebude,“ hovorí.
Keby sa Zem ochladzovala, videli by sme to v dátach
Ak by sa planéta skutočne začala ochladzovať, prejavilo by sa to v dlhodobých meraniach atmosféry, oceánov, ľadovcov a celkového energetického systému Zeme. Podľa Nejedlíka však nič také dnes nepozorujeme. Naopak, najbližších 70 až 100 rokov sa bude podľa neho otepľovanie pravdepodobne ďalej prejavovať. „Ani generácia našich pravnukov to nemá šancu vidieť. Otepľovať sa bude najmenej v najbližších 70 – 100 rokoch,“ hovorí klimatológ.
Zároveň pripomína, že ľudstvo dokáže na niektoré environmentálne hrozby reagovať. Ako príklad uvádza ozónovú vrstvu. Takzvaná ozónová diera podľa neho v skutočnosti nie je dierou, ale zníženým obsahom ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry. Ľudia ju v minulom storočí poškodzovali freónmi, no po obmedzení emisií látok ničiacich ozónovú vrstvu sa objavujú náznaky jej ozdravovania. Pri skleníkových plynoch to však bude podľa neho ťažšie a potrvá to dlhšie. „Ide o to, ako sa budeme správať,“ dodáva.
Globálne otepľovanie nevylučuje mrazy ani snehové búrky
Dôležitou časťou debaty je aj otázka, či klimatická zmena môže paradoxne priniesť prudké ochladenia alebo extrémne zimné situácie. Podľa klimatológa áno, ale najmä regionálne. Slovensko je z klimatického hľadiska malý región, a preto sa u nás môžu aj v otepľujúcom sa svete objavovať výrazné výkyvy počasia. Príkladom sú jarné mrazy, známe ako „zamrznutí muži“. Tie môžu spôsobovať veľké škody najmä preto, že globálne otepľovanie posúva začiatok vegetácie čoraz bližšie k zime. Rastliny sú tak v čase májových mrazov často už v plnom kvete a stávajú sa zraniteľnejšími.
„Epizódy prudkého ochladenia a extrémnych situácií sú výsledkom atmosférickej cirkulácie a budú sa vyskytovať aj v najbližších rokoch,“ vysvetľuje Nejedlík. Podobne sa môžu opakovať aj silné snehové búrky v Severnej Amerike. Tie však neznamenajú, že sa globálne otepľovanie zastavilo. Ide o regionálne prejavy počasia, nie o dôkaz zmeny globálneho klimatického trendu.
Tvrdenia o tom, že Zem sa začína ochladzovať a čaká nás nová doba ľadová, podľa Pavla Nejedlíka neobstoja pri pohľade na klimatické dáta. Chladný mesiac, silná snehová búrka ani slabší slnečný cyklus nie sú dôkazom zmeny globálneho trendu. Skutočným problémom nie je prichádzajúca doba ľadová, ale pokračujúce globálne otepľovanie, ktoré mení zimy, posúva vegetačné obdobia, zvyšuje riziko extrémov a bude ovplyvňovať aj život na Slovensku. Ako hovorí klimatológ: „Naši prapravnuci sa doby ľadovej obávať nemusia. Problém budú mať s globálnym oteplením.“






