Nadpriemerné teploty, vlny horúčav, sucho a riziko požiarov. To je leto, ktoré podľa odborníkov čaká Slovensko. Extrémne horúčavy sa totiž stávajú štandardom letných sezón a čoraz viac zaťažujú zdravie ľudí, mestá aj infraštruktúru.
Kľúčom k zvládnutiu horúčav má byť podľa Európskeho klimatického paktukombinácia zelene, efektívneho hospodárenia s vodou, tienenia a priemyselného urbanistického plánovania.
Pozornosť na jave El Niño
Klimatológovia aktuálne svoju pozornosť sústreďujú aj na klimatický jav El Niño, a teda prirodzený jav v Tichom oceáne, ktorý môže ovplyvňovať počasie na viacerých kontinentoch. Klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ)Pavol Faško vysvetlil, že El Niño je zatiaľ vo fáze rozvoja a vrcholiť by malo na rozhraní rokov 2026 a 2027. Ide pritom o jav, ktorý prebieha na južnej pologuli, a uvádza sa, že jeho vplyv na počasie v Európe je neurčitý alebo menej konkrétny.
Situácia je vážna. Pred dôsledkami najnovšej európskej vlny horúčav varuje aj medzinárodný Červený kríž
„Nie je to také konkrétne, ako napríklad v Austrálii, kde El Niño spôsobuje sucho, a naopak, na určitej časti západného pobrežia Južnej Ameriky výdatné zrážky. Pri poslednom El Niño, ktoré vrcholilo na rozhraní rokov 2023 a 2024 sme na Slovensku zaznamenali štyri rekordne teplé ročné obdobia po sebe. Toto sa u nás nikdy v histórii meteorologických meraní predtým nestalo,“ doplnil klimatológ s tým, že v septembri 2024 boli v strednej Európe s veľmi nepriaznivými následkami.
Máj bol druhý najteplejší v histórii meraní, v Európe bola príčinou „tepelná kupola“
Letné horúčavy budú pokračovať aj v tomto roku. Klimatológovia tvrdia, že tu nie sú žiadne signály toho, že by mal nastať návrat k chladnejšiemu letu. Rastúca priemerná teplota, naopak, spôsobuje, že obdobia extrémnych horúčav sa objavujú častejšie a trvajú dlhšie. Toto leto bude na Slovensku podľa Faška dokonca ešte teplejšie, než je dlhodobý priemer. Klimatológ by to však ešte nespájal s aktuálne rozvíjajúcim sa El Niño.
Pokračujúca vlna horúčav si v Európe vyžiadala už desiatky mŕtvych, láme niekoľko desaťročí staré teplotné rekordy
Dôsledky extrémnych horúčav pocítia pritom najmä obyvatelia miest. Asfaltové a betónové povrchy totiž počas dňa absorbujú teplo a v noci ho postupne uvoľňujú. V hustej zástavbe sa byty ochladzujú oveľa pomalšie než domy, ktoré sú obklopené zeleňou.
Hrozbami sú aj sucho a požiare
Ešte nebezpečnejšie než samotné horúčavy sú sucho a požiare. Ako upozornil Európsky klimatický pakt, nedostatok zrážok sa už dnes prejavuje na stave pôdy a vegetácie. Suchá krajina sa totiž prehrieva, horšie zadržiava vodu a hrozí aj riziko požiarov. Faško upozornil aj na výskyt búrok, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané aj nebezpečnými javmi, či už ide o intenzívny dážď, veľké krúpy, nárazový vietor, veľa bleskov či rýchle lokálne povodne.
Tropické dni, keď je nad 30 stupňov Celzia či tropických nocí, keď je teplota nad 20 stupňov Celzia predstavujú v dlhších sériách aj zdravotné riziko. Záťažou je to pritom aj pre zdravých ľudí, no najviac ohrozené sú deti a chronicky chorí pacienti.
Vlna horúčav naberá na sile, viaceré európske krajiny zatvárajú školy a obmedzujú dopravu
So zvyšujúcimi sa teplotami a veľkým suchom sa do popredia dostáva aj význam vody v krajine. Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV v tomto smere podotkla, že dôležitú úlohu zohrávajú zadržiavacie nádrže na dažďovú vodu. Tie pomáhajú vodu udržať v krajine a využívať ju opakovane.
Túto vodu využívajú stromy a rastliny, ktoré ju ďalej spracúvajú a vďaka odparovaniu ochladzujú svoje okolie. „Dažďová voda predstavuje takmer bezplatný zdroj vody a náklady sú spojené najmä so zbernou nádobou, prípadne čerpadlom pri väčších podzemných nádržiach,“ doplnila Dokupilová.
Ochrana pred prehrievaním
Odborníci súčasne radia, ako ochrániť domácnosť pred prehrievaním. Odporúčajú najmä vonkajšie tienenie, teda žalúzie, rolety či markízy, ktoré dokážu znížiť teplotu v interiéri lepšie než vnútorné tienenie. Najlacnejším a dôležitým opatrením je podľa Dokupilovej správne vetranie.
„Vetráme najmä v noci a nadránom, keď sú teploty najnižšie. Ak je vonkajšia teplota nižšia ako vnútorná, môžeme vetrať dlhšie a ochladiť aj steny bytu. Počas dňa je vhodné vetrať len krátko, aby sme vymenili vzduch bez prehrievania interiéru,“ odporúča Dokupilová. Zároveň je podľa nej dôležité aj obmedzenie zdrojov tepla v domácnosti. To znamená, že sporák je ideálne používať skôr ráno alebo večer, keď vieme teplo odviesť von.
Extrémne horúčavy na pracovisku spôsobujú viaceré problémy, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vhodné podmienky
Význam má podľa jej slov aj znižovanie „skrytých“ zdrojov tepla, ako sú staršie elektrospotrebiče či žiarovky, ktoré je možné nahradiť úspornejšími alternatívami. Pomôcť zároveň môže aj úprava interiéru, napríklad odstránenie kobercov. Dlažba a parkety totiž pôsobia v lete chladnejšie. „Dobrým a lacným riešením je aj ventilátor, ktorý je však vhodné nasmerovať na stenu, nie priamo na telo,“ doplnila Dokupilová.
Najzraniteľnejšími miestami počas horúčav však zostávajú mestá. V zastavaných oblastiach bývajú teploty aj o niekoľko stupňov vyššie. Ak ide o ochladzovanie miest, tak sú podľa ambasádorky Európskeho klimatického paktu Daniely Piršelovej najefektívnejšie dlhodobé a strategické opatrenia, ktoré prepájajú viacero oblastí, od zelene cez tienenie až po hospodárenie s dažďovou vodou a úpravy budov, tak, aby sa menej prehrievali.
Slovenské mestá na horúčavy nie sú pripravené
Dôležité pritom je, aby mestá poznali najviac prehrievané lokality aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Investície tak bude možné smerovať tam, kde budú mať najväčší efekt. Piršelová v tomto zmysle oceňuje práve mestá, ktoré vysvetľujú súvislosť medzi klimatickou zmenou a horúčavami a informujú obyvateľov o konkrétnych opatreniach.
Búrky môžu ľudí zastihnúť kdekoľvek. Ako sa správne zachovať na kúpalisku, pri túre či počas šoférovania?
Podľa odborníkov už dnes nie je v hre otázka, či budú horúčavy častejšie, ale ako dobre sa na ne vieme pripraviť. Kľúčové sú podľa nich investície do zelene, hospodárenia s vodou, tienenia verejných priestorov a kvalitného urbanistického plánovania. Slovenské mestá totiž podľa odborníkov nie sú pripravené na horúčavy. Podľa Dokupilovej by mali systematicky rozvíjať tzv. modrú a zelenú infraštruktúru. Ide o kombináciu zelene a vodných prvkov, ktoré spolu prirodzene ochladzujú prostredie.
Globálna sezóna požiarov sa začala intenzívne, El Niňo však nie je hlavným problémom. Klimatologička priblížila skutočný dôvod na obavy
„Obe zabezpečujú výpar vody, čím dosiahnu, že prijatá slnečná energia sa vyparí. Pri výsadbe zelene by mali brať do úvahy aj silu stromov oproti kríkom či kvetom. Strom nielenže odparí výrazne viac vody, ale poskytuje aj tieň,“ vysvetlila Dokupilová. Riešením by v budúcnosti podľa nej mohlo byť aj lepšie prispôsobenie materiálov v mestách a vytváranie ochladzovacích priestorov pre obyvateľov.
