Vedci preto hľadajú spôsoby, ako zvýšiť odolnosť lesov voči meniacej sa klíme. Jedným z najperspektívnejších riešení podľa nich nie je výsadba väčšieho počtu stromov, ale väčšia genetická a druhová rozmanitosť. Na výskume spolupracujú odborníci z viacerých európskych krajín v projekte OptFORESTS financovanom Európskou úniou. Ich cieľom je pripraviť lesy na podmienky budúcnosti a pomôcť lesníkom vyberať také druhy stromov a zdroje semien, ktoré budú lepšie odolávať extrémom počasia aj novým škodcom.
Lesy sú pod čoraz väčším tlakom
Lesy pokrývajú približne 43 percent územia Európskej únie. Okrem produkcie dreva zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane biodiverzity, zadržiavaní vody v krajine, ukladaní oxidu uhličitého aj regulácii klímy. Ich zdravotný stav sa však zhoršuje. V posledných rokoch zasiahli rozsiahle oblasti Európy rekordné horúčavy a dlhodobé sucho. V Nemecku, Rakúsku či na Slovensku spôsobila kombinácia extrémnych teplôt a premnoženého lykožrúta masívne odumieranie smrekových porastov. Podobné problémy sa objavujú aj v ďalších častiach kontinentu. Podľa vedcov už nestačí obnovovať lesy rovnakým spôsobom ako v minulosti. Ak majú prežiť ďalšie desaťročia, musia byť odolnejšie voči klimatickým zmenám.
Odpoveď môže byť ukrytá v genetickej rozmanitosti
Výskumníci upozorňujú, že rozmanitosť stromov nie je dôležitá len z pohľadu počtu druhov. Rovnako významná je aj genetická pestrosť v rámci jednotlivých druhov. Každý strom nesie jedinečné genetické vlastnosti. Niektoré jedince lepšie znášajú sucho, iné sú odolnejšie voči škodcom alebo chorobám. Čím väčšia je genetická rozmanitosť lesa, tým väčšia je šanca, že časť stromov dokáže zvládnuť aj nové podmienky. Vedci prirovnávajú genetickú diverzitu k biologickej poistke. Ak jeden druh alebo jedna genetická línia zlyhá, iné môžu zabezpečiť, že les bude fungovať aj naďalej.
Experiment naprieč Európou
Jedným z centier projektu je Fínsky inštitút prírodných zdrojov v meste Suonenjoki. Hoci miestna krajina prirodzene praje najmä boroviciam, v tamojších škôlkach dnes rastú sadenice stromov pochádzajúcich z rôznych častí Európy. Výskumníci pestujú smrekovce, divé čerešne, borovice aj ďalšie druhy, ktoré následne vysádzajú na 28 pokusných lokalitách v rôznych klimatických podmienkach. Na každom z týchto miest sledujú, ako jednotlivé druhy rastú, ako reagujú na sucho, mrazy či škodcov a ktoré genetické kombinácie sa ukazujú ako najodolnejšie. Výsledky majú pomôcť lesníkom lepšie rozhodovať o tom, aké lesy vysádzať v nasledujúcich desaťročiach.
Monokultúry sú čoraz väčším rizikom
Mnohé hospodárske lesy v Európe vrátane Slovenska tvoria prevažne jeden alebo dva druhy stromov. Takéto monokultúry vznikali najmä preto, že sa jednoduchšie obhospodarujú a prinášajú ekonomické výhody. Práve jednotvárnosť sa však dnes ukazuje ako slabina. Ak les tvorí prevažne jeden druh stromu, škodca alebo choroba sa môže šíriť veľmi rýchlo. Podobne je to aj pri požiaroch.
Borovicové lesy napríklad obsahujú veľké množstvo živice a horľavého materiálu, preto oheň často postupuje mimoriadne rýchlo. Ak však medzi borovicami rastú duby alebo iné listnaté dreviny, požiare bývajú menej intenzívne a škody sú výrazne nižšie. Aj preto vedci odporúčajú vytvárať zmiešané lesy namiesto rozsiahlych porastov jediného druhu.
Tichá revolúcia dreva: Ako opätovné využitie drevného odpadu mení budúcnosť Európy
Nestačí vysadiť nové stromy
Jednou z najväčších výziev je zabezpečiť dostatok kvalitného reprodukčného materiálu. To znamená nielen semená, ale aj šišky, plody a sadenice vhodné pre budúce klimatické podmienky. Výskumníci preto spolupracujú s lesnými škôlkami v celej Európe a analyzujú, aké druhy budú v budúcnosti potrebné. Škôlky sa zároveň pripravujú na pestovanie širšieho spektra drevín, ktoré sa doteraz využívali len okrajovo. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžiada investície aj nové poznatky. Výhodou však je, že mnohé krajiny už dnes obnovujú lesy poškodené suchom alebo kalamitami, takže priestor na zmenu existuje.
Prvé výsledky sú sľubné
Niektoré poznatky sa už dostávajú do praxe. V Nórsku napríklad lesníci začali vysádzať sadenice jaseňa, ktoré sú odolnejšie voči nebezpečnej chorobe spôsobujúcej jeho odumieranie. V Slovinsku zase vznikajú experimentálne porasty využívajúce nové zdroje semien vyvinuté v rámci projektu. Vedci zároveň pripravujú digitálne nástroje, ktoré pomôžu správcom lesov vyhodnotiť, aké druhy stromov budú najvhodnejšie pre konkrétnu lokalitu vzhľadom na očakávané klimatické zmeny.
Lesy sa plánujú na celé storočie
Na rozdiel od poľnohospodárstva sa rozhodnutia v lesníctve robia na mimoriadne dlhé obdobie. Strom, ktorý lesník zasadí dnes, môže rásť sto aj viac rokov. To znamená, že už pri jeho výsadbe treba myslieť na podmienky, ktoré budú panovať o niekoľko desaťročí. Práve preto odborníci hovoria, že najväčšou zmenou nebude len výber nových druhov stromov, ale aj nový spôsob uvažovania. Budúce lesy totiž pravdepodobne nebudú vyzerať rovnako ako tie, na ktoré sme boli zvyknutí.
Medzinárodná spolupráca je kľúčová
Výskumníci zdôrazňujú, že ochranu genetickej rozmanitosti nemožno riešiť na úrovni jednej krajiny. To, s čím dnes zápasia lesy na juhu Európy, môže o niekoľko rokov postihnúť aj severnejšie regióny. Výmena skúseností, genetických zdrojov aj vedeckých poznatkov preto zohráva rozhodujúcu úlohu. Projekt OptFORESTS prepája vedcov, lesníkov, škôlkárov aj tvorcov politík s cieľom pripraviť európske lesy na budúcnosť.
Odborníci sa zhodujú, že genetická rozmanitosť nie je len otázkou ochrany prírody. Ide aj o ekonomiku, keďže zdravé lesy zabezpečujú drevo pre stavebníctvo, papierenský priemysel aj ďalšie odvetvia. Ak sa podarí zvýšiť ich odolnosť voči klimatickým zmenám, prospech z toho nebude mať len príroda, ale aj spoločnosť. Lesy totiž zostanú dôležitým zdrojom života, vody, surovín aj útočiskom pre tisíce rastlinných a živočíšnych druhov aj v ďalších generáciách.
