Nová vedecká štúdia prináša fascinujúce zistenie: topenie ľadových štítov a ľadovcov spôsobené globálnym otepľovaním spomaľuje rotáciu Zeme. Výsledkom je, že dni sa postupne predlžujú. Hoci ide zatiaľ len o milisekundy, vedci upozorňujú, že tempo tejto zmeny je najvyššie za posledných 3,6 milióna rokov. Znie to ako scenár zo sci-fi filmu, no podľa odborníkov ide o reálny fyzikálny proces, ktorý už dnes dokážeme merať.
Zem sa nikdy netočila úplne rovnako
Možno sa zdá, že Zem sa otáča okolo svojej osi presne každých 24 hodín. V skutočnosti však jej rotácia nikdy nebola dokonale stabilná. Počas celej histórie planéty dochádzalo k drobným zmenám, ktoré dni mierne skracovali alebo predlžovali. Na rotáciu vplývali zemetrasenia, pohyby tektonických platní, gravitačné pôsobenie Mesiaca či vznik a zánik rozsiahlych ľadových štítov. Tieto zmeny boli zvyčajne veľmi pomalé a pre človeka prakticky nepostrehnuteľné. Vedci však teraz upozorňujú, že klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou celý proces výrazne urýchľuje.
Ako môže topenie ľadu ovplyvniť čas?
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že topiaci sa ľadovec v Grónsku alebo Antarktíde dokáže ovplyvniť dĺžku dňa na celej planéte. Odpoveď sa skrýva v rozložení hmoty na Zemi. Keď sa ľadové štíty topia, voda sa presúva z polárnych oblastí do oceánov. Hladina mora stúpa a obrovské množstvo hmoty sa rozkladá bližšie k rovníku. Tým sa mení tvar planéty.
Zem sa stáva o niečo menej guľatou a viac „vydutou“ v oblasti rovníka. Práve táto zmena spôsobuje spomalenie rotácie.
Vedci prirovnávajú tento jav ku krasokorčuliarovi počas piruety. Keď si športovec pritiahne ruky k telu, začne sa otáčať rýchlejšie. Ak ich naopak roztiahne, rotácia sa spomalí. Presne to sa podľa výskumníkov deje aj so Zemou. „Dĺžka dňa sa predlžuje, pretože stúpa hladina mora,“ vysvetľuje geológ Mostafa Kiani Shahvandi z Viedenskej univerzity, ktorý sa podieľal na výskume.
Zmiznuté alpské ľadovce odhaľujú nové ekosystémy. Je to ako prechádzka časom, hovoria vedci
Vedci sa pozreli milióny rokov do minulosti
Aby zistili, či ide o nový jav alebo prirodzenú súčasť vývoja planéty, vedci analyzovali údaje siahajúce milióny rokov do minulosti. Využili fosílie, koralové útesy a ďalšie paleoklimatické údaje, ktoré následne spracoval moderný model umelej inteligencie. Cieľom bolo zrekonštruovať históriu zmien rotácie Zeme a porovnať ju so súčasnosťou. Výsledky ukázali, že vznik a topenie kontinentálnych ľadových štítov v minulosti skutočne ovplyvňovali dĺžku dňa.
Počas miliónov rokov sa tieto zmeny pohybovali v rozsahu 10 až 30 milisekúnd. Rozdiel je však v rýchlosti. Kým kedysi sa takéto zmeny odohrávali veľmi pomaly, dnes prebiehajú oveľa rýchlejšie.
Rekordné tempo za 3,6 milióna rokov
Práve toto zistenie vedcov najviac znepokojilo. Podľa novej štúdie sa dni v súčasnosti predlžujú tempom približne 1,33 milisekundy za storočie. Môže sa to zdať zanedbateľné, no z geologického pohľadu ide o mimoriadne rýchlu zmenu. Výskumníci tvrdia, že podobné tempo nebolo zaznamenané za posledných 3,6 milióna rokov. „Len približne pred dvoma miliónmi rokov bola miera zmien porovnateľná, ale nikdy predtým ani potom sa hladina morí nezvyšovala tak rýchlo ako v období rokov 2000 až 2020,“ uviedol Shahvandi.
Inými slovami, planéta reaguje na klimatické zmeny rýchlejšie, než sme si doteraz uvedomovali.
Môže nás to ovplyvniť?
Dobrou správou je, že si kvôli tomu zatiaľ nebudete musieť nastavovať budík na nový čas. Rozdiel niekoľkých milisekúnd je pre bežný život úplne nepostrehnuteľný. Vedci však upozorňujú, že dlhodobé zmeny môžu vytvárať problémy v oblastiach, kde je potrebná extrémna presnosť. Patrí sem napríklad satelitná navigácia, vesmírny výskum či moderné počítačové siete.
Dnešný svet funguje na základe veľmi presného merania času. Atómové hodiny dokážu zaznamenať odchýlky, ktoré sú pre človeka nepredstaviteľne malé. Ak sa rotácia Zeme spomalí viac, vznikne väčší rozdiel medzi astronomickým a atómovým časom. To by mohlo znamenať potrebu častejšie upravovať časové systémy pomocou takzvaných prestupných sekúnd.
Čo sú prestupné sekundy?
Väčšina ľudí pozná priestupný rok, ktorý pridáva jeden deň vo februári. Málokto však vie, že existujú aj prestupné sekundy. Tieto dodatočné sekundy sa občas pridávajú alebo odoberajú, aby zostali atómové hodiny zosúladené s reálnou rotáciou Zeme. Problém je v tom, že moderné počítačové systémy takéto zásahy nemajú rady. V minulosti spôsobili prestupné sekundy viaceré technické komplikácie v dátových centrách, internetových službách či telekomunikačných sieťach. Ak by sa rozdiel medzi atómovým a astronomickým časom zvyšoval rýchlejšie, mohli by sa podobné zásahy stávať častejšími.
Nejde len o ľadovce
Štúdia zároveň ukazuje, že klimatická zmena má oveľa širšie dôsledky, než si väčšina ľudí uvedomuje. Keď sa hovorí o topení ľadovcov, pozornosť sa zvyčajne sústreďuje na stúpajúcu hladinu morí alebo ohrozené pobrežné mestá. Nový výskum však dokazuje, že dôsledky siahajú až k samotným fyzikálnym vlastnostiam planéty. Zem nie je nemenný objekt. Je to dynamický systém, v ktorom všetko súvisí so všetkým. Zmena klímy neovplyvňuje iba počasie, oceány alebo ekosystémy. Dokáže meniť aj spôsob, akým sa planéta otáča vo vesmíre. Vedci zdôrazňujú, že predlžovanie dní o milisekundy nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre život na Zemi. Výskum má však veľký význam z iného dôvodu. Ukazuje, aké rozsiahle následky môže mať ľudská činnosť. To, čo začína emisiami skleníkových plynov, pokračuje topením ľadovcov, rastom hladiny oceánov a napokon zasahuje až do samotnej rotácie planéty.
