Svätých Cyrila a Metoda si spájame najmä s tou ideou, že priniesli kresťanstvo na územie Veľkej Moravy. Ako však upozornil teológ a italianista Ľubomír Švorca, dnes už vieme, že to nie je historicky správne, keďže už v čase ich príchodu bolo na území Veľkej Moravy kresťanstvo v nejakej forme etablované.
„To, čo priniesli, bola skôr vzdelanosť. Preložili bohoslužobné texty, evanjeliá, ale aj rôzne právne texty. Priniesli teda jazyk, hlaholiku a otvorili aj prežívanie viery a kultúry pre širokú masu, nielen pre elitu,“ vysvetlil Švorca v rozhovore Štúdia SITA.
Čo je to tá cyrilometodská tradícia
Keď sa povie cyrilometodská tradícia či odkaz svätých Cyrila a Metoda, znie to pre mnohých neuchopiteľne či abstraktne. „Väčšina ľudí si možno predstaví nejaké štátne oslavy, príhovory, procesy a podobne. Treba si však uvedomiť, že to je len tá vonkajšia forma. O to v skutočnosti nejde,“ upozornil Švorca.
Vianoce sú „narodeninová párty“, Veľká noc je „happy end“. Čo by sa stalo, ak by sa našli Ježišove pozostatky? - ROZHOVOR
Vnútorným obsahom je podľa neho práve to, že vzdelanie, viera a kultúra majú byť prístupné všetkým ľuďom, nielen vyvoleným. V tomto zmysle zároveň upozornil, že historické osobnosti sa možno už tak dávno, ako je ľudstvo staré, zneužívali eklektickým spôsobom na rôzne účely.
Človek si tak vyberá len to, čo mu sedí. „Aj takého veľkého filozofa a teológa, ako je napríklad Augustín, zneužili nacisti. Aj u Cyrila a Metoda si ľudia vedia dosadiť niečo, čo prezentujú ako cyrilometodskú tradíciu s tým, že to musí byť takto.“ doplnil Švorca.
Zneužívanie cyrilometodskej tradície
Napríklad politici idú podľa teológa v argumentácii toho, čo je cyrilometodská tradícia trochu, proti sebe. Keď operujú týmito dvomi osobnosťami, tak je podľa neho treba vedieť, že práve Konštantín hovoril: „Nesvieti slnko na všetkých rovnako? A nepadá dážď na všetkých rovnako?“ Konštantín teda sám podľa odborníka hovoril o kultúrnej pluralite.
„Všetci sme na jednej lodi, máme rovnaké práva a môžeme povedať, že Konštantín bol veľký priekopník práve ľudskej dôstojnosti, ochrany obyčajných ľudí či menšín. Čiže, keď sa povie A, treba povedať aj B, lebo potom vieme zneužiť akúkoľvek historickú osobnosť,“ upozornil teológ.
Ak sa teda politici oháňajú cyrilometodskou tradíciou napríklad v súvislosti s uplynulými zmenami v ústave či pre podporenie nenávisti voči určitým menšinám, ako napríklad LGBTI komunite, je to podľa Švorcu veľmi nepresné.
Ani z historického, ani z teologického hľadiska
„Na tieto otázky musíme hľadieť z niekoľkých rovín. Prvá rovina je historická rovina. Cyril a Metod žili približne 1100 rokov dozadu. K otázkam typu LGBTI sa vtedy nevyjadrovali. To by som povedal, že je tá historická rovina. Týmto operovať nemôžeme,“ skonštatoval teológ.
Druhá rovina je podľa neho teologická, ktorá je oveľa komplikovanejšia. Vysvetlil, že katolíci aj pravoslávni majú nejaké svoje učenie, o ktoré sa opierajú. „A to učenie sa týka aj klasických manželstiev, a to aj z hľadiska sexuality. Podľa učenia týchto cirkví si ľudia nemôžu robiť, čo chcú. Ale toto je otázka už nejakej konkrétnej cirkvi, ktorá tu bola, je a bude. Čiže tiež to nemá s nimi priamo súvis,“ vysvetlil Švorca.
Ako tretiu rovinu vníma teológ práve to, že, paradoxne, Cyril a Metod boli tí, ktorí hovorili, že slnko svieti na všetkých rovnako. „Že napriek všetkým možným odlišnostiam, ktoré prirodzene vyplývajú z našej podstaty, tak sa tu nehrajme na nejakých váženejších a nejakých menejcenných,“ uzavrel teológ.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- za čo všetko vďačíme svätým Cyrilovi a Metodovi
- ako je možné, že rozumeli Slovanom
- ako sa pôvodne volali a či poznáme ich skutočnú podobu
- čo vieme o živote bratov, kým sa nevybrali na misiu
- ako vierozvestcov vnímajú veriaci a neveriaci
- či je niečo, za čo by si Cyril a Metod zaslúžili kritiku
