Umelá inteligencia (AI) sľubuje revolúciu vo viacerých odvetviach, od medicíny po energetiku. Avšak otázka, akú ekologickú cenu má jej rozmach, stále rezonuje. Na koľko je AI vlastne ekologická? Odpoveď nie je taká jednoznačná.
Ekologická stopa tréningu AI modelov
AI technológie sú založené na spracovaní obrovského množstva dát. Tréning veľkých modelov, ako sú jazykové alebo obrazové algoritmy, si vyžaduje nesmierne veľa výpočtových zdrojov.
Superpočítače, ktoré tieto procesy umožňujú, pracujú na tisíckach GPU (grafických procesorov), čo má za následok vysokú spotrebu elektrickej energie. Tréning jedného rozsiahleho modelu môže vyprodukovať toľko uhlíkových emisií, koľko bežné auto počas desiatok rokov používania. Tento fakt vyvoláva otázky, či je možné takúto energetickú náročnosť ospravedlniť.
„Je dôležité uvedomiť si, že niektoré veľké AI systémy produkujú významné množstvo emisií CO₂,“ vysvetľuje Jesse Dodge, výskumný pracovník z Allenovho inštitútu pre AI v Seattli pre portál Scientific American. Dodáva však, že „skutočný dopad AI systémov bude závisieť od toho, na aké účely sa využívajú, a nie až tak od nákladov na ich tréning.“
Odborníci čoraz viac odporúčajú vnímať emisie AI len ako jednu z častí jej klimatickej stopy. David Rolnick, počítačový vedec z McGill University, prirovnáva AI k kladivu: „Primárny dopad kladiva spočíva v tom, na čo sa používa,“ hovorí. „Nie v tom, z čoho je kladivo vyrobené.“
Podobne ako môže byť kladivo použité na ničenie alebo na stavbu domu, umelá inteligencia môže životnému prostrediu škodiť, ale aj pomáhať.
Dátové centrá: Hrozba alebo nádej?
Dátové centrá, ktoré hostia AI systémy, sú jedným z hlavných zdrojov ich environmentálneho dopadu. Ich prevádzka zahŕňa nielen samotný výpočtový výkon, ale aj chladenie, ktoré je potrebné na udržanie optimálnej teploty. Tieto centrá môžu mať obrovský ekologický dopad, najmä ak sú napájané neobnoviteľnými zdrojmi energie.
Na druhej strane, viaceré technologické spoločnosti prechádzajú na obnoviteľnú energiu, čím sa snažia znížiť svoju uhlíkovú stopu. Firmy ako Google a Amazon investujú do solárnych a veterných fariem, aby svoje dátové centrá premenili na zelenšie riešenia.
Ťažba vzácnych kovov: Nepoznaná stránka AI
Prevádzka umelej inteligencie vyžaduje špecifický hardvér – od špičkových procesorov až po servery. Na ich výrobu sú potrebné vzácne kovy, ako je lítium, kobalt či neodým. Ťažba týchto surovín je často spojená s ničením životného prostredia a zneužívaním pracovnej sily v rozvojových krajinách.
Navyše, rastúci dopyt po AI technológiách môže ešte viac zaťažiť už aj tak vyčerpané zdroje. Recyklácia elektroniky by mohla tento problém zmierniť, ale jej miera zostáva celosvetovo nízka.
Energetická efektívnosť AI: Výzva pre vývojárov
Jednou z hlavných výziev, ktorým AI čelí, je znižovanie energetickej náročnosti. Výskumníci sa snažia vytvárať menšie a efektívnejšie modely, ktoré dokážu dosiahnuť rovnaké výsledky pri nižšej spotrebe energie.
Technológie, ako edge computing, umožňujú spracovanie údajov priamo na zariadeniach, čím sa znižuje potreba masívnych dátových centier. Ďalším perspektívnym smerom je kvantové počítanie, ktoré by mohlo znížiť energetickú náročnosť výpočtov pri zachovaní vysokej výkonnosti.
Kde je hranica ekologickosti AI?
Otázka, na koľko je AI ekologická, nemá jednoduchú odpoveď. Zatiaľ čo jej vývoj a prevádzka majú nepopierateľné ekologické náklady, prínosy v oblasti environmentálneho výskumu a ochrany prírody sú obrovské.
Ak sa technologické spoločnosti a vlády zaviažu k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, efektívnejšiemu hardvéru a zodpovednej recyklácii, AI môže byť oveľa ekologickejšia.
