Recyklácia odpadov, šetrenie životného prostredia a udržateľnosť patria k aktuálnym témam, ktoré sú pre našu budúcnosť veľmi dôležité. Ako je na tom Slovensko v triedení odpadov, čo je to ekomodulácia a aké dôležité témy nás v roku 2023 čakajú? Michal Sebíň, riaditeľ NATUR-PACK, organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá pre nich zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch, upozornil na niekoľko dôležitých tém.
Sú podľa vás Slováci v separovaní odpadu pomalší, pohodlnejší v porovnaní s inými krajinami?
Ja si nemyslím, že sú pomalší. Súvisí to všetko s tým, že sme začali neskôr. V porovnaní so západnou Európou my zápasíme ešte s inými problémami. Hľadáme stále spôsob, ako odpady vytriediť a recyklovať. Zatiaľ čo smerom na západ sa už rieši, ako výrobky udržať pri živote čo najdlhšie. Hovorí sa tomu obehová ekonomika. To znamená, aby surovina po použití nekončila ako odpad ale naopak, v hospodárstve neustále kolovala, pokiaľ je to len možné. Podľa mňa to súvisí s tým, že sme tu mali do roku 1989 obdobie, ktoré takýmto aktivitám veľmi neprialo a neriešilo ich. Začali sme až po revolúcii. To znamená o niekoľko rokov neskôr ako naši západní susedia.
Všetko súvisí aj s legislatívou a podmienkami, ktoré sú potom vytvorené pre podnikateľov triediacich odpad. Jeden z najväčších progresov sme dosiahli po roku 2016,kedy začal platiť nový zákon o odpadoch, ktorý zaviedol napríklad rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Presne to, čo zabezpečuje naša spoločnosť, t. j. financovanie triedeného zberu. Od tohto roku kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré ukladáme na skládkach. V porovnaní pred 10 rokmi sme väčšinu odpadu ( cez 80 %) skládkovali. Dnes tá miera skládkovania klesla pod 50 %. Úroveň recyklácie stále rastie. Do roku 2020 sme mali cieľ recyklovať polovicu komunálneho odpadu, čo sme síce nesplnili, ale na druhej strane sme dosiahli cez 42 %. Pred 10 rokmi to bolo iba 6 %, takže progres je jednoznačne viditeľný.
Nemyslím si, že my Slováci sme pohodlnejší, pomalší. Práve naopak, ja verím, že keď sa systém dobre nastaví, dokážeme tieto ciele postupne dosahovať. Priebežné výsledky ukazujú, že sa to darí. Dokonca, čo sa týka plastových odpadov z obalov, tak podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2020 sme boli najlepšou krajinou Európskej únie. Recyklovali sme najviac plastových odpadov. A ak zohľadním výsledky v reálnom čase, tak môžem povedať, že momentálne sme v Európe najlepší v recyklácii plastových obalov. To, že sme nesplnili celkové ciele v recyklácii odpadu súvisí s tým, že najväčší objem tohto komunálneho odpadu tvorí bioodpad. Hlavne kuchynský odpad. Ten sa začal triediť na Slovensku len minulý rok. Verím, že keď sa toto rozbehne, klesnú nám čísla i celkového komunálneho odpadu.
Eko muzikál Odpad je poklad otvára nové možnosti ENVIROvzdelávania nielen mladých ľudí
V čom vidíte najväčšiu víziu v recyklácii odpadu na Slovensku?
Európska únia sa pozerá už inde ako na recykláciu odpadu. Európska komisia nedávno predstavila nový balíček opatrení pre triedený zber. Ide vlastne o revíziu smernice o obaloch, ktorá sa zmení na nariadenie automaticky platné pre členské štáty. Samozrejme ciele pre recykláciu budú rásť, len prioritná debata nie je o recyklácii ako takej. Posúva sa k obsahu recyklátu, ktorý bude v obaloch povinný. To znamená, že dnes obal zrecyklujeme, ale musíme si vyrobiť nový. Použije sa v textilnom priemysle a podobne. Po novom sa budú musieť tie obaly opäť vracať do života. Postupne budú rásť percentá recyklátu v nových obaloch. Druhou veľkou témou bude nastavenie konkrétnych cieľov pre opakované použitie obalov. To znamená, že obal sa bude môcť recyklovať, až keď sa niekoľkokrát opätovne použije. Z toho vypláva povinnosť pre výrobcov, aby navrhli obaly tak, aby sa dali čo najdlhšie použiť a skutočne sa do obehu vracali.
Čo nás čaká na Slovensku najbližšie?
Existujú dve témy. Jedna téma je nakladanie s voľne pohodeným odpadom. Dnes výrobcovia obalov majú povinnosť financovať triedený zber, ale nie všetky obaly skončia v triedenom zbere, ale pohodené v prírode. Teraz vzniká tlak na to, aby sa výrobcovia starali o tento voľne pohodený odpad a zabezpečili, aby ich obaly v prírode nekončili. Ďalšou témou je ekomodulácia. To znamená, že v súčasnosti výrobcovia financujú triedený zber podľa nejakého kľúča a výrobcovia všetkých plastov platia konkrétny recyklačný poplatok. Z toho sa financuje triedený zber. Ekomodulácia by mala dosiahnuť to, aby sa obaly rozčlenili podľa toho, ako sa skutočne recyklujú. Napríklad jeden druh plastu sa dá ľahko recyklovať a iný sa zas nedá vôbec, alebo náklady na jeho recykláciu sú vyššie. Ekomodulácia by mala viesť k tomu, že čím ťažšie sa obal recykluje, tým bude výrobca zaťažený vyšším poplatkom. Postupne tak prinúti tieto firmy hľadať alternatívy, ktoré budú v prvom rade lacnejšie, ale zároveň lepšie pre životné prostredie.
Riešenie budúcnosti? Tony plastového odpadu sa menia na materiál pevnejší ako betón
Je potrebné plastový odpad čistiť predtým, ako ho chceme recyklovať?
Nie je to potrebné, pokiaľ vám v obale nezostane zvyšok jedla. Avšak v oblastiach, kde žije medveď by som to odporúčal. Ministerstvo životného prostredia dalo povinnosť obciam, kde sa nachádzajú medvede uzamykať nádoby na komunálny odpad. Preto sa medvede teraz naučili chodiť na plasty, čo dovtedy nerobili.
Čo si želáte v budúcom roku?
Čo sa týka súkromného života, želám si hlavne zdravie. Čo sa týka tejto témy, tak si úprimne želám stabilnejšie legislatívne prostredie, ktoré je zároveň predvídateľné, aby sme mohli robiť svoju prácu, ktorú máme, a nemuseli sa neustále pripravovať na nejaké zmeny a rýchlo na ne reagovať.
A tiež si ešte želám, aby ľudia stláčali odpad pred tým, ako ho hodia do koša. Potom stačí napríklad jedna škatuľa od televízora, alebo od práčky a modrý kontajner je plný. Pre každého z nás sú to 3 minúty navyše škatuľu roztrhať alebo poskladať, ktoré pomôžu.
